Nevieš čo je grime: 7 videí ktoré musíš vidieť

Toto je osobný výber videí zo žánru, ktorého počet zmienok v tlačových správach z našich krajov presahuje počet hraní v kluboch. V rôznej intenzite sa objavuje ako povinný prívesok bass music žúrov, ktoré si ho nesú asi ako spomienku na časy, kedy sa deliaca čiara medzi grimom a dubstepom merala počtom MCs dvíhajúcich gunfingre do vzduchu a keď ste na sete v Rinse FM mohli hneď za Skreamovým Midnight Request Line počuť Ruff Sqwad.

Grime je minimálne tanečná hudba, príliš zviazaná s miestom vzniku. Asi preto sa počas zlatej éry (2002–2006) nepodarilo exportovať ju mimo ostrovy. Zatiaľ čo sa Londýnske kluby preberali koncom 90. rokov z migrény temného drum’n’bassu do eufórie lesklého 2stepu a UK garage, kontinentálna Európa tento posun zaregistrovala minimálne. V každej krajine sa našlo pár Clusterov, ktorí sa snažili vydobiť novému zvuku miesto v kluboch, ale celosvetový prielom vo víťaznom ťažení dramáču ako hlavného nositeľa ostrovných tanečných tradícií prišiel až s dubstepom. Neprekvapí, že grime ako inštrumentálny podklad pre battle MCs s prvkami UK garage prešiel v prvej polovici dvetisícich bez záujmu aj u nás.

Od junglu po grime a dubstep bola cesta plná odbočiek, ktoré nikam nevedú a zanikli hneď po vydaní prvého albumu v žánri. Svet nie je pripravený na revival speed garage. Rovnaký osud čakal grime, ale v 2013/2014 prišla vlna nových producentov a médií ako Boiler Room, s nimi záujem ľudí. Potom Skepta vydal album, dostal Mercury prize, grime ožil v svetle reflektorov.

More Fire — Oi (2002, Go! Beat)

Tento track mám v pamäti uložený zo setu Grandmajstera výroby, ktorý hlboko pred Ustream/Facebook/Instagram live streaming érou vysielal cez Skype zo svojho baráku na Myjave niekedy v 2004. Ešte než vyprodukoval pár trackov pre Gulosa Potroka, Pio Squad/Jižní Pioníři (a minulý rok na novom albume Stromy v Bouři tiež jeden prihodil), zorganizoval ťažko priekopnícke a ešte viac stratové hip-hop party na Kopaniciach a odišiel do Manchesteru, stihol sa stať asi prvým DJom na Slovensku ktorý grime nielenže zaregistroval — on ho dokonca aj hral. Oi je hymna, ktorá dostala grime do Top 10 anglickej single chart. Nie je to najlepší track, ale má všetko: na kosť ohlodaný UK garage beat, rýchle striedanie MCs, ťažko zrozumiteľný slang rôzneho pôvodu a — prekvapivo — studnicu anglických idiómov a fráz. Zdá sa ti to málo? You’re barking up the wrong tree.

End Productions ‎– Are You Really From The Ends? (2003)

Grime je hyper-lokálny žáner (Wikipedia: “Grime is a genre of music that emerged in East London in the early 2000s.”). Yo bro’, where u from? What. U not from the borough, u not from the area, u not from da endz, endz, endz… Keď si neni odtiaľ, nevieš. Tento track vyšiel v čase, kedy sa do UK garage miešal aj breakbeat a r’n’b vokálmi osladené UK garage tracky začali rozkladať MCs do 8 barov. Produkciu obstaral Daz i Kue z Bugz In the Attic, na ktorých nedajú dopustiť všetci hardcore breakbeat fans (hlavne tí, čo neskôr začali žiarliť na dubstep, keď prerazil do mainstreamu). Track sa dočkal série grime refixov — jeden z nich od Jammera a Bigga nájdete v učebnici grimu, v kapitole o beatless refixoch, ktorých pionierom je Wiley a jeho Eski.

Wiley (Eskiboy) — Wot Do You Call It (2004, XL recordings)

Napriek pene ktorú so sebou v momente vynorenia grajmu z kalných vôd južného Londýna na brehy mainstreamu strhol Dizzee Rascal je Wiley stále tatko. Excentrický MC, ktorý vynašiel Eski, člen Boy Better Know (kolektívu a značky mobilného operátora), umelec podpísaný pod albumami na esenšl UK labeloch ako XL a Big Dada, nočná mora promotérov, agentov a vydavateľov. Svoj vlastný track leakol ešte pred vydaním albumu, neprišiel na jednu z mála grime parties mimo UK (Grime Time v Berlíne) lebo sa mu nechcelo, nestihol Lords of The Mics Boiler Room “i couldn’t go man i was at the dentist”… NaWhat you call it” glosuje obdobie, kedy sa médiá snažili prísť na meno novému zvuku. Wiley a jeho ľudia ničia zúfalého predavača v obchode s platňami, ktorý nevie, do mobilov kričia “jak si povedal že sa to volá?!”, len aby sa neskôr objavili so šampanským v ruke vo vypredanom klube. Zdalo sa, že grime ma vykročené do hitparád a pre Londýn bude tým, čím bol hip-hop pre New York. Lenže to neprišlo. Legendárny grime records shop Rhythm Division zatvorili, namiesto neho nájdete na Roman Road fajnšmekerskú kaviareň. Lenže časy sa menia. Minulý rok sa objavila petícia za postavenie sochy Wileyho, sám tatko vydal album Godfather, ktorý zacementoval jeho pozíciu na scéne. Pretože ako napísal Dan Hancox v článku pre Guardian:

After more than a decade of being fetishised and then written off, grime now dominates British pop culture. To understand why, you need to understand the man who created it

Lethal Bizzle — Pow! (Forward Riddim) (2004, Relentless records)

Po rozpade More Fire Crew sa Lethal Bizzle rozhodol ísť sólo, na Pow! ďalší MC len featurujú. Už nie sú súčasťou crew. Tá je pritom pre grime základ — skoro každý z Ruff Sqwad, Boy Better Know, Roll Deep alebo Slew dem je tvorcom zlatého fondu v žánri. Krú ti kryje chrbát (vo freestyle videách doslova), udržuje tempo flow a vykrikuje POW! Tento track sa s minimálnym promom dostal znova do single chart a bol prvým grime hitom, ktorý dostal ban vo viacerých kluboch a rádiách. Prebytok energie nejde len z frenetických handclaps, ktoré si v klube pýtajú moshpit, ale aj zo slov. Vyhráža sa tu rozbitím lebky, úderom z pracky na opasku roztočenom jak nunčaky, počítajú sa výstrely a vymenúvajú rôzne guny. Skôr ako volanie po násilí sa dajú tieto útoky čítať ako prejav nespokojnosti: 6 rokov po vyjdení bol Pow! riot songom Londýnskych protestov proti škrtom a zavedeniu poplatkov na školách, nie soundtrackom k nepokojom a rabovaniu o rok neskôr.

Crazy Titch — Sing Along (2004, In the Hood Records)

Okrem gunshotov sú poznávacím znamením grime-produkcie sample orchestrov — väčšinou sláčikové, alebo v tomto prípade aj dychové. Vo videu Crazy Titch vystupuje na pôdiu ako zabávač s novou spievankou, v ktorej mu sekundujú neškodní mandem za mikrofónmi. Na “skutočnej” scéne mal povesť MCho násilného nielen slovne — skončil v base odsúdený na 30 rokov za vraždu producenta.

Slizmos Session — Newham Generals (2014, NTS RADIO)

Jeden z prvých mixov ktoré vyšli na CD a dostali sa ku mne na mp3 boli Bingo Beats od Slimzeeho — inštrumentálny grime a dubstep, ktorý spolu-vytvárali zvuk oboch žánrov. Vyšiel na labeli DJ Zinca v ére, kedy jeho vlastné breakbeaty a UK garage produkcie pod alteregom Jammin išli podobným smerom. Po tom čo Slimzee dostal zákaz vstúpiť na strechy štvrte Londýna, odkiaľ vysielal Rinse s vysielaním skončil. Vrátil sa nedávno na čisto internetovom NTS Radio, ktoré má dnes svojimi reláciami a novou hudbou blízko k najlepším “what you call it” časom Rinse FM.

Na tomto videu je Slimzee v štúdiu s neprehliadnuteľným Double D a najremixovanejším trackom v histórii grime — Spartan od Spookyho. Pri rýchlom tempe zmien v žánroch (na pirátoch sa od konca Slimzeeho Rinse FM relácie stihol prevaliť UK funky, bassline, house tucky…), v distribúcii hudby a v médiách si Slimzee aj Double D zaslúžia rešpekt. Vydržali obdobie kedy o grime zavadili len diehard fanúšikovia na internetových fórach a dočkali sa jeho renesancie. Opakované vystúpenia ako Lords of The Mics na Boiler Roome dávajú grajmu celosvetovú pozornosť undegroundu-chtivého internetu, ale na Slizmos sessions zostáva grime v podobnom prostredí kde začal. V malom štúdiu NTS Radio, ktoré po FM pirátoch zdedilo čuch pre nové mená a zvuky, ktoré sa už tentokrát ozývajú všade od LA po Japonsko v reálnom čase, nie delayom spôsobeným ripmi nekvalitného streamu.

Skepta — Thats not me (2014, Boy Better Know)

Ak je Wiley godfather, Skepta je korunný princ grajmu, ktorý ho vrátil do hry. Fast-forwad do 2014 — desať rokom po tom, ako dali Crazy Titcha do basy je grime niekde inde. Topboy Skepta ho vracia do veľkých priestorov a ťahá videnia na Youtube nad milión, túruje po amerike a necháva sa ospevovať Dreakeom. Cez Atlantik vedie ale stále cesta do miest kde to začalo, na Roman Road, kde sa natáčala legendárna séria Practice Hours — v časoch, kedy sa namiesto postovania Youtube videí na wall posielali poštou DVD s home-videami. Kamera nestíha flow MCs, ale zachytáva ich energiu a vkladá do nej estetiku Mortal Kombat súbojov. Pre nepripravených zjav z iného vesmíru, obskúrna DIY varianta punkej subkultúry ktorá si okolo seba vytvorila sebestačnú distribúciu. Nepravdepodobný výskyt týchto DVD v Bratislave nastalo v 2005, keď ich Kode 9 ešte začerstva priniesol do a4 na prednášku v rámci festivalu Multiplace. Na túto éru odkazuje aj All-star remix verzia Skeptovho That’s not me, kde sa bájna atlantída začiatkov grajmu vynára na Roman Road v podobe meta-videa: na chrumkavom digitáli sa pozeráme ako VHS Panasonic kamera točí bluku bluku Double Deeho a nasraný Tempov flow. Skepta nekončí pri nostalgii, energiu grimu presúva do ulíc, v apríli 2015 zvoláva fans na pop-up gig do Shoreditchu. Od hviezdy ktorá dáva Shutdown na Fashionweeku to môže znieť chabo, ale fuck the police na konci je shout, ktorým sa Skepta hlási k ulici a nekončí v paláci ako Dizzee. Podobne ako Pow! na protestoch nesie potenciál pohánať hnev tých, ktorý sa ocitli na nesprávnej strane mesta a naháňajú strach slušným ľudom z dobrých štvrtí:

if there’s going to be a real counter culture movement in the UK right now, like punk in the 70s, US hip-hop in the 80s and UK Acid House in the 90s, it’s going to come from grime … This is what kids all around the country are listening to. Kids who’ve been fucked (again) by an older generation that have already given us Thatcher, Blair, a financial crisis and Cameron, yet still refuse to do the honourable thing and die.

Radar Radio — Everything’s pretty fucked, isn’t it

Show your support

Clapping shows how much you appreciated Bwo Collective’s story.