Ako prežiť v belgickom dome (1. časť)

Bývame v typickom belgickom dome. Vysoký a úzky, trojposchodový, na každé poschodie sa dá vyliezť po strmých mierne točitých schodoch. Ja, Mirka a Benedetta sme na treťom.

Asi nikdy nezabudnem ako som prvý večer vynášala kufre. Ešte stále cítim svalovku. Benedetta sa dnes skoro po týždni priznala, že sa pár dní po príchode zrútila zo schodov. Vlastne na to prišla Zuzka keď náhodou zbadala jej modrý chrbát. Byt je teda malý, nebezpečný, na stenách sú plagáty žien v plavkách, na sprche nápis SEX PLACE. Drevené zábradlie je na troch miestach zlepené páskou a na druhom poschodí úplne zlomené.

Moja izba, asi o tretinu menšia ako na fotke, je s výhľadom do akéhosi vnútroblokového svetlíka, rada to volám komín. Prakticky je to tehlová stena, veľmi pekná tehlová stena. Podlahy sú krivé, vŕzgajú skoro pri každom kroku, postele zasa pri každom otočení. Steny sú ako z papiera.

Ešteže sme architekti! Dnes sme sa rozhodli, že to chce zmenu. Malú nevyužitú chodbu na treťom plánujeme v najbližšej dobe prerobiť na mini obývačku. Žiadna tu totiž nie je. Ženy išli preč, orientačné tabule na dverách takisto. Zo sušiča bude nástenka so spoločnými fotkami, zo starého matraca perfektný gauč.

Stay tuned!

Like what you read? Give Miroslava Argalášová a round of applause.

From a quick cheer to a standing ovation, clap to show how much you enjoyed this story.