DAY 0

Vlak Prešov — Kysak odchod 3:55 ráno 8.7.2015. Na stanici prázdno okrem ôsmich nevyspatých dobrovoľníkov cestujúcich na Pohodu. Aby sme vychytali najlepšie miesta. Aby sme mohli celé smeny len sedieť.

Nič špeciálne sa nedeje, len to brieždenie je super. Brieždenie je v lete stále super, až si to človek skoro neváži. Vlastne hej, Billy na nás vytasí špeciálne koláčiky, ktoré sám piekol, s čokoládou a jahodami. Dlho cesta trvá, ale nie tak dlho ako chudákom tým, čo sa vybrali neskoršími spojmi (240 minút meškanie je pre železnice predsa už samozrejmosť. Výpadok prúdu a poruchy ruka v ruke s týmto.)

Štyria sme vychytali miesta na stráženie stĺpov v SLSP Space Aréne, takže aj keď budeme robošiť, budeme počuť hudbišku nám blízku, vhodnú na trsanie. Dvaja strážia klavír, dvaja ďalší zasa kvetinové pole. Všetci to budeme mať zaujímavé.

Milióny fotiek západu som urobila, lebo sa z neho zakaždým tak teším. Že sme s Jožom skoro brífing nestihli, lebo sme boli nakúpiť alkoholy a cukríky do Tesca, je vedľajšie. Ujo nás nechcel odviezť až do areálu, lebo nechce mať s Miškom problémy. To určite nie, len sme mu nemali povedať, že sme z východu.

Potom pijeme.

DAY 1

Že som stihla minúť 30 eur v prvý deň na kefky, zápisník, belgické hranolky, bubble tea a neviem čo ešte, je vedľajšie. Alebo možno nie je, zas, rodičia moji drahí, nebojte sa, budem informatik, všetko splatím. To, že je tam všetko krásne, nebudem dookola omieľať, lebo tí, čo tam chodia, si to jasne uvedomujú a tí, čo nie, by len plakali. Nad rozliatym mliekom. Drahým a lahodným Maresi mliekom.

Pravdupovediac sa nám Manu Chao až tak nepáčeu, lebo veď hral to isté intermezzo (fancy slovo od Joža prevzaté) dookola, ale tancovačka to mohla byť dobrá. Ako socially awkward človek sa ale ako mnoho ďalších ľudí hanbím tancovať bez alkoholu, tak sa len kníšem awkwardly dookola, neschopná dostať sa do toho flowu, ktorý je na to potrebný (šmáriš kde sú tie časy, keď to bolo prirodzené len tak?). Nevydržíme dlho, dáme si Touareg Tea (čítaj jotunnovsky “Turek”) a ideme si zdriemnuť. Na hodinu.

DAY 2

Vidím konečne knihy v Martinus stánku a nekúpim si ani jednu. Teraz by som vás všetkých čitateľov aj nečitateľov poprosila o mexickú vlnu vyzdvihujúcu moju pevnú vôľu, 3, 2, 1…!! *hlboký úklon* Ďakujem, ďakujem krásne, dúfam, že budem inšpiráciou pre nasledujúce generácie, je to len o vás ľudia, vy rozhodujete o tom, akým smerom sa váš život uberie!

Miško Kaščák povedal, že Anna Nagyová a spol. nestihnú už Eagles of Death Metal, bo*a. A tiež aj že táto druhá no’ bude ešte chladnejšia, 2x bo*a. Že 7 stupňov, a my vtedy marš! strážiť kolíky do štvrtej ráno máme.

Najhoršie na nepití počas festivalu je, že nepijete. A potom netancujete. Najlepšie ale je, že vidíte tancovať iných. A to sme teda počas tej studenej noci videli. Performances ako sa patrí, na hudbu od RL Grime, A-trak a Hudsona Mohawka. Na chvíľu nám prišla zatancovať aj taká blond hoe, zavibrovať zadkom, my, jej skromné a uzimené publikum, vymieňame si rozpačité pohľady, máme začať tlieskať už?

DAY 3

Priamo úmerne s časom klesá počet fotiek. To preto, že som ten posledný deň nič nestihla. Od 10:29 do 14:00 sme hľadali voľnú nabíjačkáreň a voľnú sprchu. To je celé. Potom sme šli robošiť. Videli Purist, Darkstar a Electro Guzzi. Na poslednom nám robil šou zdrogovaný satyr, ako ho Billy pomenoval. Dlhý copík, gate ako z vreca na zemiaky upletené a škriatkovské papuče. Že vie autenticky napodobňovať aj vtáčiky už vedľajšie nie je, je to strašne smiešne vzhľadom na okolnosti a jeho celkový vzhľad.

Bjork vidím len trošku, vidím kvety, ale utekám sa prezliecť, lebo máme večer voľný a začíname až ráno, a to sa potom hneď treba naľabať.. či počkajte, to už nepíšem veľmi ako dáma, ale kakať na to, netancovala som celý ten čas, a musím sa uvoľniť!

Že som si urobila hanbu na CocoRosie svojím vrieskaním je vedľajšie. Lebo boli najlepšie a tí, čo neľabali a pamätajú si ma, tým privádzam teraz úsmev na tvár kedykoľvek si na mňa spomenú, vo vlaku, počas magnetickej rezonancie (hejže, Kubec?). A stihli sme aj Kiasmos. Ach ľudia. Sloboda je skvelá vec, a tanečky takisto, a hudba, hudbiška, a tak som sa teraz dostala do toho stavu.

Kedy už len počúvate tie piesne cez YouTube a Spotify a damn, tešíte sa na ďalšie také tanečky. Na ďalšie dojmy. A čo dovtedy? No, iné veci. Život mi nekončí, aj keď mi je clivo. Za hranolkami a cesnakovým dipom, za kamarátmi, za smiechom.

Tak potom o rok, Kaščák, a sľúb mi, že už najbližšie nebude taká zima a že nebudem banovať, že som nestihla 3/4 najlepších koncertov, ale všetky najlepšie koncerty, deal?