Ako zo mňa na pódiu spadol sarong počas festivalu

grochalka
grochalka
Aug 22, 2017 · 3 min read
Počas vystúpenia na pódiu: po pravici nám predtancovávala inštruktorka mbak Dwi a po ľavici so mnou kľačí spolužiačka z Madagaskaru. Fotila kamarátka Ida Sudarsani.

Ak by mi fešáčisko nebol pred tanečným vystúpením kúpil strečové nohavice, ktoré som mala pod pásom batikovanej látky omotanej okolo dolnej polovice tela, publikum sa mohlo tešiť z bule študentky v ten deň ako naschvál v miniatúrnej spodnej bielizni. Bola by to blamáž. V žiari reflektorov. Hanba. Fail. Škandálik. Aj kauzička. Ešte k tomu medzinárodná, keďže išlo o Festival Seni International (Medzinárodný festival umenia). Takto sa to prepieklo ako zábavná historka.

Palácový tanec Sri Rejeki nás dva mesiace driloval pedagóg, ktorý má na našej škole najlepšie meno a bol na stážach aj rezidenciách v metropolách ako Barcelona, Paríž a ďalšie — pak Darto. Z môjho pohľadu dosť nonsens bachnúť začiatočníkom najväčšiu kapacitu, čo je síce veľká pocta, no nemal na nás dosť času. Ešte väčší nezmysel bol od nás očakávať odtancovanie ťažkej zložitej choreografie s komplikovaným posolstvom a mnohorakými významami za každým pohybom.

V tanečnom ateliéri našej školy sa cvičí pri veľkých zrkadlách, ktoré sú na dvoch stenách, takže učiteľ/ka predtancuváva a my za ním/ňou a zároveň ide pustené ilustračné video. Dva dni pred festivalom sme mali intenzívne nácviky a prišla inštruktorka s menom Dwi, ktorá mala vystupovať súčasne s nami. Je to ženský tanec a Jávania by asi neprijali muža tancujúceho verejne túto choreografiu/aspoň tak si to vysvetľujem ja. Dwi zaviedla v choreografii mierne zmeny, ale lepšie vysvetľovala a predvádzala a upozorňovala, čo máme robiť inak. Mali sme ale potom z toho guláš. Mne to bolo celé akosi ľahostajné a chcela som to mať čím skôr za sebou, po dvoch mesiacoch som už dokázala rozoznať v hudbe, ktorá hrá do tanca, kedy bude zmena, alebo časť, kedy sa netancuje s rukami, ale ide sa nohami do novej pozície.

Prípravy v plnom prúde.

V deň festivalového vystúpenia nás už len dve hodiny česali, líčili a obliekali do tradičných odevov z niekoľkých dielov (čo zahŕňalo aj komplikované navliekanie ozdôb na ruky, paže, zápästia a korunky do vlasov) na večerné predstavenie trvajúce deväť minút. Popritom nás výdatne kŕmili. Takže ústa mastné od vyprážaných prihryzkov, do toho kvákanie za vlasy, aurora z laku okolo celej hlavy a štebotanie žien okolo v jávančine. Na mňa kostým a šminky nacápali ako na poslednú, lebo som nechcela čakať v hrubom makeupe a kostýme a horúčave, a nejako mi zabudli zabandážovať sarong.

Po zotmení sme sa v úzkych sarongoch vyštverali na pódium, zaujali pozície a čakali na prvý zvuk gamelanu (indonézsky orchester, v ktorom sa hrá na rôzne xylofóny a bubny). Po dvoch minútach cupkania som cítila pohyb látky na stehnách. Sarong sa mi pomaličky odväzoval a padal. Niekoľko momentov som zvažovala, či dotancovať, zastaviť sa uprostred a upraviť sa priamo na mieste činu alebo zliezť dole. Zvolila som poslednú možnosť. Odkráčala som z pódia s úsmevom, celkom mi odľahlo, že sa tam nemusím trápiť, boli sme so spolužiačkami dosť stratené bez zrkadiel a zostresované z publika.

Pohotový fešáčisko napráva katastrofu. Fotila kamarátka Ida Sudarsani.

Ako som ale zliezla dole, rýchlo ma upravili, fešáčisko im vyrehotaný asistoval a vystrkali ma naspäť. Vyštverala som sa hore (sarong je fakt úzky, dajú sa v ňom robiť iba malé kroky), počkala si na sekvenciu v choreografii, na ktorú som sa mohla napojiť a dotancovala som zvyšné dve minúty.

Po vystúpení sa mi Dwi aj ostatné kostymárky ospravedlňovali, mne bolo smiešne, nič strašné sa predsa nestalo, no ony to prežívali ako tragédiu. Náš tanečný kus zaznamenali na kameru a o týždeň neskôr púštali v tanečnom štúdiu. Môj part bez sarongu pozerali všetci učitelia aj asistenti. Prehrávali si ho dookola a náramne sa zabávali.

Keď ma o pár mesiacov neskôr vyprevádzali na zatvárací ceremoniál do mesta Malang, kde som mala tancovať ľahšiu choreografiu s vejárom, zbalili nám len jednoduché dlhé sukne a blúzky. A nezabudli ma na rozlúčku podpichnúť, až sa na verejnosti nevyzliekam. Srandičky, srandičky.

)
Welcome to a place where words matter. On Medium, smart voices and original ideas take center stage - with no ads in sight. Watch
Follow all the topics you care about, and we’ll deliver the best stories for you to your homepage and inbox. Explore
Get unlimited access to the best stories on Medium — and support writers while you’re at it. Just $5/month. Upgrade