Sultáni s ňou radšej boli zadobre a utiekali sa k nej po pomoc. Bežní smrteľníci aj panovníci jej dodnes nosia dary. Očami ju vidieť nemožno, ale v snoch a cez meditácie ju stretli Indonézania i cudzinci. Povery o nej sú stále živé a príbehy, ktoré sa o nej rozprávajú alebo sú napísané, majú riadnu šťavu.
Prvýkrát som o nej počula, keď som v auguste stretla absolventku programu DARMASISWA, ktorá tiež študovala v Yogyakarte. Pýtala som sa jej na pláže a kúpanie v krajine, kde je majorita moslimská. Spomenula, že na juhu sa plávať nedá kvôli vysokým vlnám a spodným prúdom. Tie by mali byť podľa domácich dôsledkom panovania Kráľovnej.
Trošku histórie prepletenej s mýtmi
Dopátrať sa počiatkov legiend o Kráľovnej je celkom komplikované. Najčastejšie sa spomína jej spojenectvo s jávanskými vladármi, ktoré začalo ešte počas kráľovstva Mataram (16.-te storočie).
Sultán Senopati pred výpravou na severné pobrežie Jávy opustil Yogyakartu a vybral sa na pobrežie Indického oceána, aby tam meditoval a získal vnuknutie ohľadom vojenských stratégií. Tri dni a tri noci sedel na skale na Parangsumo zahĺbený do seba. Na tretí deň začalo more zavýjať, vlny sa zdvihli dovysoka a vyšla z nich ona. Pohľadný princ sa jej zapáčil, požiadala ho, aby skončil s meditovaním a prisľúbila mu pomoc pri jeho ťaženiach a vládnutí. Vyžiadala si však aj sobáš, a to nielen s ním, ale s každým jeho nástupcom, ktorý zasadne na trón. Skala je dnes považovaná za posvätnú a počas jávanského nového roka k nej Jávanci prichádzajú meditovať.
V yogyakartskom aj surakartskom paláci jej dodnes vzdávajú pocty. (Mataramské kráľovstvo sa po príchode Holanďanov rozdelilo na dve ríše).
Prvý sultán Yogyakarty, Hamengku Buwono I., nariadil postaviť Taman Sari/Vodný palác. Dnes už nebudí taký veľkolepý dojem, ale pred pár storočiami uprostred bambusových domčekov musela táto stavba vzbudzovať úctu. Pôvodným zámerom malo byť vybudovanie repliky podvodného paláca pre Nyai Roro Kidul, hoci zároveň slúžil ako hárem. V priestoroch paláca by sa mala nachádzať špeciálna izba určená na schádzanie sa sultána s Kráľovnou južných morí raz za rok. Sultán sa v nej postí tri dni a po pôste si plní manželské povinnosti s Nyai Roro Kidul.
Iné verzie
Čo ale Kráľovná stvárala predtým než stretla Sultána? V kronikách sa píše o jeho otcovi — princovi Joko Suruhovi, ktorý stretol pustovníčku v lesoch. Poradila mu, aby na východnej Jáve založil kráľovstvo Majapahit. Pustovníčka žila osamelo, no sultána očarila svojou krásou. Jeho pozornosť však odmietla, pretože v skutočnosti mu bola tetou. Ešte ako dievča si zvolila život v horách, bez ľudí, v meditácii. Suruhovi však prezradila, že hory čoskoro opustí, aby sa na južnom pobreží stala vládkyňou duchovného sveta. Prisľúbila tiež, že sa vydá za úspešných vládcov spod sopky Merapi.
Nielen v Yogyakarte a Surakarte majú vo folklóre kráľovnú morí/oceána. Sundánske kráľovstvo Pajajaran (na západnej Jáve, staršie než Mataram) sa spája s mýtom o princeznej Kadite, vďaka čiernej mágii dostane lepru a vykážu ju z paláca. V zúfalstve blúdi lesmi, až kým neskončí na južnom pobreží. Tam ju do oceána zmietne veľká vlna a premení sa na vodné božstvo.
Existujú najmenej dve verzie, kto vlastne Kaditu preklial. Prvá hovorí o súperke v paláci, ktorá sa chcela zbaviť konkurencie, druhá pripomína príbeh Snehulienky — kliatbu na ňu uvalila žiarlivá macocha, ktorá potrebovala zabezpečiť trón pre svojho mužského potomka.
V oboch prípadoch Kadita skončí v oceáne (buď ju zvábi hlas alebo doň skočí sama), ten ju však nezabije, ale vylieči a korunuje za Kráľovnú južných morí.
Načrieť a ponoriť sa hlbšie
Podľa antropologických výskumov je však príbeh kráľovnej vodného živla omnoho starší a vystopovať ho možno až k animistickým poverám, resp. k pre hinduisticko-budhistickým motívom elementu vody stotožňovaného so ženským božstvom. Postava náladovej ženy vystupujúcej ako božstvo je prítomná aj v ďalších juhoázijských krajinách.
Podoba Kráľovnej sa mení — keď Mesiac dorastá a predovšetkým v splne, je mladá, krásna a zvodná. Keď cúva, zjavuje sa ako škaredá starena. V literatúre som našla zmienku o tom, že princeznina lepra vlastne symbolizuje proces premeny. Morské panny a víly majú rybí chvost, ktorý niekomu pripomína plazov. Zvliekanie hadov z kože samo o sebe ponúka metaforu nového a krajšieho začiatku — toľko k prepojeniam a súvislostiam kožnej choroby, pri ktorej človeku odpadáva mäso, a vodnej mocnosti, ktorá na seba vzala podobu rybej/hadej ženy.
Nenásytnosť a iné “ženské” kvality
Po príchode do Yogyakarty nás v škole pred Nyai Roro Kidul (Kráľovnou) varovali. Vraj nech si Indický oceán radšej iba zdiaľky pozeráme. Pretože kráľovná je nevyspytateľná, pretože je mocná, pretože je náladová, a pretože sa pred ňou treba mať na pozore a v žiadnom prípade ani pomyslieť na to, že by si ju človek pohneval. A napajediť ju možno veľmi jednoducho a rýchlo.
Stačí si obliecť čokoľvek zelené a je to galiba. Zelená patrí totiž len a len jej. Indonézania si na všetky odtiene zelenej dávajú pozor, na pláži sa nezjaví nik ani len s doplnkom či topánkami v tejto tabu farbe. Odvážlivcov, ktorí sa predsa len odhodlajú vstúpiť do jej vĺn v zakázanej farbe, k sebe stiahne. Mládencov vezme za milencov alebo otrokov a devy za slúžky.
Cudzinci však bývajú k tejto legende skeptickí. Najviac pochybovačov sa nájde medzi surfermi. Veľké vlny oceánu sa asi podaktorým zdajú primálo adrenalínové a just si oblečú zelené plavky. Prinajmenšom jedno úmrtie provokatéra je známe. A v roku 1995 noviny The Jakarta Post priniesli správu, že muž, ktorý si natruc obliekol zelené tričko na jednej z pláži západnej Jávy, sa následne nemohol obzerať za seba, pretože videl len príšery. Hovorí sa aj o surferovi, ktorý v Uluwatu pokúšal šťastie v zelených kraťasoch a neprežil to. Nezabil ho síce priamo oceán, ale jeho posol — uhryzol ho dáky morský had.
Hotelové izby pre jej veličenstvo
Okrem vlastností vymenovaných vyššie oplýva Nyai Roro Kidul aj požadovačnosťou a majetníckosťou. V šesťdesiatych rokoch pozvali yogykartského sultána Hamengku Buwona IX. na otváranie Sumudra Beach hotela na pobreží západnej Jávy. Noc pred ceremóniou ho navštívil starec a porozprával mu svoj sen, v ktorom stará žena žiadala obetné dary. A bola oblečená v zelenom. Sultán sa mu poďakoval a vysvetlil, že je mimo svojho paláca ako politik (yogyakartskí sultáni majú dvojitú funkciu) a nechce miešať svoju reprezentatívnu funkciu s duchovnou. Po odchode starca sa hotelom začal ozývať rev a z pokojných vôd oceána sa zdvihla veľká vlna, spláchla pripravené bufetové stoly a vytrhla stromy pri pláži. Obetné dary kráľovná napokon dostala a dodnes je v hoteli izba č. 308 rezervovaná len pre jej veličenstvo. Za malý poplatok dnu vpustia aj zvedavých turistov.
O tridsať rokov neskôr nemala toľko zľutovania. Grand Bali Beach Hotel na ostrove bohov v roku 1993 ľahol popolom. Jediná izba, č. 327, ostala nepoškodená. Aj keď bola venovaná Kráľovnej južných morí, nestačilo to. Lokálni obyvatelia Bali si požiar vysvetlili ako hnev božstva, ktoré požaduje viac obetných darov a pozornosti. Hotel vystavali nanovo a spomínaná izba je dnes zariadená luxusnejšie a s väčšou pompou.
Tancuj, tancuj, vykrúcaj, len mi palác nezrúcaj
Sultáni z Yogyakarty a Surakarty nosia kráľovnej každý rok obetné dary až k jej dverám, teda — hádžu ich do vĺn oceánu. Kvety, rituálne jedlo, ženské oblečenie, ako inak — tyrkysovej farby, ale kráľovná vraj ocení aj sultánov odev, vlasy a nechty. Zároveň však obetný rituál Labuhan prebieha aj pri sopke Merapi, do ktorej sa obetné dary hádžu. Rituálom sa nielen opätovne potvrdzuje spojenectvo s Kráľovnou, ale zároveň aj zabezpečuje blahobyt pre poddaných.
V surakartskom paláci býva raz ročne na výročie korunovácie usporadúvaný špeciálny tanec Bedhaya Ketawang (v yogyakartskom paláci tiež bývala totožná tradícia — tanec Bedayo Semang, nikdy však nebola prístupná verejnosti a naposledy sa tanec uskutočnil v roku 1914). Ide o ďalšiu z pôct, ktorá patrí Kráľovnej. Deväť tanečníc v tradičnom jávanskom odeve tancuje príbeh lásky Nyai Roro Kidul a sultána Senopatiho, zakladateľa mataramskej dynastie. Tancom sa obnovuje a potvrdzuje spojenectvo sultanátu s prírodnými silami. Indonézania veria, že Kráľovná sa predstavenia osobne zúčastní a na podlahe možno pozorovať desať tieňov tanečníc.
V roku 1985 ľahla popolom aj značná časť paláca. Svedkovia tvrdili, že nad plameňmi videli tancovať Kráľovnú južných morí. Udalosť bola okrem iných vysvetlení interpretovaná ako definitívne opustenie mataramskej dynastie rozštiepenej medzi dve mestá — Yogyakartu a Surakartu — Kráľovnou.
Po smrti sultána Pakuwubona XII. v roku 2004 nastal rozkol o tom, kto má právo zasadnúť na trón. Nárokovali si dvaja synovia dvoch rôznych sultánových manželiek (celkovo zanechal 24 detí, ktoré mu porodilo päť žien). Oficiálne má Surakarta aktuálne dvoch panovníkov, no jeden z nich je braný vážnejšie než ten druhý. Princ, ktorému sa prvému podarilo počas korunovácie usporiadať posvätný tanec, bol premenovaný na Pakuwubona XIII.
Prekliatie sultána, ktorý svoju lásku odflákol
Počas vianočných prázdnin sme navštívili aj mestečko Batu (dodnes pre mňa topka Jávy). Stretli sme v ňom dvoch DARMASISWA štipendistov, ktorých hostila indonézska študentka Gabi. Tá sa s poľským štipendistom stretla v Krakove a sľúbili si spoločné Vianoce. Gabi má perfektnú angličtinu a rozprávať sa s ňou je číra blaženosť. Zbožňuje históriu, rozumie vlastným tradíciám, má veľa načítané a príbeh jej rodiny je na samotný post. A spolu so mnou zdieľa obsesiu Kráľovnou južných morí!
Dali sme sa do reči o kráľovniných chúťkach a vyšlo najavo, že Jávanci považujú aktuálneho yogyakartského sultána za potrestaného, pretože nevykonal symbolický sobáš s historicky prisúdenou duchovnou družkou. A vôbec, je to prvý sultán v jeho línii, ktorý má len jednu manželku. Nyai Roro Kidul mu za trest dopriala iba dcéry a tie na trón nastúpiť nemôžu. Snaží sa teraz síce zmeniť legislatívu, ale naráža na tvrdý odpor. Na prevzatie vlády sa už tešia jeho bratia, len sa ešte nevie, ktorý to bude.
Každoročné obety na pláži Parangritis ani ceremónie pri posvätnom kameni, na ktorom meditoval sultán Senopati nestačia, kráľovná chce mať svoju pozíciu oficiálne potvrdenú aj svadbou. Nestačilo ani to, že počas korunovačných ceremónií sultána jeho manželka v jeho koči nesprevádzala a miesto po jeho ľavici ostalo prázdne práve pre vyvolenú z oceána. A členovia sultánovho doprovodu tvrdia, že počas jazdy do koča naskočila pôvabná žena v zelenom. Aj bulvárne plátky priniesli o deň neskôr fotografie kočiara, ktorý bol zahalený v zvláštnej hmle (čo fotografi pripisujú technickej chybe a Jávanci prítomnosti Kráľovnej).
Kráľovnine deti a čarovný les
Ako sme skútrom brázdili vnútrozemie východnej Jávy, narazili sme neplánovane pod sopkou Kelud na obriu sochu nejakého netvora.
Telo ľudské, no hlava byvolio-konská. Našťastie, jeden z dobiedzačov o selfie vedel obstojne anglicky a vysvetlil, že hybrid je synom Kráľovnej južných morí a volá sa Gunung Kawi. Pýtala som sa naňho Gabi a potvrdila. Naviac prezradila, že jej veličenstvo má dokonca celý les zasvätený a miestni veria, že v ňom bývajú jej deti. S kým ich však splodila, to som sa zatiaľ ešte nedopátrala. Sultáni to ale asi nebudú…
Na južnom pobreží Jávy dokonca existuje rybárska dedinka, v ktorá sa dokonca volá Kráľovnin prístav a každý rok v nej 6. apríla usporadúvajú veľkú ceremóniu pre ich Vládkyňu a Paniu. Mám poznačené a chystám sa.
Viac sa o Kráľovnej južných morí/Indického oceána a.k.a. Nyai Roro Kidul dá načítať napr. aj tu:
http://www.nurdiono.com/the-legend-of-nyi-roro-kidul.html
