Príbeh víťazstva

Začali prázdniny. Bol to síce len rok študentského života, ale mala som pocit, že trval tri večnosti. Skúšky duchovna, psychiky, telesného zdravia, vo vzťahoch, kvôli vzťahom… sa popretkávali s náročnosťou štúdia popri mojej kreatívnej duši a nedali jej pokoj dlhšiu dobu.

Ale tentokrát som zažila víťazstvo. Nie síce veľké pre svet, ale pre mňa áno. Víťazstvo, v ktorom sa oslávil ON. A takéto víťazstva stoja maximálne za to!

Som tu. Žijem a môžem kráčať tam, kam moje srdce chce (samozrejme s rozumom). A ak by ste nevedeli, ako začať svoju cestu za Pokladom, skúste vybehnúť na hrad. Neoľutujete. Pohľady. Z vrcholu súženia.

Práve tam, na kameňoch trápenia, vnímať Jeho prítomnosť. Jeho majestátnosť.

A nezabudnúť na to, že z tvrdej, na prvý pohľad neúrodnej, zeme raz vyrastú tie najkrajšie kvety.

To isté platí i o láske. Nájde si nás. Nájdeme ju. Vykvitne zo skaly.

Len nechať sa viesť…

One clap, two clap, three clap, forty?

By clapping more or less, you can signal to us which stories really stand out.