Dva zbory, traja dirigenti, mnoho hudby
text | Aneta Ficková, 1. ročník magisterského štúdia, KTH — teória hudby
V podvečer 26. mája sa v pôsobivých priestoroch koncertnej siene Klarisky uskutočnil koncert zborového spevu s názvom Cantiamo. Spevácky zbor VŠMU, posilnený spevákmi z Techniku STU, a ženský ansámbel Solfeggio sa predstavili pod vedením zbormajstra SND Ladislava Kaprinaya a študentiek Katedry skladby a dirigovania, Gabriely Vizváry Vávrovej (1. ročník Mgr. štúdia) a Angeliny Hrytsuniak (2. ročník Bc. štúdia). Program koncertu pozostával z obľúbených skladieb mainstreamového zborového repertoáru i nápaditých diel a úprav z tvorby súčasných slovenských skladateľov, vrátane osobností profesionálne spätých s VŠMU.
Úvod večera patril zborovej „klasike“ Irish Blessing amerického skladateľa Jamesa E. Moora Jr., autora populárnych zborov. Z interpretačných kvalít a farebného potenciálu jednotlivých hlasových skupín školského zboru dirigentka Gabriela Vizváry Vávrová vyťažila maximum — poeticky, ale precízne tvarovala melodické línie, koordinovala dynamiku, tempo aj výraz. S rytmicky konkrétnejším a razantnejším gestom sa pred zbor postavila Anhelina Hrytsuniak. Umelecký zážitok z úprav slovenských ľudových piesní od Ivana Hrušovského a Márie Jašurdovej miestami narúšala slabšia zrozumiteľnosť textu. Pôsobivé vokály a priezračne čisté harmónie v svadobnej piesni Zahučali chladné vjetry v doline vystriedala temná hudba balady Išli hudci horou so sugestívnymi zvukovými efektmi (echo, šepot zboru) a výrazným mezzosopránovým sólom študentky zborového dirigovania, Oleksandry Diachenko. Úvodný blok a cappella skladieb uzatvorila pieseň Oj dub duba ukrajinského skladateľa Mykolu Rakova. Tempovo kontrastná živelná hudba Gabriele Vizváry Vávrovej svedčala a z jej prejavu bolo zrejmé, že k takémuto repertoáru inklinuje. Oduševnený výkon predviedli tiež ženské hlasové skupiny, tenor a bas v porovnaní s nimi vyznievali plochejšie, pod čo sa dozaista podpísal aj pomerne skromný počet spevákov, najmä v tenore. Záverečný dynamický vrchol skladby však vyznel vyrovnane a pôsobivo.
Prvým vokálno-inštrumentálnym dielom večera bolo Pie Jesu od skladateľa a pedagóga VŠMU Ľuboša Bernátha. Zbor pod vedením Ladislava Kaprinaya sprevádzala hrou na klavíri doktorandka KSD, zbormajsterka Petra Torkošová. Husľové sóla v podaní Terézie Mušutovej sa dokonalo snúbili s anjelsky znejúcimi sopránmi, ktoré však miestami pôsobili trochu nevyvážene, pričom speváčky tiež nedeklamovali text dostatočne precízne. To však nenarušilo výkon zboru ako celku — podarilo sa mu uchvátiť obecenstvo niekoľkými emotívnymi momentmi a podčiarknuť tak hĺbku duchovna vyžarujúceho zo skladby. Spevácky zbor VŠMU na pódiu následne vystriedalo osemčlenné ženské zoskupenie Solfeggio a prinieslo jemnejšiu zvukovosť i zreteľnejšie diferencovanú farbu jednotlivých hlasov v dvoch absolútne kontrastných kompozíciách. Pri dirigovaní Ave Maria súčasného nemeckého skladateľa Gerda Sorga sa Angelina Hrytsuniak sústredila najmä na presné nástupy a tvarovanie dynamických oblúkov. Pomerne zložité intonačné momenty v úsekoch s bourdonom a disonujúcimi paralelizmami speváčky zvládli s prehľadom i umeleckou presvedčivosťou. V kontexte tradične koncipovanej dramaturgie koncertu mohlo poslucháčov prekvapiť zvolanie dirigentky v úvode temperamentnej skladby Na čiernom koni. Tento vydarený aranžmán populárnej piesne Jany Kirschner pre zbor, klavír (P. Torkošová) a perkusie (A. Hrytsuniak) od Matúša Uhliarika bol zaujímavým dramaturgickým spestrením večera. Speváčky si popovú pieseň o nespútanej ženskej kráse evidentne vychutnávali a vďaka ich kultivovanému prejavu zapadla medzi „klasické“ diela veľmi prirodzene.
V pôvodnej nálade koncert zavŕšili obľúbené diela, figurujúce v repertoári väčšiny zborov — Northern Lights nórskeho skladateľa Olu Gjeila a Missa Festiva Johna Leavitta. Dirigovania Speváckeho zboru VŠMU sa opäť zhostil zbormajster Ladislav Kaprinay, o klavírny sprievod sa v druhej menovanej skladbe postaral Jaroslav Remenár. V rámci nej trochu rušivo pôsobila talianska výslovnosť latinského textu. Zbor však zo svojho kvalitného výkonu nepoľavil až do záveru, práve naopak, aj menej výrazné skupiny (najmä alty a tenory) zapracovali na farbe i výraze. V publiku najvýraznejšie zarezonovalo Credo s opakujúcimi sa chorálovými melódiami a monumentálna zvukovosť časti Sanctus, skomponovanej v gospelovom štýle.
Búrlivý záverečný aplauz bol výrazom nadšenia poslucháčov z výkonov vokálnych zoskupení i nádejných mladých dirigentiek. Možno konštatovať, že sa školský zbor aj napriek limitovanému počtu spevákov neustále vyvíja a umelecky rastie. Snáď aj toto vydarené podujatie motivuje ďalších študentov zakúsiť krásy zborového spevu.
