zdroj: pixabay.com

Vymožiteľnosť práva na Slovensku. Dočkáme sa zmeny?

Časť III.: Správny súdny poriadok /SSP/

Ako sme Vás už informovali, s účinnosťou od 1.júla 2016 dôjde k nahradeniu Občianskeho súdneho poriadku /OSP/ trojicou procesných kódexov, ktoré si v rámci tohto článku postupne predstavujeme. Posledným z nich je SSP, ktorý obsahuje pomerne komplexnú úpravu správneho súdnictva — teda súdneho konania o ochrane práv fyzických a právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy.

Dôvody prijatia SSP

Prijatie novej a komplexnej procesnej úpravy správneho súdnictva sa tak ukázalo nevyhnutné, načo dlhé roky poukazovala nielen právna prax ale i teória.

Konanie v správnom súdnictve doposiaľ bolo, resp. do účinnosti SSP ešte stále je, upravené v piatej časti OSP pod názvom „Správne súdnictvo“. Táto úprava v mnohom odkazovala na všeobecné ustanovenia OSP, ktorý je však prevažne zameraný na úpravu konania o súkromnoprávnych nárokoch. Správne súdnictvo pritom predstavuje konanie o žalobách z práva verejného a preto vznikali nemalé aplikačné problémy pri rozhodovacej činnosti súdov.

OSP tiež umožňoval preskúmavanie neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, čo je dnes už považované za narušenie princípu subsidiarity správneho súdnictva, ktorý v zásade vyžaduje prioritne vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Podľa SSP budú preto súdy na základe správnej žaloby smerujúcej voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy preskúmavať len právoplatné rozhodnutia.

Súdy príslušné konať podľa SSP

Konanie na správnych súdoch bude v zásade jednoinštančné, ak SSP neustanovuje inak. Základným článkom organizácie správneho súdnictva aj podľa SSP zostanú krajské súdy ako súdy prvej inštancie.

Novým opravným prostriedkom je tzv. kasačná sťažnosť. Hoci by sa mohlo zdať, že kasačná sťažnosť nám v SSP nahrádza odvolanie, je potrebné upozorniť na skutočnosť, že v tomto prípade ide o mimoriadny opravný prostriedok smerujúci proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov.

O kasačnej sťažnosti rozhoduje najvyšší súd. Nevytvára sa teda (zatiaľ) najvyšší správny súd, ako je tomu napríklad v Českej republike. Ako súd prvého stupňa rozhoduje najvyšší súd iba v niekoľkých špeciálne zákonom vymedzených prípadoch. To isté platí pre okresné súdy.

Nová právna úprava zavádza v správnom súdnictve i žalobu na obnovu konania, avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

Pozitívne vnímame zakotvenie tzv. veľkého senátu najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje v prípadoch rozdielnosti právnych názorov medzi senátmi najvyššieho súdu navzájom alebo medzi senátmi najvyššieho súdu a orgánmi verejnej správy o tých istých resp. podobných právnych otázkach. Veľký senát najvyššieho súdu tak v budúcnosti môže zohrávať významnú úlohu pri zjednocovaní rozhodovacej činnosti správnych súdov, čo má nepochybne vysoký potenciál pre výrazné zvýšenie predvídateľnosti práva. Všetko však bude záležať od toho, ako sa k veci budú stavať príslušné senáty najvyššieho súdu a generálny prokurátor, nakoľko postúpenie veci veľkému senátu z ich strany je zákonnou podmienkou využívania tohto postupu.

Úprava SSP má 6 častí:

Prvá časť obsahuje všeobecné ustanovenia o konaní v správnom súdnictve. Vymedzuje predmet zákona, základné pojmy, základné princípy konania špecifické pre správne súdnictvo, právomoc a príslušnosť správnych súdov a organizáciu a zloženie správnych súdov.

Druhá časť upravuje konanie v správnom súdnictve všeobecne, definuje účastníkov konania a iné subjekty konania, oprávnenia prokurátora, zastúpenie, postupy v rámci konania, doručovanie, poriadkové a iné opatrenia, vylúčenie sudcov, priebeh konania, vrátane procesných rozhodnutí, dokazovanie, rozhodnutia vo veci samej a trovy konania.

Tretia časť obsahuje právnu úpravu konania o správnej žalobe, a to všeobecnú úpravu správnej žaloby a osobitne konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, vo veciach sociálnych a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

Štvrtá časť upravuje osobitné konania, a to konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konanie vo volebných veciach, konanie vo veciach územnej samosprávy, konanie vo veciach politických práv, konanie o kompetenčnej žalobe a konanie o návrhoch v iných veciach, ktoré zahŕňa konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy a konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou.

Piata časť upravuje mimoriadne opravné prostriedky, ktorými pre správne súdnictvo budú kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania.

Šiesta časť vymedzuje spoločné, prechodné, záverečné ustanovenia a účinnosť zákona.

Sledujte nás !

Tento príspevok je posledným zo série článkov snažiacej sa zachytiť základné informácie o rekodifikácii civilného procesného práva v Slovenskej republike, ktorá vstupuje do účinnosti od 1. júla 2016. Avšak ako pri každej novej právnej úprave, i v tomto prípade až prax ukáže jej výhody, ale aj úskalia a potrebu ďalších zmien. O zaujímavostiach i problémoch z praxe Vás budeme určite informovať, preto nás nezabudnite naďalej pravidelne sledovať.

Juraj Schmidt, koncipient advokátskej kancelárie Advokáti CHZ

One clap, two clap, three clap, forty?

By clapping more or less, you can signal to us which stories really stand out.