Paloma

Streda — štvrtok 27.-28.7.2016

Keď sa Timko ráno vracia z wecka, drkoce zubami. Keď uvidím tú sivú oblohu, sklamane skonštatujem, že tak dnes z pláže asi nič nebude a môžeme ísť na Gibraltar. Než sa ale naraňajkujeme v lokálnej kafeterii, neostane na oblohe jediný mráčik, takže vyrážame :) Konečne si dávam nové plavky, ktoré po zhliadnutí okolitých ženičiek hodnotím ako nepotrebné :D

Je horúco, ale neustály vietor a moríčko také akurát, nám tu pobyt spríjemňujú. Teda… aspoň ja sa mám absolútne úžasne. Timko sa tvári trpiteľsky a 2 holé kočky rovno pred jeho nosom, sú len čiastočnou náplasťou. Pre neho je pobyt na pláži skrátka len stratený čas, zakiaľ by mohol robiť niečo lepšie, dobrodružnejšie. Mne sa ale zdá tých dobrodružstiev za posledné týždne tak veľa, že si len ťažko spomínam na to, čo bolo pred pár dňami. Chcem tu len ležať a lúštiť krížovky. A čítať knihy. A plávať v mori. Pokojne aj do konca dovolenky… Ale to sú len také moje fantázie. Viem, že rozprávka sa onedlho skončí. Zubami-nechtami bojujem aspoň za jeden ďalší deň. Nateraz úspešne.

Ďalší deň opäť začíname capuccinom a bagetkou. Timko je unesený z ich zurrapa de lomo, čo je niečo ako naša paštéta s kúskami prosciutta. Počasie je identické ako včera — ráno pokrývajú oblohu husté mraky, ktoré sa v priebehu hodiny rozplynú. Na pláž dorazíme medzi prvými, pretože večer cestujeme a bude potrebné vyraziť trocha skôr. Po ceste vidíme nejakých mladíkov s autom zapadnutým v piesku. Timko ma vyhodí na pláži a beží chlapcom na pomoc, lebo si dobre pamätá z minulého roku, aké to je, skončiť so zapadnutým autom :D Mladí chlapci v obitom golfe to tu zalomili ešte včera a už sa snažia neuveriteľných 6 hodín dostať von. Keď tam dorazí Timko a vyťahuje lano, na pomoc už im skočil skúsený automechanik Horst (to meno nie je vymyslené :D), ktorý si na cesty vo svojej dodávke vozí, okrem manželky, aj hydraulický zdvihák na 15 ton a hliníkové podložky, ktoré podloží medzi piesok a zdvihnuté auto. Horst je dobrák od srdca a chlapcom požičia dokonca aj lopaty, potom sa prizerá, ako po šiestich hodinách námahy zase kopú a zdvíhajú auto heverom. Nakoniec ich von vytiahne pomocou lana. Chlapci sú šťastím bez seba, Timko na oslavu vyťahuje domácu a už sa pije :D Dozvedá sa, že sú z Malagy, jeden je Španiel a druhý rodený Uruguajčan, tak Timko vysvetľuje, že toto pálené je dovoz zo Slovenska. Dá im ešte nepoužité náramky do kempu, v ktorom sme spali a oni sú neskutočne šťastní, že sa po tomto výkone môžu ísť aspoň zadarmo osprchovať :D

Od pána Maročana kupujeme plážovú plachtu, ktorá je dosť veľká a ľahko sa z nej vytriasa nafúkaný piesok. Na chvíľu si u nás odloží vrece s ostatnými plachtami a keď sa ho Timko pokúša preniesť bližšie k nám, ledva ho nadvihne. Uff, toto nosiť deň čo deň na pleciach… :( Poobede sa zdvihne veľký vietor, ktorý ostro šľahá piesok a vyháňa ľudí z pláže. Mňa ale nie, ja vleziem do mora a hotovo :D Windsurfisti a kitesurfisti musia byť v samotnom nebi :) Plachtí ich tu toľko, že nechápem, ako sa pri takej premávke ešte nikto s nikým nezrazil.

Lúčim sa s moríčkom, lebo tuším, že to bolo posledné kúpanie tejto dovolenky a idem sa ešte na tajňáša osprchovať do kempu. Po ceste ešte nakúpime v Lidli a sme takí hladní, že vyjedáme pudingy v aute rovno veľkými lyžicami :D

Čaká nás asi dve a pol hodinová cesta naspäť do Caminita. Zastavujeme na odpočívadle s výhľadom na biele skalné mestečko, na ktorom ľudia zastavujú preto, aby si spravili selfíčka, my si uprostred rozložíme stôl a stoličky a ládujeme paštekové chleby :D Prichádzame na dobre známe opustené parkovisko pri opustenom kempe, v diaľke hučí transformátor a keďže už je tma, pôsobí to tu naozaj strašidelne. Na druhej strane si uvedomujeme, že keby tu stál aspoň jeden karavan, tak by sme si hovorili, že lepšie miesto na prespanie sme ani nemohli nájsť. Každopádne, teraz nám tu nie je veľmi príjemne, Timko dokonca drží malú stráž, až pokým nás neuspí neustály štekot psov.

P.S. Prepáčte, že z týchto dní nemáme viac fotiek, ale na Timkových fotkách sa podozrivo často objavujú samé holé baby. Zn. Nepoužiteľné :D

One clap, two clap, three clap, forty?

By clapping more or less, you can signal to us which stories really stand out.