Oslo nás oslovilo

2.8.2015. V noci nás asi 3x zobudí prudký lejak. Teda, tu keď sa rozprší, tak poriadne! Keď sa vychystám do sprchy, zem mi čľapká pod nohami. Pre istotu so sebou beriem aj náhradnú mincu, aby to nedopadlo ako naposledy. Vlastne plánujem použiť obe, lebo teplá je nastavená iba na 4 minúty a to asi nedám. Keď vkladám prvú mincu, zostane v automate zaseknutá, takže nejde dovnútra ani von. Druhou mincou ju teda trocha potlačím, ale pre mňa je to znamenie, že druhá minca sa mi môže tiež zaseknúť a už ju nebudem mať čím postrčiť a teda je viac ako žiaduce, aby som to stihla za tie 4 úbohé minútky. Našťastie, teplá začne tiecť prakticky okamžite, navyše automat čas odpočítava, takže si ho môžem strážiť. Po úspešnej misii ešte suším vlasy a cítim sa ako znovuzrodená. Cez dážď utekám k autu, tam Timko ešte sníva svoje posledné sníčky a ja si teda sadnem dopredu a píšem. Keď sa princ preberie, robí si srandu z mojej včerajšej krízy a napodobňuje moje fňukanie — také počasie! a ja nikam nejdem! ja som sa málo vyspal! :D Keďže leje stále viac a viac, ani neraňajkujeme a plánujeme si niečo kúpiť po ceste v obchode. Zastavíme pri Spare, hmmm opäť sme tu jediné auto, ale tak to tu nie je až také neobvyklé. Alebo žeby mali zatvorené? Vystúpim z auta, dvere na obchode sa odmietajú otvoriť, vnútri tma. Pche! Vedľa je benzínka, tak ideme nakúpiť tam, snáď si nemyslia, že budem kvôli ich nedeli trpieť hladom! Vyberám si bagetku a také tri čokoládové buchty, platíme za to celý majland, ale hlad je silnejší :D Pustím sa najskôr do bagety, ale vážení asi nevedia, čo má byť v riadnej bagete, lebo toto je teda dobrá suchotina. Normálne mi musí Timko zastaviť, aby som si tam namazala vlastné maslo, ale aj tak je to suché, tak pridávam ešte horčicu a Timko krúti hlavou, že ako dokážem všetko v priebehu pár sekúnd pokaziť, že však teraz chutí bageta ako hot-dog :D Ďalej skúšam čokoládovú buchtu, ktorá má dva kúsky čokolády na okraji a niečo podobné čakám aj vo vnútri, ale trt! Ďalšia suchotina! Keďže mierime do Oslo, tešíme sa aspoň na Ikeu. Timko si ale zrazu spomenie, že však aj pred dvomi rokmi sa chceli v nedeľu staviť v Ikei a bolo zatvorené. Takže moja vízia teplého jedla sa pomaly rozplýva…

Pri Opera House
Timkova láska, Freia :D
Sprejer frajer
Bublinkárka…

Keď sme v centre Osla, potrebujeme zohnať parkovanie. Timko nájde jeden parkovací dom s tým, že tam by to malo byť logicky lacnejšie ako na ulici. Ide teda obkuknúť parkovací automat a vráti sa s tým, že za 66 NOK na hodinu nech si to strčia do prdele. Ide sa kuknúť obďaleč a o chvíľu parkujeme za rohom úplne zdarma, lebo je nedeľa. Je to síce maximálne na dve hodiny, ale to sme si akože nevšimli :D Na počudovanie sa počasie výrazne vylepšilo, slnko nám svieti nad hlavami, takže do batohu beriem len sveter. Namierime si to kam inam než do Opera House, čo je ikona celého Oslo. Po ceste ma Timko predsa len vezme na železničnú stanicu a nadšene rozpráva, ako to majú tí Nóri fantasticky premyslené, lebo tu majú železnicu aj autobusko dohromady a navyše aj priamu linku na letisko, takže radosť cestovať. Škoda, že my sa furt len autom vyvážame :P Z hlavnej stanice je Opera House už len na skok. Je tu dosť ľudí, niektorí z nich nadšení rovnako ako my, čo si všetko prezerajú a fotia, iní sú zjavne domáci, lebo tí sedia, popíjajú kávu, užívajú si slnko, čítajú knihu… Ideme sa prejsť na strechu, ale keďže tam riadne fúka, dlho sa nezdržíme a zamierime rovno do starého mesta. Ocitneme sa na Karl Johan bulvári, čo je niečo ako naša Obchodná, samozrejme v oveľa väčšom formáte. Klasické obchody s oblečením a predražené reštaurácie dopĺňali aj celkom zaujímaví pouliční umelci, napríklad jeden sprejer, ktorý len pomocou sprejov dokázal vytvoriť zaujímavé obrazy, len na môj vkus až príliš gýčové. Jednoznačne mal okolo seba najväčšie publikum, či zo svojich výtvorov aj niečo predal, je otázne :o) Rovno pred nami sa rozprestiera kráľovský palác, ktorý je fakt pekný, hlavne je okolo neho všetko krásne upravené, takže ľudia si môžu posedieť buď na schodoch alebo na tráve. Pýtam sa Timka, či to kráľovi a kráľovnej nevadí, že sa okolo nich premávajú haldy ľudí, že keď si kráľ potrebuje ísť ráno nakúpiť čerstvé rožky, tak to musí ísť nejakým tajným vchodom?? :D Timko ide, samozrejme, do kolien :D Ale radšej mať súkromie ako čerstvé rožky každý deň na podnose.

Kráľovský palác

Keď začujeme hrmenie a tmavé mraky sú rovno nad našimi hlavami, rýchlo zamierime do Národnej galérie, kde by sme mali vidieť také skvosty ako slávny Výkrik Edvarda Muncha, diela Gaugina, Picassa, El Greca, či impresionistov. Ale kto neskoro chodí… Zavreli pred vyše trištvrte hodinou a skrátka by sme si už mali zvyknúť na to, že nie všade je otvorené do deviatej ako v nejakom nákupnom centre :D Akurát v tej chvíli začne pršať, tak pod prístreškom premýšľame, čo ďalej. Hneď vedľa je Deli de Luca, v ktorej si dáme našu klasiku a kým to všetko zbaštíme, dážď ustane.

Radhus
Zmrzlinka musí byť!

Timko ma ešte berie k budove, kde sa každoročne odovzdáva Nobelova cena za mier. Rådhus je, samozrejme, tiež zatvorený, ale hovorí, že vnútri aj tak nie je nič výnimočné a berie ma ešte na jedno kúzelné miesto — do štvrte tých najväčších boháčov plnej luxusných bytov :D Je to vlastne taký obrovský komplex rôznych bytoviek a aj keď každá z nich je iná a originálna, spolu do seba dokonale zapadajú. Okolie je perfektne zladené a prekvapuje nás svojimi umeleckými detailmi. Zájdeme aj na miesto, kde majú také svoje kúpalisko, čiže schodíky a skokanský mostík rovno do mora :o) Aby chodci stále nemuseli uhýbať autám, tie jazdia pod zemou. Človek by sa tu mohol prechádzať pokojne aj celý deň, stále je čo obdivovať. My ale toľko času nemáme, takže sa popri pevnosti Askerhus z r.1299 presúvame naspäť do opery na tie ich krásne záchody a stihneme to akurát, lebo o chvíľu nám príde pán SBS-kár oznámiť, že zatvárajú. Na hlavnej stanici si ešte v Deli de Luca kupujeme Cheescake a jednu Freia čokoládu (Timkovu srdcovku), v ďalšom obchode míňame posledné drobné a ideme k autu. Okolo desiatej večer kývame Nórsku na rozlúčku, pretože práve prechádzame švédske hranice. Nórsko, Nórsko, bolo to s tebou fajn :o) Keďže už je taká pokročilá hodina, modlíme sa, aby bol ešte nejaký kemp otvorený. Skúšame prvý, recepcia zatvorená, pre zmenu skúšame nejaký family camp, kde ale ubytovávajú minimálne na dve noci a vyšlo by nás to spolu nejakých 60 €. A aj tak majú zatvorené :D Tak to opäť otáčame a ja začínam byť riadne nervózna, lebo 23. hodina sa nezadržateľne blíži a s ňou aj posledná nádej na prespanie v civilizácii. Skúšame ešte jedno miesto a keď vidím vysvietenú recepciu, poskočí mi srdiečko, rýchlo Tima postrkujem, že nech teraz kašle na perfektne zarovnané parkovanie a hybaj vybavovať! Jáááj, ten chlap má viac šťastia ako rozumu — recepcia sa normálne zatvára o deviatej, ale pán recepčný čaká ešte na niekoho, kto má objednanú chatku a navyše keď mu Timo ukázal jednu nórsku stovku a jednu dvojstovku, že to už je všetko, čo má, tak recepčný si berie stovku, že to je dobré :D Keďže už je tma a všetko okolo nás spí, parkujeme len tak ledabolo, utekáme si umyť zuby a pridávame sa k ostatným snívajúcim.