Wikipedia v akademickom prostredí. Áno či nie?
Wikipedia je jeden z projektov neziskovej organizácie Wikimedia Foundation, ktorú založili Jimmy Wales a Larry Sanger v roku 2001. Už 16 rokov Wikipedia zastrešuje heslá z rôznych tém, ktorých autormi a editormi sú samotní užívatelia. Články sú voľne dostupné a šíriteľné pod jedinečnou URL adresou, odkazujúcou na článok. Okrem toho má Wikipedia lokálne domény a lokalizované články do 295 jazykov samotnými užívateľmi, čim je prístupná pre kohokoľvek. 313 383 aktívnych užívateľov k dnešnému mesiacu, sa aktívne podieľa na formovaní tejto voľne dostupnej encyklopédie. Samotnú popularitu dokazuje aj celkovo 6. umiestnenie Wikipedie v zozname Alexa (umiestnenie je kalkulované priemernou dennou návštevou a prehliadaním jednotlivých stránok za posledný mesiac). V čom ale spočíva význam Wikipedie, aké sú jej pozitívne a naopak negatívne aspekty? Má Wikipedia pevné miesto medzi overenými zdrojmi a validovanými encyklopédiami v akademickom prostredí? Na tieto otázky sa pokúsim v rámci predmetu Učíci se společnost odpovedať v nasledujúcom článku.
Pozitíva
Wikipedia je voľne dostupná online encyklopédia. Práve online open-sourceové prostredie Wikipedie je hlavným dôsledkom jej popularity. Články môže pridávať hocikto, a následná validácia náleží taktiež užívateľom. Vďaka globálnemu zameraniu Wikipedie sú jednotlivé hesla vypracované do viacerých jazykov ako to môže byť v prípade u tlačených encyklopédií. Vďaka tomu zmierňuje digitálnu priepasť krajín, ktoré nemajú tak pestrý výber encyklopédii v ich jazyku, prípadne sú ich publikácie zastaralé a práve Wikipedia je preto často zdrojom ich vedomostí. V neprospech tlačených encyklopédií hraje aj zastarávanie znalostí (články na Wikipedii sú neustále editované, niektoré informácie je možné nalinkovať k primárnym zdrojom a tým zabezpečiť automatické doplňovanie údajov k danému mesiacu), ich cena (Wikipedia ako free open-source platforma) a celkový objem všetkých zväzkov (heslá na Wikipedii sú uložené na serveroch spoločnosti).
Wikipedia zastáva 5 fundamentálnych princípov, tzv. Päť pilierov:
- Wikipedia je encyklopédia
- Wikipedia je písana z neutrálneho pohľadu
- Wikipedia je voľne dostupný obsah, ktorý môže ktokoľvek použiť, upraviť a šíriť
- Editori by navzájom mali jednať s rešpektom a zdvorilosťou.
- Wikipedia nemá žiadne pevné pravidlá
Negatíva
V predchádzajúcej časti som sa venoval pozitívnemu vnímaniu tejto otvorenej platformy. Pozitívne stránky sa ale z iného pohľadu môžu javiť negatívne. Otvorenosť Wikipedie dovoľuje laikom pridávať heslá bez akejkoľvek validácie, či už článkov alebo odbornej spôsobilosti autora. Akademici diskreditujú Wikipediu pre mnoho dôvodov, napríklad: editácia a regulácia sú nedokonalé a články na Wikipedii môžu žiakov odradiť od študovania primárnych monografií. Vandalizmus a počítačová kriminalita sú ďalšie negatíva, ktoré sužujú Wikipediu. Príkladom toho sú editácie článkov vysoko postavených politikov a osobnosti, zakrývanie skutočností, upravovanie hesiel pre vlastný profit, atď.
Wikipedia. Áno či nie?
Na túto otázku je ťažké odpovedať. Wikipedia sa môže javiť využiteľná pre jednotlivé odbory viac (prevažne humanitárne odbory) a pre iné menej (prevažne technické odbory). Samotný zakladateľ Wikipedie Jimmy Wales ale jej užívanie v akademickom prostredí neodporúča. To ale nebráni žiakom používať Wikipediu ako overovací zdroj, databázu článkov a pomoc pri písaní základnej štruktúry ich publikácií. Veľkou výhodou Wikipedie je, že má veľkú komunitu editorov, ktorý sa podieľajú na tvorbe obsahu, flexibilnej úprave článkov pričom hlavnou hnacou silou každého autora je samotná komunita a pocit participácie. Štúdia z roku 2005 dokonca ukázala, že Wikipedia oproti najväčšej svetovej encyklopédii Encyclopædia Britannica sa až tak nevzdiaľuje v pravdivosti článkov.
Na jednu stranu tu máme voľnú platformu pre laikov, ktorí tvoria nové heslá a editujú svoje staré heslá a heslá svojich kolegov. Pričom ponúka užívateľom slobodu pri tvorbe bez akýchkoľvek obmedzení (jazykových, genderových, odborných…). Wikipedia je odpoveďou na rýchlo sa rozvíjajúcu spoločnosť a nadmerné množstvo informácií okolo nás (zbúranim hraníc nástupom Internetu).
Na stranu druhú je potrebné brať v úvahu, že pravdivosť článkov nie je nijak odborne overená. Preto by Wikipedia nemala slúžiť ako primárny zdroj informácií, ale skôr ako overovací zdroj. Každopádne si viem predstaviť Wikipediu o niekoľko rokov ako jediný, správny a neutrálny zdroj ľudských vedomostí vo svete plnom politickej propagandy a dezinformácií šírených na sociálnych sieťach.