Skladby z Roku v hudbe_FM: 1967
I read the news today, oh boy
About a lucky man who made the grade
And though the news was rather sad
Well I just had to laugh
I saw the photograph.
The Beatles - A Day in the Life
A Day in the Life je poslednou skladbou na ôsmom albume Beatles Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band, ktorý vyšiel 1. júna 1967. Autormi sú John Lennon a Paul McCartney, ktorí napísali nezávisle od seba rozdielne texty. Lennon sa inšpiroval dobovými novinovými článkami, McCartney spomínal na svoju mladosť. Rozhodnutie prepojiť časti piesne orchestrálnym glissandom a ukončiť ju neprerušeným klavírnym súzvukom troch pián prišlo až potom, ako bolo všetko ostatné nahraté. Do štúdia bol pozvaný 40-členný orchester, ktorý dirigoval McCartney a producent George Martin. Členom orchestra bolo povedané, aby prišli oblečení formálne, no keď sa dostavili do štúdia, čakali ich tam rekvizity na večierok — falošné nosy a párty klobúky. Pochopili, že nepôjde o typické nahrávanie. Keď bolo treba prepojiť Lennonove a McCartneyho časti, nastavil si asistent Mal Evans budík, s ktorým počítal takty. Zazvonenie budíka chceli Beatles pôvodne z nahrávky vystrihnúť, dokonale však dopĺňal Paulovu časť, v ktorej spieva “ Woke up, fell out of bed” („zobudil som sa, spadol som z postele“), takže sa ho rozhodli ponechať. Kapele sa s touto skladbou podarilo vytvoriť opulentne avantgardnú a ambicióznu mozaiku, ktorú mnohí považujú za ich absolútne najlepšiu. Britský hudobný týždenník NME dal skladbu na prvé miesto vo svojom zozname 100 najlepších skladieb 60tych rokov a uviedol, že ide o pieseň, ktorá dokonale vystihuje búrlivý rok 1967.
Aretha Franklin - Respect
Skladbu Respect napísal v roku 1965 Otis Redding, pre ktorého to bol v tom čase jeho druhý najväčší hit. Skutočný prelom pre túto pieseň nastal o dva roky neskôr, keď si ju vybrala Aretha Franklin. Aretha pozmenila hudbu a mierne upravila a doplnila text, najmä o refrén, v ktorom hláskovala slovo rešpekt. S týmto nápadom prišla jej sestra Carolyn, ktorá spolu s ďalšou Arethinou sestrou Ermou vystupuje na singli v úlohe vokalistky. Aretha pieseň nahrala 14. februára 1967 v Atlantic Records štúdiách v New Yorku pod producentským dohľadom Jerryho Wexlera a vydala ju na singli 29. apríla. Neskôr sa tiež stala súčasťou jej prelomového albumu I Never Loved a Man the Way I Love You. Otisova verzia v texte opisovala zúfalého muža, ktorý dá svojej žene všetko, čo chce. Naopak Arethina verzia je vyhlásením silnej, sebavedomej ženy, ktorá vie, že má všetko, čo jej muž chce. Nikdy mu neukrivdí a vyžaduje jeho rešpekt. Arethin cover preto zarezonoval medzi feministkami aj mezdi priaznivcami hnutia za občianske práva. Keď sa speváčky opýtali na to, prečo je táto pieseň taká úspešná, vysvetlila, že každý chce byť rešpektovaný.
The Velvet Underground - I’m Waiting for the Man
„Priekupník nechodí nikdy včas“, napísal William Burroughs v roku 1959 v románe Nahý obed. „Prvá vec, ktorú sa naučíte je, že vždy musíte čakať“, sťažoval sa o osem rokov neskôr Lou Reed na albume The Velvet Underground & Nico. Konkrétne na singli I’m Waiting for the Man, ktorého autorom je Reed a ktorý kapela nahrala v máji roku 1966 v Hollywoode pod producentským dohľadom Andyho Warhola a Toma Wilsona. Pôvodne to mala byť pocta Dylanovi, song sa však vyvinul do proto-punkovej klasiky, ktorá dostala drsný new-yorský zvuk. Velveti skombinovali rytmickú R&B gitaru, bluesové piano a zasnený drone. Do toho Reed spieva svoj príbeh o ceste do Východného Harlemu, kde si chce kúpiť heroín za 26 dolárov. Zážitok neospravedlňuje ani neodsudzuje, iba ho popisuje. Lou Reed sa v jednom rozhovore vyjadril, že všetko v texte je pravdivé, až na cenu heroínu. Vďaka tejto piesni založili mnohí hudobníci kapely a veľký vplyv mala aj na Davida Bowieho. K tomu sa album dostal ešte pred oficiálnym vydaním a keď ho počul, povedal si, že toto je hudba budúcnosti. (dátum vydania singla: marec 1967)
Jefferson Airplane - White Rabbit
Skladbu White Rabbit napísala americká hudobníčka Grace Slick ešte v časoch pôsobenia v kapele The Great Society. Keď sa v šesťdesiatom šiestom rozpadli, Slick dostala pozvanie od Jefferson Airplane, aby nahradila speváčku Signe Toly Anderson, ktorej sa narodilo dieťa. So skupinou nahrala prvý album Surrealistic Pillow, na ktorý prispela dvoma piesňami, Somebody to Love a už spomínanou White Rabbit. Grace sa pri písaní textu inšpirovala knihou Alica v krajine zázrakov Lewisa Carrolla a netajila sa ani drogovými asociáciami, ktoré boli príznačné pre psychedelickú druhú polovicu 60. rokov. Hudobná inšpirácia prišla s opakovaným počúvaním Milesa Davisa a jeho albumu Sketches of Spain. Vo výsledku je White Rabbit jedno dlhé crescendo, formou a beatom podobné Ravelovmu slávnemu Boléru. Jefferson Airplane singel nahrali 3. novembra 1966 s producentom Rickom Jarrardom a vydali ho 24. júna 1967. Odvtedy sa každý rok vyskytol aspoň jeden cover tejto piesne. Medzi tie najznámejšie patrí verzia od Emilíany Torrini, ktorú islandská speváčka nahrala ešte v polovici deväťdesiatych rokov a ktorá bola v roku 2011 použitá na soundtracku k filmu Sucker Punch. Mnohí tiež singel vysamplovali, možno ste sa s ním stretli u dídžeja Markyho, Girl Talk alebo ho spoznali v skladbe Overload od Sugababes.
Celé si to môžete vypočuť na webe_FM.
http://fm.rtvs.sk/rubriky/hudba_fm/73077/rok-v-hudbe_fm-1966-a-1967
photos resources:
The Beatles — http://www.beatlesbible.com/gallery/1967-photos/
Aretha Franklin — http://teachrock.org/lesson/aretha-franklin-soul-music-and-the-new-femininity-of-the-1960s/
The Velvet Underground — http://mmone.org/the-velvet-underground/
Jefferson Airplane — https://en.wikipedia.org/wiki/Jefferson_Airplane