Pár slov o festivale ORFEUS (FOTOGALÉRIA)
pripravila | Sára Halčišáková
Študentský festival ORFEUS sa stal už pevnou súčasťou hudobného života na HTF. O priebehu tohtoročného vydania festivalu sme sa rozprávali s hlavným organizátorom z KSD Mariánom Zavarským.
23. ročník festivalu priniesol štyri rôznorodé koncerty. Ako celkovo hodnotíš tento ročník? Bol niečím odlišný ako tie predošlé?
Tento ročník, podobne ako aj ten minulý, priniesol štyri veľmi bohaté večery novej hudby. Čím ďalej tým viac to v súčasnosti vnímam ako zázrak, keď sa niečo v takomto rozmere podarí, takže som veľmi rád, že to opäť vyšlo. Každý ročník má nejaké svoje malé špecifikum, tento rok bol jeden z koncertov venovaný novým skladbám vo fúziách hudobných štýlov, interpretovaných profesionálnou jazzovou kapelou, čo sa stretlo s veľmi dobrou odozvou.
Orfeus si zvykne na komorné a orchestrálne koncerty pozývať dirigentov. Ako zafungovala tento rok spolupráca medzi študentom dirigovania Kenom W. Ubukatom a študentmi v orchestri?
Medzi Kenom a študentským telesom preskočila už od začiatku tá povestná iskra. Ken má ako dirigent veľkú devízu v tom, že je zároveň orchestrálny čelista. Pozná špecifiká telesa, vie veľmi dobre ako komunikovať s hráčmi a spolu so svojou charizmou a láskou k hudbe ukázal, že má aj prirodzenú autoritu. Má taktiež veľmi dobré pedagogické vedenie, Mariána Lejavu, ktorý má bohaté skúsenosti s prácou s orchestrami profesionálnymi aj študentskými.
Druhý koncert Orfeus Voices reprezentoval spevácky zbor Orfeus pod vedením zbormajsterky Zuzany Buchovej Holičkovej. Zazneli na ňom inšpiratívne diela skladateľov, ktoré v poslucháčoch zanechali intenzívne emócie. Ako hodnotíš tento koncert?
Koncert bol podľa mňa skvelý a náročný zároveň. Jednak technicky, ale aj esteticky. Vokálne teleso je vo svojej podstate veľmi krehkou záležitosťou, keďže ide o ľudský hlas a skladateľa to často aj podvedome láka komunikovať s poslucháčom tie najhlbšie emócie, poryvy s ktorými bojuje či radosti, ktoré prežíva. Stretávam sa s týmto veľmi často aj v pedagogickej praxi, ale aj vo svojej vlastnej tvorbe. Na koncerte rezonovali veľmi odlišné témy — návrat k prírode rodnej krajiny, vojna, náboženská tematika, výzva k zmieru medzi ľuďmi a pod. Zbor Orfeus Voices bol zložený z nadšencov aj profesionálov a vedený skvelou a skúsenou zbormajsterkou Zuzanou Buchovou Holičkovou. Zborové koncerty s novou hudbou sú vždy ohromnou výzvou pre všetkých zúčastnených — skladateľa, zbormajstra, spevákov, ale aj poslucháčov. Pravdou je, že skladateľ sa musí „prehrýzť“ kompozíciou desiatok vokálnych diel, ktoré si v ideálnom prípade aj v živej interpretácii vypočuje, kým sa pre hlas naučí pohodlne písať, nie je to naozaj ľahké. Kompozície pre zborové telesá by mali byť pre klasických skladateľov, podobne ako orchestrálne diela, povinne uvádzané aspoň raz za rok. Na Orfeovi sa zborové koncerty stávajú už pravidlom, študenti chcú túto hudbu tvoriť a na Katedre skladby a dirigovania HTF vznikli za posledné roky aj špeciálne workshopy, kde zbormajstri s malými zborovými telesami odovzdajú študentom skladby či dirigovania svoje cenné skúsenosti z praxe.
Vo Dvorane sa odohral koncert pre fusion jazz band, ktorému predchádzal workshop písania leedsheetov pre študentov s Martinom Štefánikom. Aká bola odozva našich študentov, prípadne interpretov na napísané skladby?
Bolo to skvelé osvieženie a ja osobne mám tieto smery v hudbe veľmi rád. Naši študenti si tento typ koncertu v podstate vyžiadali už pred niekoľkými rokmi, chceli si takúto hudbu vyskúšať vytvoriť. A keďže bol vtedy ich spolužiakom šikovný, versatilný muzikant Martin Štefánik, viedol malý workshop, kde naučil svojich spolužiakov napísať leadsheet a komunikovať svoje nápady s fusion jazz kapelou. Samozrejme, v ideálnom vesmíre by sme potrebovali hlbšie štúdium jazzu so všetkým, čo k tomu pre skladateľov patrí. Alebo rovno celé takéto zameranie v rámci štúdia skladby, ako to často býva v iných krajinách. Každopádne by som bol veľmi rád, keby takýto typ koncertov na Orfeovi pokračoval.
V A4 sa už tradične odohral koncert elektroakustickej hudby, ale prvá polovica patrila počítačovej hre zo slovenského hudobného prostredia, ktorá bola naprogramovaná nezávislými hudobnými vývojármi pre festival Orfeus do ktorej naši študenti skomponovali hudbu a sounddesign. Aké boli ohlasy na túto celoslovenskú premiéru? Aký to malo prínos pre našich študentov, je to jedna z možností ich uplatnenia sa v brandži? Budeme si môcť túto hru zahrať počas prestávok niekde na chodbe?
Tento rok bol večer v A4 poňatý viac multimediálne a teda okrem elektroakustických skladieb sa na koncerte premietali filmové ukážky s novovytvorenou študentskou hudbou a prezentácia spomínanej hry. Svet si v tomto technickom a multimediálnom smere už prešiel tak obrovským a rýchlym vývojom, že dospel až k umelej inteligencii. V našich končinách na to reagujeme pomalšie, no ale predsa — mali sme obrovské šťastie, že moji známi, „občasní“ herní vývojári, boli pre myšlienku tvorby hry pre študentov nadšení a vo svojom voľnom čase bez nároku na financie vyrobili malú hru zo slovenského hudobného prostredia, prvú svojho druhu, a každý zo štyroch študentov skladby vytvorili vlastný sound dizajn. Ten kto aspoň trošku sleduje herný priemysel vie, že je to neuveriteľne obrovský kolos, ktorý už dnes prežíva dávno svoju postmodernu. Je to určite možnosť uplatnenia, najmä dnes v pretechnizovanom a prepojenom online svete. Samozrejme, nemusí tento druh práce vyhovovať každému, ale kladiem si ako pedagóg za povinnosť obohatiť ich kompozičné remeslo o to, čím svet v ktorom tvoria, žije. Prezentácia hry prebehla teda v A4 v rámci Orfea a návštevníci si mohli hru po koncerte ešte celý večer aj sami zahrať. Niektorí strávili pri hre dlhý čas, kým sa im ju podarilo celú prejsť alebo kým prešli všetky verzie sound dizajnov našich študentov. Nápad s hraním hry na chodbách školy je skvelý, no zatiaľ je dostupná v online svete.
