Noci v Budapesti

Začali sme na Námestí hrdinov, kde som zistila, že nemám baterku do fotoaparátu, tak sme sa otočili a prišli opäť. Nehovoriac o tom, že pol hodinu predtým sme sa už otáčili preto, lebo som si zabudla na byte celý foťák.
Tento ľadový palác netuším čo je, ani to klzisko pred ním, ale bol ako z rozprávky.
Budapešť bola najkrajšia v noci. Asi ako každé mesto v ktorom sa nešetrí na svetlách. Ja som si ale najviac užívala tieto “harrypotterovské” zákutia. Mala by som sa asi vrátiť do Škótska.
Závrate isté. Aj kvôli tomuto asi nikdy nebudem žiť vo veľkomeste.
Stanica Kossuth Lajos Tér. Tu vystúpte, ak chcete vidieť parlament. Nám sa tu podarilo stretnúť aj Evu Kerekes. Čo Vám budem rozprávať …
Krásny z každého uhlu.
Rusky pozerajú na Chain Bridge
Topánky na brehu Dunaja symbolizujúce popravených Židov
Prvý deň vianočných trhov. Ochutnali sme.
A zase som nič nekúpila. ☹
Budapeštianske metro bolo postavené v roku 1896 ako druhé na svete. ( prvé bolo v Londýne) Najstaršia linka sa tak pýši krásnou secesnou výzdobou.
Práve sme zistili , že sme v prázdnom metre smerujúcom do depa.
Jediná fotka stvorená za denného svetla.
Pánko nám ukázal, čo je to blues.
Ochutnali sme asi najlepšie varené víno na svete. Jahodové, malinové, černicové, jablkové..
Krásny Chain Bridge spája Budu a Pest. Otvorený bol v roku 1849.
Aj ked sa milý Beny tvári roztomilo, skoro nás roztrhal.
Ubytovanie nás stálo toľko ako najhorší hostel, ale cena nie vždy odzrkadluje kvalitu.
Bytík patrí dvojici mladých umelcov.

Sziasztok.

One clap, two clap, three clap, forty?

By clapping more or less, you can signal to us which stories really stand out.