Skôr než odídem II. (záväzky voči sebe)

Pred odchodom sa treba dať do poriadku. Poctivo si odchodiť preventívne prehliadky. Pre istotu. Zamakať na kondičke a imunite. Ak treba lieky, dať si predpísať a zistiť, ako je to vlastne s prevážaním liečiv.

Lekári, vyšetrenia, lieky, upgrade notebooku — to všetko som riešim 10 dní pred odchodom. Niektoré zvládnem len-tak-tak, na poslednú chvíľu.

S notebookom to išlo ľahko. Prežili sme spolu päť rokov a ak by vydržal ďalší rok v Indonézii, zbožňovať ho budem nadovšetko. Vraj je tam pekelne vlhko a to sa potom aj na elektronike odráža. Naposledy môj HP 620 mal nainštalovanú novú verziu Ubuntu (áno, som zarytá LINUXáčka, keď príde na operačné systémy) asi pred 2–3 rokmi. Posledné mesiace to dával len s námahou, ťažko a sekal. Takže sme to spoločne s kamarátkou (teda vlastne zväčša iba ona, ja som sa prizerala) dali na najnovšiu verziu.

Ešte sa mi nepodarilo nainštalovať skype a bude treba. Lebo telefonáty z domova, to je nutnosť. Ale nesúri to teraz.

Upgradeovať seba už bolo trošku zložitejšie. Začalo sa očkovaním. Z pätnástich odporúčaných mám za sebou tri. Tetanus v jednej rane so záškrtom sa vyriešili povinne ešte pred rokom, keď som ani nechýrovala, že Indonézia vôbec vyjde a bude. Po obdržaní rozhodnutia o schválení mojej žiadosti o štipendium som do týždňa naklusala do ambulancie všeobecnej — že vakcínu proti žltačke typu A aj B.

Preventívky som si dala všetky. Stomatológia a gynekológia boli bez problémov, ale všeobecná mi našla helikobaktera v žalúdku. Takže dosť drastická liečba s dvoma typmi silných antibiotík a protónovou pumpou, našťastie úspešná. Druhýkrát by som to už nezopakovala. Všeobecná lekárka aj gynekologička ma upozornili, že pár dní pred odchodom im mám pripomenúť odchod do zahraničia, aby ma odhlásili, zubárovi to bolo srdečne jedno — je súkromný.

Išla som však na kompletnú revíziu — rozumej alergológia a imunológia. To bol dlhší proces, lebo na základnú sériu testov som reagovala negatívne — trikrát po sebe, hoci podľa otolaryngologičky “niečo tam je.” Takže poriadne detailná analýza (rozumej 5 skúmaviek krvi) na 112 najčastejších látok. Vraj niečo z tej sady už sadne a bude sa vedieť. Výsledky boli po 6 týždňov a vie sa akurát tak to, že mám znížený vitamín D a imunologické látky prepojené so sliznicami — či tak nejako. Ešteže môj lekár je poctivec naslovo vzatý a hneď že: Dáme podpornú liečbu!

No dali by sme, keby to s prevozom liekov a liečív do Indonézie nebolo ošemetné. Až tak ošemetné, že trest smrti. Ak prevážané lieky obsahujú zakázané látky a nie sú deklarované, a nie je k ním priložené tlačivo od lekára.

To tlačivo mi zožralo dosť nervov. Kontaktovala som ambasádu. Vraj mám kontaktovať leteckú spoločnosť. Kontaktovala som leteckú spoločnosť. Odpísali mi, že mám zavolať ich lokálnej pobočke. Letím zo Záhrebu. Ani ma nehne naťahovať sa stále dookola. Pomohla som si sama. Vyhrabala na TripAdvisore diskusiu, v ktorej je detailne popísané, čo by také tlačivo malo obsahovať. A vytvorila som si ho sama. Tak! Alergológ podpísal (spomínaná podporná liečba) a všeobecná tiež (prevoz tretej dávky vakcíny). Uvidíme, čo na to colníci po prílete do Jakarty.

Niežeby to bolo všetko. Riešim ešte knižnicu a pár ďalších bezbolestných detailov. O tom možno nabudúce.