Dnes je skvelý deň… :)

Nedeľa 31.7.2016

Milujem tento deň, milujem tento dátum :) Presne pred 27 rokmi prišiel na svet malinký uzlíček (no, zas až tak malinký nie, skôr 4-kilový :D) a, aha, čím je dnes :D Napriek tomu, že sme doma narodeniny nikdy nebrali až tak vážne, nestratili pre mňa nič zo svojho čara a vždy sa snažím, aby bol tento deň pre mňa naozaj špeciálny. Čo sa mi, väčšinou, darí, keďže uprostred leta mám, či už ako študent alebo ako učiteľ, voľno a môžem si spraviť celodenný program. Nás dnes čaká Porto, druhé najväčšie mesto Portugalska. Vstávame dosť skoro, nebudeme predsa na moje narodeniny vyspávať. Dnes je naozaj zima a zamračené, takže žiadny krásny outfit sa nekoná :D Pôvodný plán bol dať si slušné raňajky vo vedľajšej reštaurácií, ale zisťujeme, že sa nám pomaly končí 12-hodinový limit, kedy musíme vyjsť cez mýtnu bránu. Takže si len na benzínke umyjeme zuby a ideme o 40 km ďalej, kde je opäť odpočívadlo se vším všudy. Dávame si hrozne drahé bagety, ktoré dobre len vyzerajú a capuccino, ktoré sa tak len tvári. Ešte by som to zakončila niečím sladkým, ale na ich muffin už nemám odvahu :D Prichádzajú asi 3 autobusy dôchodcov, takže najvyšší čas zdvihnúť kotvy.

Ledva stihnem v aute odpísať na narodeninové esemesky, už sme aj v Porte. Je nedeľa ráno a ulice sú takmer prázdne. Podarí sa nám zaparkovať pri jednom obchodnom dome, kde je navyše víkend grátis. Zvezieme sa výťahom o poschodie nižšie a odtiaľ von do centra, ktoré je neďaleko. Ako prvý uvidíme ich typický kostolík vykachličkovaný azulejos, ale vnútri sa nezdržíme dlho, keďže už sa zbiehajú babky na nedeľnú omšu. Prechádzame cez hlavnú nákupnú zónu, v ktorej je ešte veľká časť obchodov zatvorená. Kupujeme aspoň magnetky a ja znova obdivujem kabelky z korku. Ale akurát nemám zbytočných 110 € :D Narazíme na ďalší vykachličkovaný kostol, v ktorom je ale práve omša, takže sa otočíme na päte a ideme do Porto Cathedral, kde smieme vojsť aj cez omšu, o to to má pre nás väčšiu hodnotu.

Inak, mysleli sme si, že Portugalčina bude veľmi príbuzná Španielčine, niečo ako naša slovenčina vs. čeština, ale vôbec nie. Keď sme prvýkrát chytili portugalské rádio, vôbec sme netušili, že počúvame portugalčinu, lebo to znie ako mix ruštiny a polštiny. Asi každé druhé slovo končí na „š“ alebo „ž“ a je to fakt dosť vtipný jazyk :) Z katedrály už to je len kúsok na most Luisa I., ktorý si prejdeme tam a späť a pozeráme pritom na polorozpadnuté, opustené domy, medzi ktorými sa kde-tu nájde domček so satelitom a vyvešaným prádlom. Tento most je unikátny tým, že má dve poschodia — cez spodné poschodie jazdia autá a cez vrchné prechádzajú ľudia a metro.

Sme veľmi zvedaví na ospevovanú hlavnú železničnú stanicu vyzdobenú azulejos a je naozaj nádherná. Chvíľku sa v nej pomotkáme a nakoniec nás hlad prinúti hľadať niečo pod zub.

Narazíme na mini reštauráciu s menu za 10€, kde dostávame naše milované gazpacho, druhé jedlo, pohár červeného a bieleho vínka a čokoládový dezert s kávou. Smejeme sa s Timkom, ako nám to portské udrelo do hlavy a o chvíľu sa nás príde čašníčka spýtať, či si dáme aj to portské. Pozeráme na ňu, že a toto, čo pijeme nie je portské?? Ona že nie, o chvíľu už sa nám nesie pravé portské s 19,5 % alkoholu, takže to úplne dorazíme :D V dobrej nálade sa chystáme na 76 metrov vysokú vežu Clérigos, najvyššiu kostolnú vežu v Portugalsku. Za 3€ máme vstup do kostola, do múzea s rôznymi krucifixami, pánmi Ježišami a inými sakrálnymi vecičkami a nakoniec aj do spomínanej veže, na ktorú čakáme v rade asi 20 minút. Keď nás pán SBS-kár konečne pustí, čaká nás výstup po dlhom, točitom, a hlavne mimoriadne úzkom, schodisku, kde sa snažíme vyhnúť ľuďom, ktorí idú naspäť. 360 stupňový výhľad na mesto je pekný, ale cítime sa tu ako sardinky v konzerve, takže čo najrýchlejšie ideme späť dole po schodisku snažiac sa vyhnúť všetkým, ktorí idú zasa hore.

Príjemne nás prekvapilo Múzeum fotografie, ktoré je úplne zdarma a momentálne ponúka dve expozície. Prvá je trochu pikantnejšia a v druhej nájdeme fotografie zachytávajúce Portugalsko v roku 1935. Zlatým klincom dňa má byť preslávené kníhkupectvo Livraria Lello, v ktorom je rozdvojujúce sa schodisko, ktorým sa, vraj, inšpirovala Rowlingová pri písaní Harryho Pottera. Nie sme ale jediní, kto na to má dnes zálusk, a tak keď zbadáme tie nekonečné rady, hneď nás prejde chuť a dohodneme sa, že sa budeme Portom chvíľu len tak túlať. Aj obchody v blízkosti kníhkupectva sa snažia z Harryho čo najviac vyťažiť a tak majú napríklad naaranžovaný výklad v podobnom štýle. My zájdeme do obrovského obchodu s obrovským dreveným schodiskom. Keď si ale prezerám tovar, pýtam sa Tima: „Kto si kúpi nejakú vec z takéhoto obchodu?“ „Turisti.“ :D Tri poschodia absolútnych zbytočností… Nemienime vynechať zmrzlinu, zaparkujeme v jednom príjemnom podniku (príjemnosť podniku stúpa priamoúmerne s počtom vankúšov :D) a skúšame nové príchute.

Poslednou úlohou dnešného dňa je zohnať portské. Hovoríme si, že v nákupnom centre, kde parkujeme bude nejaký market. Prejdeme ho hore-dole, ale ani náznak vínovej fľašky. Skúšame ešte jedno nákupné centrum oproti, ale tam sú potraviny zatvorené. Ešteže si Timko spomenul, že ráno sme šli okolo nejakého obchodíka s vínami. Berieme 5 fliaš, pán černoch asi tri minúty nahadzuje do kalkulačky jednotlivé sumy a potom nám ukáže výsledok. Má tam síce aj pokladňu, ale tá je, pravdepodobne, len na ozdobu :D Snažíme sa nájsť auto a nabudúce možno pomôže, keď si zapamätáme aspoň poschodie, na ktorom sme ho odparkovali. Je ich tu totiž asi 14, takže sa premávame výťahom hore-dole.

Po tak plodnom dni mierime naspäť do Španielska. Kúsok za Portom si vzdychneme, že škoda, že sme už prešli Ikeu a ahaho! O pár kilometrov narážame na ďalšiu :D Máme to my ale šťastie! Akonáhle prejdeme španielsku hranicu musíme si prirátať hodinu navyše, takže môj narodeninový deň sa kráti. Je desať hodín a kemp v nedohľadne. Nakoniec Timko nejaký nájde a hoci ho vidíme v google mape a vidíme aj značky na cestách, stále sa točíme v kruhu. Jedenásť hodín preč a ja už strácam nádej, že by nás dnes niekde ubytovali. Našťastie, sme v Španielsku a tu jedenásť hodín večer nič neznamená :D Recepcia otvorená, v bare sa veselo pije, tu to skrátka žije :)