Deň BLBEC

Utorok 26.7.2016

Po rannej sprche sa zase vyroja otravné a nechutné muchy, ktoré sa neštítia sadnúť vám na nektárinku, keď ju práve jete. Nestihnem si dať žiadne poriadne raňajky a Timko už nám balí všetky saky-paky, taký je nadšený z dnešnej túry. Ja mám už od rána akúsi zlú náladu, tento kemp je skrátka akýsi čudný a neviem prísť na to prečo.

Šípky síce poctivo nasledujeme, ale keď je deň blbec, je vám to naprd…
Svetlo na konci tunela
Obchádzame systém. Aspoň na chvíľku :D

Vyrážame do El Caminito del Rey. Asi pred dvomi mesiacmi som náhodne narazili na video z tohto čarovného miesta a keď sme sa dozvedeli, že je v Španielsku, nebolo viac o čom. Adrenalínová zábava, počas ktorej sa chodí po úzkych chodníčkoch a visutých mostoch s prilbami na hlavách. To ešte netušíme, že jediný adrenalín bude z toho, akí sme naštvaní na neschopných Španielov. Parkujeme pri ceste kúsok od čudného kempu a samotný začiatok je super — prechádzame popod horu tmavým, asi 200 metrovým, tunelom len pre peších. Ceduľka hovorí jasne — ideme správnym smerom a o 1,5 km máme byť na mieste. Pred nami idú celú cestu postarší Španieli, čo je pre nás ďalšie znamenie, že všetko je v absolútnom poriadku. Dostávame sa k niečomu, čo o sebe tvrdí, že je vstupné miesto, vedľa nejaký security boy, ktorému nevadí, že prekračujeme ceduľku so zákazom vstupu a sledujeme šípky, ktoré nás vedú ku vchodu. Španieli ostali kdesi vzadu, my sa zatiaľ dostávame k terminálu, na ktorom svieti červené X a púšťa len smerom von. Dovtípime sa, že sme asi prišli zo zlej strany kaňonu, ale cestovať na druhý koniec sa nám nechce, a tak preskakujeme bránu a tešíme sa, že sme konečne tu. Po takom výkone sa cítime ako praví Slováci :D Po prvej zákrute si však Timko všimne kamery, ktoré snímajú chodník i samotnú vstupnú bránu a tak sa hrdinovia vracajú naspať so sklonenými hlavami :D Vojsť na nebezpečné miesto bez istenia, prilby, inštruktáže, bez platenia a preskočiť vstupnú bránu, správnemu Slovákovi nerobí problém, ale keď je niektorá z tých vecí na kamere, tak z toho človek nemá vôbec pôžitok :)

Vyzerá to tu skvele!

Naspäť ideme inou cestou, ktorá nás vedie cez hory, cez doly, len k autu nie. Španieli to už medzitým asi vzdali, ale nakoniec ich pri našich potulkách stretáme ešte asi dvakrát. Máme už nachodených niekoľko kilometrov, slnko začína páliť a z Caminita sme ešte nič nevideli. Otáčame auto k druhej strane kaňonu, i keď si reálne neviem predstaviť, že by som dnes, napálená na celý svet, mala mať radosť z nejakej túry. Môžem sa im tu na to akurát tak vys..ť! Timkov kolega, ktorý si Caminito prešiel len pred pár dňami, nám radí ísť z dedinky El Chorro od vlakovej stanice a ďalej kyvadlovkou, ktorá nás vyvezie na severnú stranu kaňonu.

Ok, sme pri vlakovej stanici a čo teraz? Takíto hladní a naštvaní predsa nemôžeme riešiť nič ďalšie. Zaparkujeme to v najbližšej reštaurácii a objednávame naše prvé gazpacho — studenú zeleninovú polievku, ako stvorenú na horúce španielske dni a k tomu cestoviny, pri ktorých plnkou nešetrili a tak sa totálne prejedení snažíme dogúľať k zastávke. Po ceste vidíme len zatvorený kemping a vyľudnené ulice. Keď žiadnu živú dušu nestretneme ani na zastávke, to už sa nám zdá veľmi podozrivé, tak Timko googli a dogoogli sa k tomu, že včera, dnes a zajtra majú z technických príčin zatvorené. Nechápačka. Pritom stačilo dať nejakú ceduľu k vstupným bránam, nemuseli sme pol dňa pátrať, čo sa vlastne deje:(

Starý…
… a nový most v Ronde.
Pozor! Býk pri ceste :D

Sklamaní a vytočení otáčame auto s tým, že proste smola, v kútiku duše ale dúfame, že nejako dokážeme skĺbiť program ďalších dní a vrátiť sa sem. Máme namierené do Rondy a keď nás klíma v aute schladí, plánujeme si okruh po pobreží, nejaké to moríčko a pláž, a počkáme až znovu otvoria. V Ronde nás čakajú mosty Puente Nuevo a Puente Viejo, no viac než na cvakanie spúšte sa nezmôžeme. Teplota stúpa na neuveriteľných 39°C a to je pol šiestej večer! Prvá pláž Bolonia je fajn, ale v okolí nie je žiadny kemping, takže skúšame východnejšie. Ďalšia pláž Paloma je obrovská, s jemným bielym pieskom, plná windsurferov a kitesurferov. V blízkosti sa nám darí zohnať sympatický kemp za slušnú cenu, takže sa zložíme a dáme večeru — pre mňa žltý melón, pre Timka vifonka :) Prechádzame si plán nasledujúcich dní a nejako sa mi Timka nedarí presvedčiť, aby sme pri mori ostali aspoň 2 dni, napriek tomu, že na to máme čas. Po menšej výmene názorov (no dobre, riadne zvyšujem hlas a trieskam dvermi od auta) sa utekám upokojiť na pláž. Slnko zapadá za hory, v pozadí sa prechádzajú jazdci na koňoch, a mám pocit, že nie je nič lepšie na svete, ako sa prechádzať bosými nohami po pieskovom pobreží. Na uzmierenie kupujem dva Magnumy, ale už ani ten nanuk nie je to, čo býval. Dnes bol skrátka zlý deň. A vtedy je najlepšie ľahnúť si a čakať na nové ráno…

One clap, two clap, three clap, forty?

By clapping more or less, you can signal to us which stories really stand out.