Skoncil som skolu

Nadpis to myslim vystihuje jasne a zrozumitelne. Ako pisem tieto riadky uz viac nie som studentom Masarykovej univerzity, Fakulty Informatiky v Brne. Dosiahol som bakalarsku metu a ta mi na tento cas staci a vyhovuje.

Dovod pre taketo rozhodnutie je velmi jednoduchy, ba priam “klisoidny”:

Chcem robit to co ma bavi. Naplno.

Od zaciatku mojho studia na vysokej skole som zaroven aj pracoval. Kazdy den pocas tych 3 rokov to bol zapas myslienok na skolu a pracu. Raz sa venovat tomu, raz tomu. Ani jednemu vsak na 100%, naplno. Zakazdym to bolo o myslienkach na pozadi, ktore zabranovali plnemu sustredeniu sa na konkretnu vec.

Samozrejme, v docasnych casovych rovinach je mozne sa uplne odprostit od jedneho a venovat sa kompletne druhemu, vzdy sa to vsak po case vrati do subeznych kolaji prace a skoly. Moja otazka vsak vzdy bola: “Preco? Preco sa triestit na polku a nerobit iba jednu vec? Robit ju naplno.”

Teraz je ten pravy cas

Koncom minuleho roka sa mi naskytlo niekolko prilezitosti a otvorili sa mi oci. “Prozrel som” a zacal som chapat niektore veci v sirsich suvislostiach. Coraz viac som si zacal uvedomovat a pripustat myslienku skoncit so skolou nadobro.

Myslienku, ktora bola v mojej hlave uz vyse roka. Ano, myslienku odist zo skoly, resp. nepokracovat na mgr. studiu som v hlave nosil viac ako jeden rok. Preco teda tento krok az teraz? Na co som cakal?

Na ten spravny cas, na to, ked toto rozhodnutie budem pocitovat ako spravne. Ukoncit skolu po viac ako 2 rokoch tvrdeho makania a studia?. Nie. Za ten cas som doslova prisiel o zdravie a seknut s tym z dovodu honby za vnutornym naplnenim tesne pred cielom by bolo vskutku nelogicke a hlupe rozhodnutie.

Teraz je vsak situacia ina. Mam Bc. titul, ktory skor ako nieco cim by som sa chcel pysit, povazujem za zadostucinenie a ocenenie vsetkej tej namahy, ktoru som za 3 roky vynalozil. Ti, ktori studovali so mnou tiez vedia, ze za tie 3 roky sme (ano, bolo nas viacej takych sialenych :) ) odstudovali takmer aj komplet navazujuce mgr. studium.

Pokracovanie v studiu by mi teda neprinieslo az tolko novych vedomosti, vzhladom na cas, ktory by som tomu obetoval. Naviac, len zlomok tychto vedomosti by som naozaj vyuzil pri tom, comu sa chcem v blizkej buducnosti venovat. Pri tom, kde vysokoskolsky titul nie je potrebny, tam kde to co rozhoduje su tvoje schopnosti a umenie presadit sa.

A moznost ukazat co vo mne je, ist s kozou na trh a presadit sa, sa mi prave teraz ponuka. V skutocnosti, tych moznosti, po tom co som z hlavy definitivne vytlacil myslienku na skolu, sa zrazu objavilo tolko, ze ma z toho mohlo aj jebnut.

Nie som proti vysokej skole a studiu

Mozno sa z riadkov vyssie napisanych zda, ze vysoke skolstvo je vlastne zbytocne a kazdy by mal so skolou seknut. To je nazor, s ktorym ostro nesuhlasim. Tym, ze som skoncil so skolou, sa moj postoj voci nej a nazor na nu nijak nezmenil.

Tie roky studia mi dali vela. Vela uzitocnych vedomosti v obore, ktory som studoval. Vela zivotnych lekcii, o ktore sa budem moct dalej opierat. Vysoka skola je uzitocna a prinosna, ak vies preco na nej si a co si z nej chces odniest. V opacnom pripade iba stracas drahocenny cas.

Treba si vsak tiez uvedomit, ze moznost takto sa rozhodnut nie je dopriata kazdemu. Vela odborov a zamestnani titul vysokoskolske vedomosti vyzaduje, pretoze bez nich danu pracu jednoducho nemozete dokladne vykonavat.

Rovnako nie vsetci maju takuto slobodnu moznost volby. Moznost rozhodnut sa. Pri myslienke na nich a na to, ze ja by som tuto sancu nevyuzil, aj ked sa mi ponuka, by som sa citil minimalne nevdacne a nezodpovedne. Nezodpovedne voci svojmu vlastnemu zivotu.

Preto som sa rozhodol vziat svoj zivot naplno do svojich ruk, odprostit sa od myslienok a veci, ktore by mi uz len branili v osobnom rozvoji a spravit ten krok. Krok viery v seba sameho.


Originally published at blog.jadud.sk on February 19, 2012.