Osadné (2015)

Anna Nagyová
6 min readJul 16, 2015

Ako priest, druid a warlock porazili armádu ruských undeadov

Nenatočili sme síce hneď ďalší dokument, boli sme tam len pre kešky (Geocaching, pozn. red.), ale videli sme dosť na to, aby som tu mohla rozvíjať sama pre seba siahodlhé odstavce, cibriť si jazyk.

Štrnác sme ich chceli pôvodne nájsť, inak to dopadlo. No veď uvidíte.

Vodič autobusu ani nevie, kde je tá krypta, dobrí ľudia v obci alebo ktokoľvek našťastie zapichol drevenú tabuľu s označením, že doprava, a tak vieme aj bez vodiča. Tu sú pozostatky undeadov (vojakov prvej svetovej vojny, pozn. red.), väčšinou ruských, neznámych, s dierou v hlave. Že slovo interestingnesses existuje (tým pádom by sa malo dať aj vysloviť normálne) nikto z nás doteraz nevedel.

Pavúk tam bol taký, že len pomaly vstanete, vyjdete von, zavriete dvere, nahodíte si jetpack s plnou nádržou a idete preč.

S tým, že sa už nikdy nevrátite. Iba že by tam, kam by ste sa náhodou/nenáhodou dostali, boli ešte horšie.

To pre Martu, aby sa jej ťažko zaspávalo, hehé!

Budovať a brániť poloninský les buď pripravený! Vždy pripravený! Aj skrz pavúky.. no dobre, toto menej, keď už tak s plynovou maskou a plameňometom. Ale aj medvedica z Osadného, ktorá drží erb so špargľou, ako si Marta všimla, je pripravená, tak buď aj TY!

Vlečieme sa hrozne, Jožo Britský, strojár-geograf, ktorý vie, prečo ešte teraz rastú čerešne v Osadnom (lebo je to vyššie položené miesto, chladnejšie, A-HÁ!), nás od nich musí vyháňať ako starostlivý otec, nechce, aby sme dostali hnačku.

Jožovi sadne fúzač alpský priamo na rozkrok, potom ho ešte chvíľu prenasleduje ale hádajte čo! Ani zamak sa nepohybujeme rýchlejšie, keškovanie nám ide pomaly, Jožo si temer vnútornosti poprepichuje kým sa k jednej dostane. Ešte sa rozciťujeme nad šteniatkom bígla na ceste, ňuňu pupu poď sa pohladkať. Britan len krúti hlavou nad nami, rozdivočenými kôpkami hormónov. A už sú tri hodiny fuč! To kde sme boli doteraz?!

Tak sme sa dostali na Balnicu, 702 metrov nad oceánmi, na hranici s Poľskom. Vedie tamadiaľ koľaj, ale vlak nestihneme. Kúpime si nanuky za dva pade zlotých a kocháme sa vĺčkom. Je taký pekný, že potom ľutujem, že som ho neukradla. To je presne ten psík, čo keď vám milovaný/á hoc len na chvíľu odíde a vy zostanete samy/i, on príde a vy sa k nemu pritúlite a budete ho stískať a pučiť a nikdy neprestanete. A sem-tam s ním pôjdete na skvelý adventure, a až vtedy sa budete cítiť ako divoch-dobrodruh. S vlkom po boku.

Potom si homies kúpia kávu, lebo vlastne len vďaka tomu sme sa tam vyštverali za relatívne krátky čas. Motivovala nás káva, teda mňa skôr borievky. Z tej kávy sú oni dvaja celí rozšafní a bavia sa s výhybkou, kým na nás nenakričia Poliaci.

Od Balnice ideme trochu po hranici na západ ešte keškovať, ale to už ťažko. Musíme zísť aj z vychodených chodníkov a hľadať cestu inde. Kľajem tak, ako by sa rozhodne nepatrilo, spadnem asi trikrát, lebo som nemotorná a mám mľandravé nohy. Tŕnie a žihľavy pichajú, svine, šmária do plynu s nimi, alebo aspoň do čaju s tou žihľavou, nech je na niečo dobrá.

Ale zavedie nás to na miesta, čarovné miesta. Kde je len jeden majestátny strom na lúke a inak ste dosť divoko zapchatí v lese kdesi, vidíte kopce a tešíte sa, lebo, nakoniec, v krásnom kraji žijete.

Ujo krčmár je muž, ktorý na vavrínoch nezaspal, púšťa nám Kryla, o keškovaní vie tiež, hovorí mi, že Canony sa vydaria lepšie stále tie, ktoré majú v sebe päťdesiatku (to nejako neviem túto teóriu potvrdiť či vyvrátiť, ale už len to je obdivuhodné, že krčmár vie o číslovaní Canonov!). Štamgasti, mladí či starí, prichádzajú v kroksách dopiť kofolu, Kryl doznieva, ideme domov špinaví.

13 out of 14 je tak dobrý loot, že si za to zaslúžime dvojtýždňový pobyt v Alpách aj so skipasom, saunou a schnitzlom každý druhý deň (aby sa nám neprejedol). Alebo minimálne ten schnitzel ako slávnostná večera.

A ešte konečná budovateľská foteška aj s medvedicou. Hoci sila z nôh pominula, odhodlanie na duši zostáva rovnaké, ba možno aj zväčšilo svoj objem. Pohľady do budúcnosti sľubujú len ďalšie a väčšie výzvy!

Len dúfam, že pavúky s tými výzvami neporastú..

--

--