Vraj inuitský/eskimácky jazyk má 17 výrazov pre sneh. Opisujú jeho vlastnosti, ktorých znalosť je pre človeka žijúceho nonstop v obklopení bielej záľahy nevyhnutná. Indonézština má päť výrazov pre ryžu. Ešte pred príchodom na ostrovy som sa naučila, že najobľúbenejšie jedlo nasi goreng znamená vlastne vyprážaná ryža. Slovosled je ale opačný, takže nasi = ryža.
Ryža na iks spôsobov
V prvých dňoch som teda s touto znalosťou naklusala do obchodu a vyhlásila, že chcem nasi. Predavačka pokrútila hlavou. Hada ti naháňam, pomyslela som si, ako to že nemáš, ráno som videla, ako ste ju vykladali do skladu! Prebehla som po policiach zrakom a jasné, bola tam. Tak hovorím, toto chcem a pol kila. A ona, aha, ale to nie je nasi, ale beras!
Slovne sa tu rozlišuje ryža ako plodina na poli, ryža ako ingrediencia pre tepelnú úpravu, ryža už upravená a dve ďalšie slovíčka na totožnú vec, no v odlišných kontextoch.
Nekomplikovaná výslovnosť
Náramne sa mi pozdáva, že sa tu s výslovnosťou nepaprú. Podobá sa na našej. Proste čítaj, ako je napísané. Len “c” sa vyslovuje podobne ako naše “č” a písmeno “j” treba čítať ako “dž.” A ak po n-ku nasleduje ypsilon, z úst treba vypustiť ň. Ďalšia odlišnosť je v nosovom n-ku, ktoré sa číta, ak je v slove zhluk hlások “ng.”
A to je celé. Takmer. Všimla som si, že samohlásku v prvej slabike tak či onak prehltnú. Ešte sa pochválim, že ma pochválili — vraj je moja výslovnosť celkom obstojná a rozumieť mi.
Rozdiel medzi cesnakom a cibuľou
Najintezívnejšie sa učím zážitkovo, to už mám odskúšané so srbštinou, poľštinou aj rumunčinou. Snažím sa teda vykecávať počas nakupovania a čítať všetky tabule, plagáty, bilboardy, oznamy, vývesky na cestách a uliciach. A lepí sa to na mňa. Občas musím improvizovať so slovnou zásobou, ktorou disponujem, čo vedie k nečakaným niekedy zábavným inokedy poetickým výrokom.
Zas raz jedného dňa v obchode, teda výstižnejšie by bolo napísať v zelovoci, chcela som si vypýtať cesnak. Ale nikde som ho nevidela. Slovíčko mi ako na potvoru vypadlo. Cibuľu ale mali. Ukazala som teda na ňu a povedla, že chcem jej deti. Pre predavačku a ostatných zákazníkov to bol asi vtip roka, strašne sa smiali, ale porozumeli. A ja si budem pamätať, že cibuľa je bawah bombay a cesnak bawah putih.
Kurz prežitia dennej komunikácie
V škole nám pripravili mesačný kurz jazyka a lekcie nadizajnovali tak, aby sme podľa slov našich učiteliek prežili v indonézskych podmienkach. Doslova použili slovo “survival.” Lekcie boli naozaj na mieru.
Mne kurz ako úvod do jazyka postačoval, aj spôsob výuky mi sedel. Spolužiak a spolužiačky však zvykli frflať. Že je to príliš detinské. Pravda, spievali sme pesničky a miestami to silne pripomínalo Teletubies. Jedna pesnička bola o tatovi a mame, druhá o dňoch v týždni a najväčší dojem zanechal nápev o mäsových guličkách. Z textu si pamätám výrazy ako bezzubá koza a prázdny žalúdok.
Skúška správnosti
Súčasťou kurzu bolo vypustenie frekventantov na tradičný trh. Naložili nás do školského autobusu, dali 20,000 rupií, vyložili uprostred chaosu a jednaj sa o cene. Názvy ovocia, zeleniny, korení a jedál sme už prebrali, rovnako číslovky, teoreticky sme to mali zvládnuť ľavou zadnou.
Polovica spolužiakov sa zatackala pri smrade, ktorý nás všetkých hneď po vstupe ovalil. Tí, čo to predýchali, zacúvali v momente, keď zočili pitvanie sliepok a ich hojdajúce sa torzá plné múch. Žiadne chadničky ani mraziace boxy, žiadny ľad, ale vnútornosti, krvavé nože a kuracie nohy a hlavy na hromadách (aj tie sa varia a považujú za extra pochúťku). Áno, vieme, že mäso je zo zvierat a že kvôli šunke, klobásam a saláme zomierajú, vidieť však mäsiarsku každodennosť takto zblízka je čistý naturalizmus.
S mäsom z tejto skúšky (ohňom) nevyšiel von nikto. Jednať sme sa nejednali, chceli sme to mať čím skôr za sebou. Takže nejaké ovocie, pražené oriešky a zopár snackov.
Radosť ne/učiť sa gramatiku
Gramatika indonézskeho jazyka je extrémne jednoduchá. Minulý čas sa tvorí pridaním slovíčka kemarin (význam včera, ale aj v minulosti) na koniec vety a budúci pridaním slova besok (význam zajtra a zároveň v budúcnosti). Žiadne lámanie si hlavy s časovaním slovies.
A množné číslo podstatných mien sa tiež vytvára jednoducho — stačí zopakovať slovo — voilà — a máme plurál. Takže dieťa je anak a deti anak-anak. Zapeklité to ale je pri slovíčkach, ktoré už samotné obsahujú zdvojenie, napríklad motýľ sa povie kupu-kupu. Motýle sa ale nepovedia kupu-kupu-kupu-kupu, ale banyak kupu. Jasné, aj v indonézštine existujú výnimky z pravidiel. Tak zdvojením slova cesta/ulica — jalan, nevytvorí človek plurál, ale sloveso prechádzať sa.
Angličtina valcuje
Pomôcť si znalosťou anglického jazyka sa dá, ale nie vždy. Aj tu už badať vplyv a používanie anglicizmov. Naša spolužiačka z Ruska, ktorá študovala indonézštinu na bakalárskom programe doma, nás upozornila, že veľa anglických slov s koncovkou –tion má indonézsky variant s koncovkou –si. V praxi k tomu treba pridať zásadu píš, ako počuješ. Preparation sa teda zmení na preparasi a presentation na prezentasi, exhibition na ekshibisi a tak ďalej a tak podobne.
Vyzbrojená touto informáciou som si dlhé týždne myslela, že slovo kaos znamená proste chaos. Chyba! Aj sa mi to prestalo pozdávať, keď som ho čoraz častejšie vídala na výveskach malých obchodíkov. Na jednej z lekcií v škole sa to vyjasnilo, význam je tričko.
Mladá generácia angličtinu ovláda ako-tak, zväčša postačujúco na jednoduchú konverzáciu. Za tri mesiace sme stretli v Yogyakarte vyhlásenej za študentské mesto vďaka množstvu univerzít jedného mládenca s nádhernou britskou angličtinou. Inak sa používa lámaná bez gramatiky a s mnohými kalkami z indonézštiny. Na začiatku, keď sme ešte verili na pešie prechádzky, na nás susedia pokrikovali: „Walkie-walkie?“ Čo je doslovný preklad vyššie spomínaného slovesa jalan-jalan.
Samozrejme, keďže je Yogya mesto s mnohými turistickými atrakciami, predajcovia v meste majú základnú slovnú zásobu. A práve vo sfére obchodu a služieb sa importuje najviac anglických slov. Takže na dverách je často Open namiesto Buka alebo Close/d nahrádza Tutup. Bilboardy sú takmer komplet v angličtine, detto letáky z nákupných centier.
Zbožňovanie skratiek
Ešte pred odchodom ma jeden absolvent programu upozornil, že Indonézania nadužívajú skratky. Prvýkrát sa to prejavilo už pri podávaní prihlášky. Škola, ktorú som uviedla ako preferenciu, má názov P4TK Seni dan Budaya. Tá štvorka mi vŕtala v hlave a môjmu fešáčiskovi tiež. Vyjasnilo sa to až na mieste činu. Štvorka totiž odkazuje, že v skratke by inak boli štyri P. Aj v navigácii niekedy zadávame PPPPTK.
Poučená obľubou miestnych som naklusala s mojou zhorenou nabíjačkou od notebooku do prvého stánku, ktorý mal napísano HP. Opäť omyl, tu totiž HP neznamená Hewlet Packard, ale hand phone, takže mi nepomohli.
Na Jáve po jávansky
Keď už som sa ako tak začala cítiť s indonézštinou komfortne, lokálni počas konverzácie prišli s otázkou: A jávanštinu vieš? Ajajaj. Indonézsky jazyk je podľa niektorých vlastne malajzský (to tvrdí aj ufrfľaný Austrálčan, u ktorého sme boli na návšteve), iní argumentujú, že verzia na ostrovoch je iná.
Tak či onak, je to oficiálny jazyk celej Indonézie, no podľa všetkého primárnym a materským zväčša býva jazyk ostrova, etnika, do ktorého sa človek narodí. V televízii je to jasné — indonézština, detto tlač. Aktuálne viem tri jávanske slová — prosím, červený a názov jedného špeciálneho tanca, pri ktorom tanečníci upadajú do tranzu.
Pôvodne som mala ambíciu skúsiť aj jávansky jazyk, ale po zistení, že používajú tri druhy oslovenia, gramatiky a slovnej zásoby podľa hierarchie rozprávaných, ma to nadšenie veľmi rýchlo prešlo.
Načim mi ešte napísať ďalší príspevok — o osobných zámenách (to majú veľmi zaujímavo vymyslené), o tom, ako človeka google translator do ťažkostí dostane a iné príhody a skúsenosti.
