travelBerkeley

Choď za svojím snom

Je noc. Práve som sa vrátila z príjemného stretnutia s mojím kamarátom Alanom. Za pomerne krátky čas sme si toho spolu prežili naozaj dosť. Skutočne sme sa spoznali až v jednej “podpotrubnej” izbe v Amerike. Po niekoľkých emočne i inak intenzívnych týždňoch sme si už boli blízki natoľko, že sme si spoločne prali prádlo a pravidelne si poskytovali rady do života.


Téma cestovania v nás oboch zaznieva už od kedy sa poznáme, veď práve to spojilo naše cesty. A dnes sme sa jej opäť nevyhli..

Od kedy som do sveta vypustila plán kúpiť si karavan a žiť na cestách, ľudia zo všetkých strán sa o celú vec začali až prekvapivo živo zaujímať. Najviac sa ma pýtajú na to, čo sme už vybavili a kedy odchádzame. Z mnohých tvárí je zrejmé, že by tiež radi niečo podobne šibnuté podnikli, ale zatiaľ buď nenazbierali dostatok odvahy alebo peňazí.

Dokonca aj tam, odkiaľ by som to nečakala sa mi prekvapivo dostalo podpory, čo ma len presviedča, že aj ľudia na Slovensku sú prajní a vedia sa tešiť z radosti iných. Veď aj oni chcú žiť vlastné sny a inšpiruje ich, ak má niekto iný guráž uskutočniť tie svoje. Ktovie, možno nabudúce sa už odhodlajú aj oni sami urobiť prvý krok…

Príklad inšpiruje viac než slová

Môžete si hovoriť čo chcete. Pokiaľ nebudete žiť v súlade so svojou vnútornou pravdou, nikto vám aj tak neuverí. Budete planý človek- vetroplach, zmietaný vo svojich nekonečných búrkach, stratený v nenaplnených slovách, neschopný činu. Netvrdím, že cesta je len jedna. Je ich nespočetné množstvo tak ako hviezd na nebi. V tichu srdca nájdete istotne aj vy tú svoju. V tom vám bezvýhradne dôverujem. Možno nebudete potrebovať precestovať svet tak ako ja, ale nájdete si niečo pokojnejšie, čo naplní váš život vyšším zmyslom. Hlavne buďte k sebe úprimní, premárnené šance totiž bolia viac ako zranenia, ktoré by ste na svojej ceste utŕžili.


A prečo som to dnes poňala takto filozoficky? Nuž nedá mi nevidieť paralelu medzi záujmom ľudí o náš príbeh a ich túžbou po naplnení vlastných odvážnych snov.

Možno to bude znieť ako klišé, ale v Amerike som sa naučila, že nič nie je nemožné. Jediný, kto nám v tom môže zabrániť sme len my sami. Už teraz si všetkým čím chceš byť, podstatné je, čomu o sebe uveríš.

Caravan_girl

Show your support

Clapping shows how much you appreciated Katarina Simoncikova’s story.