2. týždeň v Kanade, bez kuchyne

O korejskej štvrti, konzumácii odpadkov, nájdení ubytovania a prvom pohovore.

Ubytovanie ala ucpaný záchod skončilo. Hurá. Začal sa nový boj, boj s mikrovlnkou v kórejskej štvrti u kolumbijskej rodiny. Pokiaľ si sa, čitateľ môj, zamyslel nad touto kombináciou nečudujem sa. Sťahovanie sa po Toronte prináša svoje zvláštnosti. V prvom rade, opäť sme zvolili lacnú cestu airbnb. Tento krát 180 eúr. “Buchli sme sa po vačku” aby sme neskončili v pivnici.

Našli sme si izbu s veľkým oknom. Nevšimli sme si však, že tam nemáme kuchyňu, iba mikrovlnku, toustovač, kávovar, nonstop odpojená chladnička, 2 vidličky, 3 lyžičky, 2 taniere, 1 miska.. Asi chápeš, čo tým naznačujem. 4 ďalšie izby s ľuďmi, ktorí toto zariadenie zdieľali s nami moc situácii nepomohli. Ale záchod fičí jedna radosť. Tu nás poprosili, aby sme wc papier vhadzovali do koša. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla. Ale nesmrdí to. Fakt.

Boj s mikrovlnkou len v rýchlosti, pretože nie je až taký zásadný. Jednoducho fungovala iba 4 sekundy a potom sa vypla. Čokolvek sme roboli zapli sme ju na min 20 krát.

Konzumácia odpadkov

Ako sme teda jedli? Veľa avokáda, pečiva, tuniaku a obedy vonku. A teraz to príde. Konzumovali sme odpadky. Tie pre našu skromnú rodinku zadovážil Emilio. Z brucha hodím cenu, koľko asi stálo to, čo za 2 nálety na kontajner našiel, kozmetika (krémičky)tak 200 dolárov, jedlo (zväčša ovocie) 25. Vedz, pri konzumácii odpadkov sú dôležité 2 kroky. Oba spája slovné spojenie: Odosobniť sa.

  1. Skočiť do odpadkov (aj keď sa ľudia pozerajú). Základný krok, ktorý som ja zatiaľ nedokázala sa naopak Emíliovi zapáčil. Vidím mu v očiach, že je to dobrodružstvo rovnajúce sa hľadaniu pokladov. Keď vytiahol balík krásnych jahôd tešil sa ako malý.
  2. Zahryznúť po prvý krát. Keďže nemáme kuchyňu jedli sme veci tepelne neupravené a možno o to je to zvláštnejšie.

Nebudem obhajovať dôvody prečo sme to robili. Opäť len odporúčam pozrieť si dokument A Food Waste Story. Neviem, či sa to budeme robiť pravidelne ale určite to nebolo ojedinelé konanie.

Kórejská štvť

V skutočnosti sme neboli v žiadnej kórejskej štvrti. Avšak 90% reštaurácii, obchodov a tvárí na ulici tomu viac ako nasvedčovali. Najzaujímavejšie však boli autá a vek šoférov. Príklad: ideme po ulici. Emilio zahvízda že Ašton Martin. Prejdeme 10m ďalej a kórejské chlapča s kľúčmi od auta nás obchádza. Smeruje k autu. Na čo Emilio neveriacky: No, nooo, no? Ano ano, chalaňko nasadol a odfičal. Vtedy to bolo naše po prvé a môj drahý predychával. Takých áut tu majú veľa. Nakoniec sme si na miestnu kórejskú mafiu deciek zvykli.

Našli sme si bývanie/domov

Zásadná informácia. Obstarali sme si veľkú izbu v krásnom dome (za viac ako by sme si želali, 1250). Piatok o polnoci sme ponuku našli na nete (facebooku), napísali, dohodli obhliadku na ráno a v nedeľu sa upísali.

Od mája máme domov (čo znamená dva ďalšie týždne v airbnb)v najživšej časti mesta Little Italy/Malom Taliansku. Celé spodné podlažie, jedáleň, obývačka, kuchyňa, terasa a záhrada sú miesto kde sa bude variť, piť víno, opekať a baviť. Taká je dohoda s našimi budúcimi spolubývajúcimi, kanaďankami.

Emiliov prvý pohovor

Ako som avizovala, Emilio mal pohovor. V pondelok. Ďaleko v Mississauga. Len cesta trvala hodinu. Vrátil sa o s tým, že sa mu to nepozdáva ale prácu dostane pokiaľ sa mu bude páčiť skúšobný deň. Išlo o manažérsky program podomového marketingu pre NGO-čka.

Zo skúšobného dňa, ktorý bol v stredu sa vrátil o jedenástej večer. Vyviezli ho z Toronta do malého mesta kde spolu so skúseným podomovým rozprávačom klopal na dvere. Pozoroval ako sa chlapík v priebehu 3 minú snaží presvedčiť domáceho na podporu nemocnice Sick Kids (Choré deti), ktorú všetci v okolí dobre poznajú. Zo 120 domácností, ktoré za 7 hodín navštívili získali 1 podporovateľa. Pre slušnú výplatu by mal mať podomový rozprávač priemerne 2 podporovateľov za deň. Kto je podporovateľ? Je to človek, ktorý sa rozhodne prispieť na charitu (v tomto prípade nemocnicu Choré deti)cca 20 dolármi mesačne. Menej ako dolár denne.

Emiliovemu rozhodnutiu, odmietnuť prvú ponúkanú prácu, rozumiem.

Bežecké preteky

Náš víkend sa niesol v športovom duchu. V sobotu sme na bikoch našlapali 80 km a to sme ani nevyšli z mesta. Našli sme peknú pláž The Beach.

V nedeľu si Emílio odbehol 15 km-etrový pretek a skončil 5-ty s časom 58:40 min. Ja som len fandila a fotila. Pretek bol pod záštitou obchodu MEC, ktorý ich usporadúva mnoho.

MEC robí alebo podporuje okrem behu rôzne iné udalostí. V zozname aktivít, je napríklad aj prezentácia plachtárskych klubov a ich letných kurzov. Možno si splním sen a naučím sa plachtiť.

Čo mi prišlo nevídané, okrem neobmedzeného občerstvenia zadarmo, mali 2 ľudí na triedenie odpadkov a 5 rôznych odpadkových košov.
Izolácia

Ja osobne som sa tento týždeň pomerne izolovala. Dokončila som portfólio, ktoré sa mi samozrejme hneď znepáčilo. A poslala som mnoho žiadostí. Pre zachovanie prehľadu som si vytvorila tabuľku (meno spoločnosti, link, stručný popis, pozícia, kontaktná osoba). Plánujem posielať pripomienky aby si ma všimli. Na jednu pozíciu v mojom obore sa priemerne hlási asi 200 uchádzačov. V apríli tu končí škola, takže mnoho študentov mi konkuruje.

Keďže som si aktivovala LinkedIn premium, vidím aj akú mám percentuálnu šancu na úspech, pohybuje sa medzi 10–50%. Čo ďalej vidím, a neteší ma, je že si nikto ten môj profil zatiaľ neotvoril. Dokonca ani človek, ktorý ma minulý týždeň požiadal o portfólio. Prihlásila som sa preto na ďalšie aktivity ako napríklad networkingový obed o UX-e (20 dolárov), deň UX-u a ďalší workshop tento krát o marketingu (0 dolárov).

Celý týždeň som teda sedela a pracovala izolovaná od sveta. Svoj životopis som prispôsobila niekoľko krát a sprievodný list mal toľko verzií koľko moja tabuľka riadkov.

Zatiaľ nič, žiadna odozva.

<SPäŤ(1)………………………………………………………………………… ĎALŠÍ (3)>