Roadtrip 2015

Kto sme?

Hlavnou prispievateľkou tohto blogu budem ja, Majka, ale nezvládla by som to bez technickej podpory, ktorú zabezpečuje moja drahá polovička — Timko :o) Sme mladý a celkom obyčajný pár, ktorý sa našiel už takmer pred 8 rokmi. Nedá sa povedať, že sme nejaké extra cestovateľské typy, nikdy sme neboli mimo Európu, dokonca ani jeden z nás ešte nikdy neletel lietadlom. V poslednom čase však zisťujeme, že dovolenka, ktorú si sami naplánujeme, odšoférujeme spiac bok po boku v aute v kempe plnom podobne nastavených ľudí, objavujeme nedotknutú prírodu a skúšame veci, ktoré by sme inak nikdy neskúsili, nás napĺňa neskutočnou energiou a životným elánom :o)

Kam to vlastne ideme?

Plán našej cesty nebol do posledných dní celkom známy. Vedeli sme, že ideme na sever a že väčšinu času pobudneme v Nórsku. Keďže Timko už raz v Škandinávii bol a cesta tam a späť viedla cez západnú Európu a Dánsko, ktoré v podstate len tak preleteli, rozhodli sme sa tentokrát zvoliť niečo dobrodružnejšie :o) Cesta teda povedie cez Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko a naspäť cez západ. Máme miesta, ktoré by sme tu chceli vidieť a kempy, v ktorých by sme chceli prespať, no nemáme naplánovaný každý detail cesty alebo presný časový rozvrh, veľa vecí zostáva otvorených s tým, že najlepšie bude rozhodovať sa priamo na mieste. Vyrážame s približnou predstavou, ako by mal nasledujúci mesiac našej dobrodružnej výpravy prebiehať, no v tejto chvíli nikto netuší, či celý mesiac skutočne dáme (to sa týka hlavne mojej maličkosti).

Prečo píšeme tento blog?

Jedným z dôvodov, prečo sa tento nápad zrodil, bol neúspešný pokus o minuloročný cestovateľský denník z Roadtripu 2014 (Maďarsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina), ktorý po 3 dňoch písania skončil, pretože mi to prišlo ako nekonečné a nezáživné písanie rukou do notesu. Čas letel a ja som nestíhala zapísať všetko, čo by som chcela. Tak nakoniec skončil na dne cestovky s tým, že si chcem radšej v pokoji užiť dovolenku a nie neustále doháňať zameškané. Každopádne, keď sme ho teraz po roku znova vylovili a začítali sa, váľali sme sa od smiechu a spomínali, aký krásny a občas aj krutý bol ten čas a aká je škoda, že toho nemáme viac.

Táto stránka je hlavne pre našu rodinu, známych a priateľov, ktorí chcú vedieť, kde sa nachádzame a čo práve prežívame a ktorí sú zároveň našou motiváciou zotrvať :o) V neposlednom rade blog slúži ako utišujúci prostriedok pre naše maminky, ktoré sú i tak vo veľkom strese a voči ktorým pociťujeme osobnú zodpovednosť :o)

Prípravy

Už minulé leto sme vedeli, že tohtoročná dovolenka bude severská a ja som vedela, že mám „po ptákách“, keďže ako človek narodený uprostred leta, milujem teplo, slnko, vodu a všetko, čo k tomu patrí. Predstava, že namiesto plaviek a letných šatičiek, rozbaľujem vákuové vrecia so zimnými vecami a vyťahujem odtiaľ zimné bundy a svetre, sa mi zdala stále dosť vzdialená a nereálna. Každopádne som sa prebrala pri robení zoznamu všetkého, čo potrebujeme (ktorý mal vo všetkej mojej precíznosti všeho všudy 2 strany, keďže som vedela, že na severe to nefunguje tak, že keď zabudneme, nevadí, dokúpime. To by sme sa totiž nedoplatili).

Na začiatku balenia…

Dovolenka začala zrazu nadobúdať veľmi reálne kontúry a bolo treba sa rýchlo preorientovať, že z pracovného prostredia sa na mesiac presunieme niekam úplne mimo. Predstavy sa rodili počas celého roka vo voľnom čase alebo keď sme narazili na nejaký zaujímavý článok, no reálnejšie kontúry sa začali črtať asi posledné 2–3 týždne hlavne v Timkovej hlave, ktorý je hlavný iniciátor i organizátor. Hodiny strávené študovaním google maps, hľadaním zaujímavých miest, slušných kempov, zisťovaním trajektov, nákupmi potravín a dokupovaním posledných potrebných vecí (napr. ďalšej nepremokavej bundy, aj keď už máte dve alebo plynového variču, čo je aspoň nejaká nádej na teplé jedlo) zamieňaním potrebného obnosu peňazí (ktoré si musíte dopredu v banke objednať, lebo také nórske alebo švédske koruny len tak nezoženiete), úprava auta a zapájanie nabíjačiek na telefóny, foťák, autokameru i notebook, vybavovanie všetkých potrebných formalít vrátane nového občianskeho, sťahovanie hudby na cestu i filmov, keby nás náhodou zastihlo monzúnové obdobie (práve sa Timka pýtam, či je výraz monzúnové správny a on, že nie, tam žiadne monzúny nie sú. A ako sa teda nazýva to, keď tam v kuse prší? Leto :D :D). No a samozrejme ako každá správna žena som si deň pred cestou spravila masku na vlasy, manikúru, pedikúru, nafarbila obočie a ostrihala ofinu :D

Treba zbaliť aj kvalitnú literatúru :D Najlepšie takú, ktorá sa dá čítať viackrát za sebou.

Ako to vlastne bude?

Ako som už vyššie spomínala, prespávať budeme predovšetkým v kempoch, v Nórsku chceme skúsiť aj kempovanie na vlastnú päsť vo voľnej prírode, keďže je to jediný štát z našej cesty, kde je takáto sranda povolená. Ja také niečo rada vyskúšam, ale myslím si, že raz mi bude bohato stačiť, predsa len — žiadny záchod, žiadna sprcha, celkovo žiadna tečúca voda, kde by sme si umyli aspoň riad — to je aj na mňa priveľké dobrodružstvo :D Nečakajte však, že každý večer budeme rozťahovať stan. Minulý rok sme si vyskúšali, ako super sa spí v Citroen Berlingo — zadné sedanky sme nechali doma, natiahli hrubšie karimatky a na ne spacáky, ktoré ráno vždy len stočíme a hneď je poriadok. Predsa len spanie v aute, kde si môžete aj zakúriť a kvôli lepšiemu pocitu ba aj zamknúť, je trochu o niečom inom, než spanie v stane, kde sa zobudíte na každý šuchot suseda, ktorý potrebuje ísť o pol tretej ráno na záchod. A už vôbec sa nemusíte starať o dážď. Tentokrát máme auto aj špeciálne upravené, aby sme na noc batožinu vyložili len nad našu „posteľ“ a nemuseli ju prekladať na predné sedanky, čo je, hlavne v čase dažďa, dosť nepríjemná práca. Keďže čakáme, že na samom severe môžu byť teploty pokojne aj mínusové, v zásobe máme spacáky rôznej hrúbky, deky, dokonca aj perové paplóny :D

S jedlom už to taká sranda nie je. Keďže Nórsko je jednou z najdrahších krajín na svete, nepočítame, že by sme si tam každý večer skočili do reštaurácie alebo robili nejaké extra veľké nákupy v potravinách. Máme preto so sebou také šmakulády typu Dobrý hostinec, sáčkové polievky, fazuľu v konzerve, rybičky, nutelu, džemy, sladkosti a slanosti v rôznych verziách, ovsenú kašu, ktorú treba už len zaliať, Jacobs 3v1 a i keď samozrejme rátame, že také veci ako chlieb, maslo, ovocie a zeleninu budeme vždy kupovať lokálne, je dosť celkom možné, že tejto „kvalitnej, plnohodnotnej“ stravy budeme mať po krk ešte dosť dlhú dobu.

I tak si ale plní nadšenia a vzrušenia líhame do postelí tešiac sa na nasledujúce dni. Sme radi, že naše zážitky môžeme zdieľať spolu s vami.

One clap, two clap, three clap, forty?

By clapping more or less, you can signal to us which stories really stand out.