Výstrel naslepo: aj ja chcem byť bloger(ka) roka

Zapojila som sa do súťaže. Na zázraky neverím, ale spolieham sa na ne. Nemám namakané fotky ani videá, hoci kúpiť si fish-eye kameru alebo kvalitný foťák sa dá v Indonézii lacnejšie. Mojou jedinou devízou je kvalita textu. Čo tiež neberiem veľmi vážne — píšem hlavne pre pobavenie: čitateľa a svoje. A tiež pre svoju občasnú psychohygienu, keď som vytočená.

V mojej kategórii je nás ako hadov a zdá sa, že každý deň sa zapojí niekto nový so slušnou podporou hlasovateľov z vlastného okolia. Aj blogovaniu na WordPresse som sa cielene vyhla, ide mi naozaj naozajstne o obsah predovšetkým.

Nemám čas editovať fotky a videá, maznať sa s nimi, čančať ich, hoci som si vedomá, že by mi to prinieslo väčší dosah, možno viac čitateľov a iných “viac.” Čo už. Radšej vybehnem z mesta niekam do jávanskej divočiny alebo dediny pozrieť si niečo nové a potom o tom napíšem.

Prečo som sa zapojila a o čo mi vlastne ide

Ešte keď som pracovala ako poradkyňa pre štúdium v zahraničí a štipendiá, cez ktoré sa dá vycestovať von, tĺkla som na prednáškam stredoškolákom aj vysokoškolákom do hlavy, že základom úspešnej žiadosti je námaha naviac. A že aby sa odlíšili od konkurencie, potrebujú preukázať extra aktivity, lebo len odsedieť si štyri či päť rokov v laviciach nestačí.

Takže dobrovoľníctvo, účasť v súťažiach — či už umeleckých, športových alebo vedomostných, vášnivé venovanie sa záľubam — od programovania cez hranie počítačových hier ku ručnej výrobe šperkov a bižutérie až po cestovanie, áno aj blogovanie, varenie alebo aj zapájanie sa do ekologických aktivít.

Keď už kážem vodu, mala by som ju aj piť (víno je v Indonézii aj tak drahé ako šľak). Blog som začala písať ešte pred príchodom do Yogyakarty. Úprimne, väčšinu času mám tu v Indonézii vyložené nohy, užívam si a intenzívne leniviem. Tropické podnebie je na takéto srandy priam ideálne. Najsamprv som mala ambície písať nový príspevok raz týždenne. V niektoré mesiace sa to podarilo, iné nie, ďalšie som načmárala viac. Obsah by ale mal byť viac o kvalite ako o kvantite, však?

Tiež som všetkým záujemcom o štipendium na pobyt v zahraničí vždy prízvukovala, aby dali skromnosť bokom a chválili sa úspechmi. Moje chválenkárstvo: po príchode do trópov som prisľúbila spoluprácu pre cestovateľský portál Cestou Necestou — uverejnili mi článok o Privykaní na trópy. Spoluprácu som začala aj s ďalšou platformou pre cestovateľov: Kade Tade — letom svetom, ktorí publikovali článok o mojom zbožňovanom Temešvári. Od začiatku roka 2017 spolupracujem aj s portálom eduworld.sk, pre ktorý som napísala článok o jávanskom rituáli Tedak Siten pre 7-mesačné deti.

Zapojiť sa do súťaže Bloger roka 2017 je pre mňa logickým krokom. Po návrate si to hodím do životopisu a aspoň bude o čom hovoriť na pracovných pohovoroch.

Aby som nezabudla, pridávam ešte PS:

Porota vraj hodnotí aj komunikáciu na sociálnych sietiach. Na toto som síce myslela už pri zakladaní blogu, ale striktne som si to oddelila. Pretože na facebooku máme s fešáčiskom fanpage o našich ne/cestách, ale v angličtine. Detto na instagrame. Mno, ale koho žerie zvedavosť, nájde tam viac fotografií a videí.

Takmer by som bola zabudla. Hlasovať sa za mňa (a tento blog) dá tu: https://blogerroka.sk/2017/grochalka/

Show your support

Clapping shows how much you appreciated grochalka’s story.