Konečne v (divnom) Tromsø

25.7.2015. Tak dobre sa nám spí, že sa budíme 9:15, čo je faaaakt dosť neskoro. Mňa čaká ešte dlho očakávaná sprcha, na ktorú sa už tretí deň teším. Vhodím 10 NOK, automat začne odpočítavať 6 minút, ale ja už som taká vytrénovaná, že si ešte stihnem oholiť aj nohy :D Timko je trocha nervózny z toho, že sme pozadu a ponúka mi na raňajky chleba s nutelou a už som nervózna aj ja, lebo to som predsa raňajkovala včera. Stále dookola točíme chleba s maslom a džemom, chleba s nutelou alebo chleba s paštekou, čo človeku (Majke, ja si rád dám odskúšané menu zo včera, pozn. red. Tima) po pár dňoch začne liezť pekne na nervy. Smerujeme stále do Tromsø a ako si tak ideme, po pár kilometroch nás zastavuje závora so značkou zákaz vjazdu a my si spomenieme na uja reflexného, ktorý nekecal a dobre nám radil. Otáčame auto a ideme si vystáť radu na trajekt, keďže to je posledná možnosť, ako sa tam dostať. Zrovna jeden trajekt prichádza, ale na ten sa my, samozrejme, nemáme šancu dostať, takže čakáme zhruba pol hodinu na druhý a potom asi ešte 20 minút, kým nás všetkých naložia. Čítame, že v priebehu jazdy je zakázané sedieť v aute, čo teda rešpektujeme a ideme sa pozrieť hore do reštaurácie. Tam všetci sedia pri svojich hamburgeroch, hranolkách, kokakolách a nanukoch, my si otvoríme svoje mini bagely a snažíme sa tváriť nenápadne :D Keď sme išli trajektom prvýkrát, nadšene sme všetko pozorovali a fotili, teraz už je to len nutné, dlhé a drahé zlo :D Cesta po pevnine trvá ešte zhruba 2 hodinky, snažím sa pospať si, ale všetko, čo tým dosiahnem je, že sa cítim ešte viac dolámaná.

Konečne prichádzame do Tromsø a na benzínke sa rozhodujeme, ako sa vlastne obliecť, keďže síce svieti slnko, ale fúka. Timko študuje parkovací automat, nakoniec zisťuje, že cez víkend je po 15-tej zdarma. Zatiaľ sa to teda začína dobre. Ako prvé sa ideme pozrieť na jednu zátoku, blízko ktorej sú vystavené nejaké zvláštne veci. Pripadá mi to, ako nejaké zbrane z druhej svetovej vojny, Timko mi oznamuje, že to sú harpúny, ktorými sa lovia veľryby. Keďže sme neobedovali, ďalšia zastávka je v Coop, kde si chceme kúpiť aspoň nejakú tú bagetu. Mňa žiadna z nich nezaujme, čo ma ale láka viac je taký ich šalátový bufet — namiešate si, čo len chcete, tak si dávam trocha cestovín, zelený šalát, papriku, olivy, kuracie mäso, sušené rajčiny, syr a ja neviem čo všetko, navrch trocha dresingu a obed podľa mojej chuti je na svete! Platí sa 12,9 NOK za 100g, čo je podľa nás slušná cena. Timko si nakoniec kupuje nejakú bagetu so slaninou, berieme si svoje slávnostné obedy na námestie, kde ich zbaštíme jedna radosť a pritom kukáme na pouličných predavačov. Napriek tomu, že toho môjho šalátu bolo skoro pol kila, necítim sa nejaká extra najedená a už teraz plánujem, ako si po ceste naspäť kúpim ďalší ;) Ako tak pozeráme — námestie pekné, pešia zóna pekná, ale — prázdna. Kde sú všetci turisti? Navyše v sobotu poobede? Timko mi vysvetľuje, že takto podobne to v Nórsku skrátka funguje, že v Osle sa budem cítiť rovnako. V Helsinkách a Stockholme to žije, zatiaľ čo Oslo je vymreté, tak to som teda sama zvedavá. No nič, ideme ďalej smerom do Polarie. Po ceste míňame jeden z dvoch kostolov, čo som našla na nete, ale je to len akási krajšia drevená búda. Vchádzame ešte do jedného obchodu, čo mylne považujeme za hračkárstvo, no vnútri nás ovanie vôňa cukríkov všetkého druhu, ktoré si môžete hocijako namiešať do vrecúška. Zdá sa, že to tu veľmi fičí, lebo podobné cukríkové stanovištia majú v každých potravinách, dokonca i na pumpe.

Konečne sme v Polarii, kde platíme 120 NOK/os. a vydávame sa v ústrety novému dobrodružstvu. No dobre, Timko tu už bol pred dvomi rokmi, takže tá najviac nadšená budem pravdepodobne ja. Míňame akvária so všelijakými krabmi, hviezdicami a sasankami, niektoré akváriá sú otvorené a môžeme sa ich aj dotknúť. V ďalšom otvorenom akváriu sú ryby, ktoré všelijako ležia na boku a vyzerajú, že už to majú dávno za sebou, no nájdeme pri nich vtipný komentár: Nie, nie sme mŕtve, len sa chceme vyspať do krásy :D Tak reku ok, rybičky, nebudeme vás ďalej rušiť. Najväčšia atrakcia celého parku sú tulene, ktoré sa nám premávajú nad hlavami a baví nás fakt celkom dlho ich pozorovať. Ideme si ešte pozrieť panoramatický film o zvieratách a rastlinách, ktoré sa v nórskych polárnych oblastiach nachádzajú. Po ňom sa vraciame opäť k tuleňom, tentoraz do otvoreného bazénu, kde sa pri vás občas pristavia a vykuknú hlavou von. Sú takí milení, fúzatí a tuční a majú tak nádhernú srsť, že človek má sto chutí preliezť zábradlie a ísť si ich pohladiť.

Timko na poschodí nájde jeden simulátor lode, tak sa ešte hodnú chvíľu hrá na to, že je kapitán, ale nakoniec aj tak stroskotá. Poslednýkrát ideme pozdraviť tulene a ešte nejaký čas strávime v obchodíku tohto parku, kde zisťujeme, že majú v podstate ten istý tovar ako na Nordkappe :D

Po ceste naspäť k autu míňame aj najsevernejší pivovar na svete. Inak kúpiť tu pivo alebo iný tvrdý alkohol nie je žiadna sranda. Majú ho síce i v obyčajných potravinách, no oddelenie s alkom o šiestej večer zastrú závesom a teda ak ste si nestačili žiaden kúpiť, máte smolu a musíte čakať do rána. Teraz sú už takmer všetky obchody zatvorené, takže je tu ešte viac mŕtvo než predtým a to je len šesť hodín.

Ešte raz sa stavujeme v Coop, ja si s malou obmenou namiešam svoj úžasný šalát, berieme ešte chleba, maslo, nutelu a pašteku (no čo som vám hovorila?? :D) a keď vyberáme minerálku, Timko dostane hroznú chuť na nejakú sladkú žbrndu a odchádza aj s fľašou Pepsi :D Nákup odnesieme do auta a napriek tomu, že fúka jak šlak, nasadzujeme čapice a ideme sa ešte prejsť cez most k tzv. arktickej katedrále, ktorá už z diaľky vyzerá lákavo.

Svojím vzhľadom pripomína ľadové kryhy a nám príde veľmi moderná. Na naše prekvapenie čítame, že bola postavená už v roku 1965, na čom sa len zasmejeme, keď si predstavíme aké stavby sa v tom čase asi tak stavali u nás :D V tejto katedrále sa, pre svoju výbornú akustiku, organizujú rôzne koncerty vážnej hudby, čo je asi tak jediné využitie, keďže väčšina obyvateľov Tromsa sú protestanti a takmer nikto sem na omše do katolíckeho kostola nechodí :D Pri vchode ešte sedí tetka pri kase a pýta 40 NOK za vstup, tak to už reku kde sme, aby ovečky božie platili za prezretie kostola?? Otáčame sa na päte, ešte jeden podmorský tunel a sme preč. Nevieme to s Timkom vysvetliť, ale obaja potvrdzujeme, že sme sa v tomto meste cítili trocha divne. Možno len nie sme zvyknutí na taký mix národností (až 120, ako sa neskôr dočítame). Je tu 50 odtieňov čiernej, moslimovia, ktorí sa zgrupujú a vyrážajú nevedno kam… (pracovať vidíme len domácich a aziatov, mimochodom thajky sú pekné aj tu, pozn. red. Tima).

Cestujeme ďalej na juh a keďže máme cestu okolo Polar parku, ideme sa pozrieť na otváracie hodiny a ceny vstupného a podľa toho sa rozhodneme, či sem zajtra zájdeme. Cena pre jedného je 215 NOK, čo by nebolo až také zlé, až na to, že sa všade prezentujú obrázkami ľudí, čo hladia vlkov a tak, čo stojí ďalších 1500 NOK na osobu. Navyše je tu odporúčané zobrať si so sebou ďalekohľad, aby človek vôbec nejaké zviera videl. Hmm, tuším radšej ušetrené peniaze investujeme do Aquaria v Bergene.

Zrazu sa ocitáme v takej hmle, že poriadne nevidíme kúska cesty pred nami. Ešteže má Timko v navigácii značené aj parkoviská, lebo pri takejto viditeľnosti by sme nenašli ani prd. Odbáčame teda nevedno kam, ale na naše prekvapenie je to veľmi príjemné odpočívadlo, vonku zurčí riečka, a aj keď pred dvomi týždňami by som sa asi na takomto opustenom mieste, obklopená hmlou a hustým porastom, zbláznila od strachu, dnes mi to ani trocha nevadí. Už nič nevaríme, rozložíme si svoje saky-paky a keďže sme v blízkosti toho Polar parku, berieme to tak, že zaspávame s vlkmi ;)