India

Safari a ZOO


Neoddeliteľnou súčasťou Indie sú aj jej zvieratá. Okrem tých, ktoré denne stretávate na cestách sú tu aj také, ktoré by ste radšej nestretli. No miestne safari vám umožní takéto stretnutie bezpečne prežiť.

Pod slovom bezpečne sa však nemyslí, že tieto zvieratá sú od vás oddelené klietkou. Práve naopak. Oni sa môžu slobodne pohybovať vo svojom prirodzenom prostredí, zatiaľ čo vy ste zavretí v klietke. Je to vlastne taký jednoduchý zamriežkovaný autobusík, kde sa okná otvárajú len na vlastnú zodpovednosť.

Jednoduchý indský šofér, ktorému vodičák dali asi skôr na rally ako na autobus, vám umožní pohľad na taký obyčajný deň týchto exotických cicavcov a dokonca vám s vaším foťákom urobí takéto krásne foto povaľujúceho sa leva.

Bllízkosť divočiny v safari, ale aj v neďalekej pripojenej zoo, sa vám pokúsim priblížiť na nasledujúcich záberoch.

Bylinožravé zvery — začali s nami mierne
Cesta na štýl horskej dráhy…
Srnky sme od safari nečakali, veď to máme aj doma…
Pre Indov bola toto asi hlavná atrakcia, hneď si to vo veľkom fotili.
A tu je skutočné safari
Toto sú ázijské slony — od tých známejších afrických sa líšia tým, že majú maličké uši.
Tento sa kŕmi plnými sústami.
Zjavne sú to veľmi rodinne založené tvory, malý sloník má ešte len niekoľko mesiacov.
Elektrické oplotenie je tu ekologické — na solárnu energiu, ktorej je v tejto slnečnej krajine hojne.
Tie akčnejšie slony majú nohy spútané reťazami, aby sa príliš nerozbehli.
Raňajky sa podávajú letecky.
Pri každom prechode k iným zvieratám boli dvojité dvere — za chvíľu pochopíte prečo.
Jedného medveďa zaujal jeep pred nami.
Neviem, či mu lahodila vôňa pneumatík alebo výfuku.
“A nebolo by miesta aj pre mňa?”
“Len či to po tých raňajkách zvládnem…”
“Jupí, ešte som vo forme!”
A takto sa pekne odviezol až k východu, potom musel vystúpiť a naspäť si to odšľapať.
Levy.
Akoby sa práve zobudil…
Aké má oranžové zuby, asi je veľa manga ☺
“Už zasa nejaká návšteva, tak budem slušný a predvediem sa trošku.”
“Fííha, aj nejakí belosi prišli!”
Levy po sebe vedia aj žmurkať ☺
Páčia sa mi jeho vypchávky na lakťoch.
Koža na ňom visí ako župan.
Páči sa mi ich nápis WEL COME
Biely tiger má asi tiež rád civilizáciu.
Aj keď neviem či sa potešil aj takýmto kompromitujúcim fotografiám…
“Počkať, ešte musím trošku potlačiť!”
Splachovať netreba.
Okrem exotického bieleho tu bol aj ten “klasický” oranžový.
“I’ve got the eye of the tiger!”
Všade cestou boli takéto termitiská —(také tvrdé a vysoké mraveniská). Sú veľmi pevné, ale keď do nich niekto urobí dieru, varujte sa! Pravdepodobne sa tam nasťahoval had.
Kam asi takéto dvere vedú…
Motýlia sála a jej zvlhčoovací systém.
Takýchto motýľov tam bolo ako u nás komárov po daždi.
Niekoho asi baví motýlila genocída, alebo si len vyvesil na nástenku rodinné pohrebisko.
Zatiaľ čo ľudia voľným okom motýlie pohlavie nerozlíšia, motýle sami medzi sebou to majú jasné. Vida totiž iné spektrum svetla (viac ultrafialové) a tak vlastne vyzerajú úpln inak, než si myslíme.
Veľké bezvýznamné plus tomu, kto nájde spomínanú larvu.
Takéto cukrové vatičky dávali týmto motýľom, ale veľmi ich to nelákalo.
Tento tu pózoval hodných 5 minút.
Akási zvláštna skomolenina našich púpavových semiačok.
Prezenčka prítomných motýľov…v matematike ale miestni asi veľmi nevynikajú.
Nielen netradičné zvieratá, ale aj rastliny.
V zoo trávili hrochy svoj bežný kúpeľný deň.
Opica s upírim uchom slintala za mrkvou.
Niekoľko vtákov sa na nás podivne vyškieralo.
Oproti našim zoo sa tieto exempláre vystavovali v hojných počtoch.
Niektoré krokodíly boli akokeby pod papučou.
Také vtipné zipsovito-pílkovité klapačky.
A tu bola nejaká opica zjavne práve po opici.