Bachov „liebling“ hosťom v Dvorane
text | Jordana Palovičová, Ladislava Števárová, študentka doktorandského štúdia KKN
Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie už tradične popri organizovaní koncertov kladie dôraz aj na spájanie hosťujúcich interpretov s prostredím umeleckého vzdelávania. Inšpiratívne impulzy priniesli v minulosti majstrovské kurzy huslistu Daniela Rowlanda, violončelistu Roberta Cohena či klaviristov Claudia Trovajoliho a Nino Gvetadze. Viaceré z podujatí vznikli v spolupráci s HTF VŠMU. Keď prišla vo februári ponuka od Andreja Šubu, dramaturga Konvergencií a pedagóga Katedry hudobnej teórie, na zorganizovanie lektorského recitálu klavichordistky Dóry Pétery, na Katedre klávesových nástrojov HTF sme ju s vďačnosťou prijali. Kontakt s klavichordom, obľúbeným nástrojom Johanna Sebastiana Bacha, je v dnešnej dobe ojedinelým zážitkom. O to väčším prekvapením bolo pre mnohých zistenie, že nástroj nikdy zo scény úplne neodišiel a určite nepatrí len na stránky dobových traktátov Carla Philippa Emanuela Bacha či Daniela Gottloba Türka, ktorý ho dokonca v spleti existujúcich klávesových nástrojov považuje za „das eigentliche Clavier“ (skutočný klavír).
Maďarská kolegyňa Pétery doslova uchvátila prítomné publikum zložené nielen zo študentov predmetu história klavírnej interpretácie, resp. interpretačného seminára, ktorým bolo podujatie primárne určené, ale aj poslucháčov obidvoch bratislavských konzervatórií, ktorí spoločne s pedagógmi zaplnili Dvoranu HTF VŠMU. Prítomní ocenili nielen fundovanú a zanietenú prezentáciu neobvyklého nástroja, ale aj možnosť prakticky si vyskúšať jeho špecifiká.
Dóra Pétery pôsobí na Hudobnej akadémii Ferenca Liszta v Budapešti, kde je docentkou a vedúcou doktorandského programu na Katedre cirkevnej hudby. Študovala hru na organe, muzikológiu a hru na klavichorde, v ktorej sa vzdelávala u svojho krajana Miklósa Spányiho na Sibeliovej akadémii v Helsinkách. Jej repertoár sa neobmedzuje len na starú hudbu, zahŕňa tiež experimentálnu, elektronickú hudbu a voľnú improvizáciu s osobitným zameraním na inštrumentálne divadlo. Dóra Pétery hneď v úvode vysvetlila, že na koncertoch s klavichorodom sa obvykle netlieska: jeho zvuk je taký delikátny a zážitok z počúvania taký intímny, že potlesk môže vytvárať ostrý, pre sluch až bolestivý kontrast. Pôvodná obava, že nástroj budú môcť zreteľne počuť len tí v prvých radoch sa nenaplnila. Absolútne ticho a koncentrácia na špeciálnu zvukovosť nástroja priniesli zážitok i poslucháčom na „odľahlejších“ miestach sály. V duchu mozartovskej témy tohtoročných Konvergencií Dóra Pétery zahrala Klavírnu sonátu č. 10 C dur KV 330. Auditórium nadchla prirodzenosťou hudobného toku, krásnym mäkkým tónom, kultivovaným prejavom i invenčnou ornamentáciou. S hostkou z Hudobnej akadémie Ferenca Liszta sme sa v rozhovore s odstupom času vrátili k atmosfére stretnutia s klavichordom na HTF VŠMU.
Pred pár mesiacmi ste účinkovali na festivale Konvergencie a prednášali na VŠMU v Bratislave. Študentov i pedagógov veľmi oslovila vaša prednáška spojená s malým koncertom, ako aj možnosť vyskúšať si nástroj. Aké máte na návštevu spomienky?
Som rada, že interpretácia i prednáška, ktorá bola úvodom do problematiky, zanechala pozitívny dojem. Bolo mi cťou vystúpiť a rozprávať sa s toľkými ľuďmi so záujmom o klavichord. Cítila som sa povzbudená hojnou účasťou a predovšetkým sústredeným publikom. Festivalové vystúpenie spolu so skvelým hercom Robertom Rothom na takom fantastickom mieste, akým je knižnica Kornela a Nade Földváryovcov, bolo splneným snom. Som vďačná Andrejovi Šubovi i Konvergenciám za pozvanie a, samozrejme, Jordane Palovičovej za moderovanie mojej prezentácie.
Klavichord je pomerne zriedkavý nástroj. Viete nám priblížiť svoju cestu k nemu?
Veľmi silným impulzom bol pre mňa samotný nástroj a tiež stretnutie s jedným výnimočným učiteľom a interpretom. Momentálne som v Belgicku, kde som včera navštívila Jorisa Potvliegheho, jedného z najlepších staviteľov klavichordov a organov na svete. V čase, keď som študovala v Budapešti hru na organe, absolvovala som letnú hudobnú akadémiu, kde som stretla Miklósa Spányiho, výnimočného hráča na historických klávesových nástrojoch. Prihlásila som sa na kurz organovej hry, o klavichorde som vtedy nemala ani potuchy. Na tomto podujatí som získala prvé skúsenosti s nástrojom i technikou hry. Ako študentov nás stretnutie s klavichordom úplne nadchlo. Do noci sme potom hrali komornú hudbu. V čembalovej triede Miklósa Spányiho som mala privilégium hrať práve na Potvliegheho čembale. Vtedy sa môj príbeh s týmto nástrojom začal. Bach bol vždy v centre mojich umeleckých záujmov. Bola som preto šťastná, že som okrem organu našla nástroj, na ktorom Bachove diela pre mňa zneli uspokojivo.
Je známe, že existuje viacero druhov klavichordov. Mohli by ste vysvetliť, v čom sa líšia a čo konkrétne sa v priebehu storočí na nástrojoch menilo?
Existuje veľa rozdielov: v rozsahu klaviatúry, v materiáli strún, v použitom druhu dreva, v tvare nástroja, v štruktúre i rozmeroch. Klavichordy môžu byť „viazané“ (viac klávesov ako párov strún, čo znamená, že niekoľko klávesov udiera do toho istého páru strún, čo znemožňuje hrať určité poltóny súčasne) alebo „neviazané“ (každý kláves má svoj pár strún). Existujú klavichordy s pedálom, nástroje môžu mať špeciálne registre — napr. v 18. storočí bol obľúbeným registrom pantalon, ktorý mal podobnú funkciu ako pravý pedál klavíra. Joris Potvlieghe mi včera vysvetlil jemnú rovnováhu medzi stabilitou a flexibilitou v konštrukcii klavichordu. Stabilita je potrebná, ale korpus musí mať aj voľnosť, aby mohol rezonovať, čo je veľmi dôležité, keďže hovoríme o zvukovo veľmi jemnom nástroji, ktorý vzhľadom na svoje fyzikálne vlastnosti nemôže hrať hlasnejšie. To je dôvod, prečo napríklad mnoho častí korpusu nie je zlepených.
V čom je pre vás tento nástroj jedinečným?
Najdôležitejšou zvukovou vlastnosťou klavichordu je zvláštne spojenie tichého pokoja a veľkej vnútornej energie. Pri hre sa potrebujete veľmi sústrediť na kontakt s klávesami, počúvanie a starostlivé plánovanie gest. Musíte udržať tón znejúci a kontrolovať zvuk v celom rozsahu, pretože máte priamy kontakt so strunou. Táto imanentná energia zvuku pripomína elementárne častice v jadrovej fyzike. Hoci sú veľmi malé, majú nesmiernu silu. Vytváranie zvuku je pre mňa niečo esenciálne a keďže mechanika klavichordu je veľmi jednoduchá, môžete cítiť priamy kontakt vašich prstov od klávesov až ku strunám. Taktiež ma baví možnosť modelovať zvuk podľa miery dotyku medzi tangentou a strunou. Prechody medzi šumom a tónom ma fascinujú.
Nešpecializujete sa len na renesančnú a barokovú hudbu. Vo vašom repertoári možno nájsť aj experimentálne diela…
Keď hovoríme o experimentálnej tvorbe, musím zmieniť elektronickú hudbu. Existujú totiž aj klavichordy vybavené zosilňovačom. Tak je možné poľahky modifikovať, prípadne zosilňovať zvuk. Rozšírené techniky hry, ako je napríklad využívanie zvukov s rôznym obsahom šumu, otvárajú v hudbe nové perspektívy.
Komponujú súčasní skladatelia pre klavichord?
Áno, existuje aj nový repertoár pre klavichord, nie je však rozsiahly. Niekoľko takýchto kompozícií som interpretovala. Napríklad skladby inšpirované Haydnom od lotyšskej skladateľky Anny Veismanovej. Ďalším príkladom je Fantasie per tre tastiere od maďarského skladateľa Pétera Tornyaia. Skladba je skomponovaná pre zaujímavú kombináciu troch klávesových nástrojov usporiadaných okolo jedného hráča: čembala alebo spinetu, malého organu a klavichordu. O spopularizovanie klavichordu sa mimoriadne zaslúžila Fínka Anna Maria McElwainová. Stojí za festivalmi so stovkami recitálov, na ktoré prijali pozvanie najlepší hráči z celého sveta. Za podporu vo svojom umeleckom vývoji jej vďačia mnohí mladí klavichordisti. V roku 2018 zorganizovala medzinárodnú súťaž pre skladateľov, aby aj pre tento nástroj vznikala nová hudba.
Hudbu ktorých skladateľov najradšej interpretujete?
Moje obľúbené obdobie je 18. storočie. Veľmi sa mi páči hudba zo severného Nemecka, berlínska škola s Georgom Antonom Bendom, C. Ph. E. Bachom a ďalšími (v tom čase bol fascinujúci hudobný život aj v Kodani, kde existovali silné umelecké väzby na Berlín), ale mám rada aj hudbu viedenských skladateľov. Haydn je jedným z mojich najobľúbenejších, a, samozrejme, všetci Bachovia. Priťahujú ma aj zaujímavé a menej známe osobnosti, akou je napríklad posledný Bachov žiak, Johann Gottfried Müthel, ktorý pôsobil v Rige. Netreba nijako zvlášť prízvukovať, že C. Ph. E. Bach je pre klavichordistov kľúčovým autorom.
Keď vystupujete, nosievate so sebou výlučne svoj nástroj? Ak áno, vedeli by ste nám objasniť, či je váš nástroj v niečom špecifický a v čom sa líši od ostatných?
Pri výbere správneho nástroja je vždy potrebné zvážiť umelecké i praktické aspekty, napríklad transportovateľnosť. Ideálne by samozrejme bolo mať vždy k dispozícii nástroj, ktorý je pre daný štýl najvhodnejší. Toto je ale takmer nemožné, keď hráte program s hudbou z rôznych období. Okrem toho, vlastniť viacero klavichordov je aj finančne náročné. Môj nástroj je 5-oktávový neviazaný typ, bol navrhnutý pre hudbu 18. storočia, iné, postavené podľa klávesových nástrojov zo skorších období, sú väčšinou viazané a s menším počtom strún. Výsledkom je menšie napätie v korpuse a následne zvuk podobný lutne.
Mohli by ste nám povedať niečo o súčasných výrobcoch? Aká je asi cena nástroja?
Na trhu možno nájsť širokú škálu klavichordov s veľkými rozdielmi v kvalite. Trh je malý, menší ako trh s čembalami a historickými klavírmi. Je ťažké povedať presnú sumu, klávesové nástroje od popredných výrobcov sú obvykle drahé. Keď má zákazník záujem o určitý typ nástroja, kontaktuje výrobcu a ten mu pošle cenník.
Myslíte, že sa v hudobných kruhoch venuje klavichordu dostatočná pozornosť?
Oživenie záujmu o klavichord je v 20. storočí spojené s priekopníkmi hnutia starej hudby ako bol napríklad Arnold Dolmetsch. Veľký záujem viedol k zakladaniu spoločností, ktoré združovali záujemcov o tento nástroj. Aj dnes existujú nadšenci, ktorí organizujú koncerty, workshopy a kurzy. O výskum sa zaujíma stále viac staviteľov a organológov. Mám však celkovo pocit, že v súčasnosti záujem o starú hudbu trochu klesá. Život, vkus, preferencie sa neustále menia. Keďže ide o veľmi špecifický nástroj, klavichord bol vždy tak trochu na okraji záujmu. Ak ste profesionálnym interpretom, pri klavichorde prakticky potrebujete začať budovať tónotvorbu od základov. Musíte byť skutočne motivovaný, aby ste dosiahli úroveň, ktorá vám prinesie radosť. Myslím si však, že to stojí za to a je to umelecky obohacujúce. Som presvedčená, že klavichordový recitál môže publiku ponúknuť niečo, čo nám ľuďom žijúcim v mestách, chýba: veľmi sústredené ticho a intimitu. Ide o očistný zážitok.
Aké predpoklady musí mať študent starej hudby na Hudobnej akadémii Ferenca Liszta? Aké predmety študujú vaši študenti?
Pre klaviristov sú súčasťou študijného plánu povinné predmety čembalo a hra generálneho basu. Ostatní študenti si môžu vybrať kurz barokovej flauty, huslí a violončela ako druhý nástroj. Škola pred pár rokmi zakúpila veľmi dobrý klavichord, čo je skvelé. Na Akadémii ale nevyučujem starú hudbu. Klavichord a basso continuo učím najmä na letných kurzoch. Už roky patrím medzi lektorov Akadémie barokovej hudby v Miszle. Aj tento rok tam privítame študentov z Maďarska i zahraničia. Miszla je malá dedinka, úžasné miesto, kde pracujeme s účastníkmi kurzov v kaštieli z 18. storočia obklopenom prírodou.
Na akých projektoch v súčasnosti pracujete?
Najskôr musím zmieniť svoju pedagogickú činnosť, pretože som veľmi hrdá na našich študentov. Ako profesorka na Katedre cirkevnej hudby vyučujem predmety týkajúce sa hry na klávesových nástrojoch, spolupracujem tiež ako korepetítorka na hodinách spevu. V rámci školského projektu sme so študentmi tento semester dvakrát uviedli najstaršiu zachovanú operu Euridice (1600) od Jacopa Periho. Ide o geniálne hudobné dielo! Raná opera v snahe o rekonštrukciu antickej drámy hľadala melodiku, ktorá by dokázala imitovať divadelnú reč. Študenti sa učia latinčinu ako súčasť liturgických štúdií. Periho hudba pochádza z hudobného prostredia, kde sa deklamácia praktizovala v liturgii, bolo pre nás preto veľmi zaujímavé zažiť, ako táto hudba funguje. Išlo o veľmi inšpirujúce obdobie. So študentmi sme mali tiež niekoľko organových koncertov. Pokiaľ ide o moju umeleckú činnosť, s našou novou skupinou Florensemble špecializovanou na hudbu stredoveku sme nedávno hrali repertoár Ars subtilior a Landiniho hudbu zo 14. storočia. Mala som k dispozícii organetto postavené vynikajúcim talianskym nástrojárom Walterom Chinagliom. Mimoriadne som si užívala hru jediného hlasu v niekedy mimoriadne komplikovanej polyfónii! Mala som organový recitál v Istanbule. Momentálne som v hotelovej izbe v Bruggách po koncerte s Budapest Festival Orchestra Baroque Ensemble. Čo sa týka najbližších plánov, prípravujem recitály súčasnej hudby s čembalom, na ktorých zaznejú sólové a komorné skladby. Posledné zmienené boli skomponované pre naše trio Ensemble Pons. S radosťou dávam do pozornosti, že tento program uvedieme v júli v Bratislave v rámci festivalu Dizajn bez hraníc.
