New York City (každý ho chce aspoň raz zažiť)

Heuréka! Sme tu, v meste, ktoré nikdy nespí, betónová džungľa, ktorá premení každý jeden sen na skutočnosť. Tu sa stretávali Priatelia vo svojej obľúbenej kaviarni. Tu otec dvesto osem epizód rozprával svojím deťom ako stretol ich matku.

Už z príchodu nám zdvihla adrenalín niekoľko kilometrová kolóna áut, aby sme po pol hodine centimetrového posunu zaplatili 15 dolárov a mali tú čestˇprekročiť bránu sveta, kde je všetko možné. Detail, že potom sme ešte ďalšiu hodinu krúžili ako družica okolo Zeme, kým sme sa dostali do nášho airbnb bytíka kvôli rôznym cestným úpravám, na ktoré bola aj google mapa prikrátka.

Ubytovanie sme mali vcelku výhodné, na skok ku všetkým monumentom, uliciam a atrakciám, ktoré jednoducho musíte vidieť. Vitajte v East Harleme a zoznámte sa s jeho angels of Harlem. Bývali sme priamo s nimi. Apartmán patril jednej veľmi príjemnej mladej namotivovanej New Yorčanke, ktorá považovala za niečo úžasné aj spôsob ako otvárate dvere. Vlastne, hocičo sme povedali, či poznamenali bolo úchvatné. Až v jeden podvečer sme si všimli na poličke knihu, ktorá svojím obsahom jednoznačne patrila do kategórie Slepačia polievka pre dušu, či Štěstí je krásná věc, ktorej autorka bola naša štvordňová domáca. Ale nie, nebudem zlá, Sammy bola veľmi milá a ochotná, byt síce vyzeral úplne ináč ako na obrázku, ale zažili sme to pravé, newyorkské, orechové..a okrem toho, nedoniesli sme si domov žiadne nepríjemné štípajúce zvieratká.

Kto bol v New Yorku vie, že štyri dni sú žalostne málo. Vďaka tomu sme dokopy dali 60 km pešo, pretože sme chceli vidieť čo najviac. Empire State Building už prvý večer. Rockefellerove centrum, Time Square, ktoré v noci vyzerá ako jeden veľký vriaci kotol, Brooklyn most, 5th Avenue, Broadway, Socha slobody, Manhattan a v neposlednom rade Wall street. Áno, tiež som si chytila býkove gule, keďže sa traduje, že prinášajú finančnú stabilitu a hojnosť. Zatiaľ som žiadne finančné šťastie nespozorovala, možno to bude fungovať až od nového roka.

Central Park si žiada osobitnú kapitolu, keby sme naňho mali, samozrejme, viac času. Za hodinu sme sa stihli len rýchlo naraňajkovať, pokochať sa zeleňou a americkými vrabcami, ktoré su asi trikrát sebavedomejšie a drzejšie ako tie európske.

Zamilovala som sa do múzeí. Či to bolo American Museum of Natural History alebo notoricky známe MET, jedno sa im nedá uprieť. Atmosféra a veľkoleposť.

New York ma nedostal. Som rada, že som ho navštívila, ale nemôžem povedať, žeby som sa tam túžila vrátiť. Možno je to vekom, ale vôbec ma neohúrila tá preslávená kozmopolitnosť, či nulové súkromie. Z každej strany sa na vás tlačia ľudia, na uliciach je špina, smrad, v pondelok sme zažili pravé hektické ráno, v metre na vás civia rôznorodí ľudia, v lepšom prípade sú zabratí do svojich smartphonov. Všade je hluk, všade to žije, ale asi práve preto je snom každého aspoň raz ho zažiť.

Show your support

Clapping shows how much you appreciated Luc Flim’s story.