Nedávno sa mi sníval pekný utopický sen v ktorom všetky opozičné strany naozaj z úprimného srdca chceli poraziť Róbertka a tak sa spolu zišli a povedali si: Okej, v tomto prieskume sme spolu mali najbližšie k 75+ kreslám, tak si podľa neho úmerne prerozdelíme 150 miest na spoločnej kandidátke.

I nedostalo sa všetkým piatim stranám rovnako po 30 kresiel ale predsedovia čušali, lebo mali víziu poraziť zlodeja a náročný pravicový volič sa zaprel, zaťal zuby a nemusel sa prehrabávať dvoma desiatkami volebných lístkov pomedzi rôzne fašistické a konšpiračné strany, lebo v tom mal jasno… No potom som sa zobudil do reality kde funguje hašterivosť, egoizmus a pachtenie po moci, lebo zvyšných 120 kresiel zväčša treba dosadiť kamošom (čítaj sponzorom).

Ako tak cestujem po svete, predovšetkým teraz v US som kamošom začal predstavovať Slovensko ako “veľmi mladú demokraciu”. Lebo pubertiak 8 rokov dozadu si ešte neuvedomuje že si ju treba pestovať a učiť ju. A hľavne že je inak vycvičená v krajine kde má 200 a nie 20 rokov a ajkeď potom tej 20 ročnej nemusíme všetko prepáčiť, ale môžme to aspoň ľahšie pochopiť. S tým vekom rastie asi aj záujem starať sa o veci verejné.

U mňa je tá priorita asi najviac vo forme akýchkoľvek slobôd. Pretože chcem v tomto štáte podnikať a ak ma už štát priamo k tomu nemotivuje, mohol by mi do toho aspoň čo najmenej kecať, a radšej sa starať o sociálne slabších (sem si dosaďte tisíc iných príkladov, ako posun k vzdelanostnej ekonomike, zdravie, veda…)

V tom mojom sne existovala jedna ideálna spoločná kandidátka. V realite sa tí pre mňa fajn ľudia rozpŕchli, preto asi nepochybíte, keď sa rozhodnete pre kohokoľvek z nich. Majte ale na pamäti že ak nevolíte váš hlas prepadne v Robov prospech a tiež hranicu zvoliteľnosti 5%. Takto premýšlam pri mojej vyradovačke ja:

SDKÚ — mŕtve (‪#‎sorrynotsorry‬), KDH — volievali ich rodičia, ale pre mňa strana bez obsahu a hodnôt ku ktorým sa hlási. Jej predseda, ajkeď štátnik, keď rozpráva akoby naživo zomieral. Akoby len chceli byť pri moci, alebo vlastne len chceli byť. Alebo len boli a to je všetko. Dlho som myslel že budem voliť SIEŤ a krúžkovať napr. Miroslava Beblavého za nedávne pripomienkovanie školstva a korupcie a ešte Martina Fedora, lenže prešlapy trocha-viac-ako-je-zdravé namysleného Rada sú až priveľmi nováčikovské na post premiéra. Držím im ale palce. V OĽANO/NOVA mám rád Lipšica, Žitňanskú a Grendela plus ajkeď populisticky dosadené, ale stále Biele Vrany, no dodnes neviem zabudnúť čo urobil Igor Matovič ľuďom okolo Martina Mojžiša a Eugena Kordu. To bol podľa mňa moment kedy volič v 2012 totálne rezignoval a mne sa rozplynul sen mať raz Mojžiša za ministra školstva. Igora mi je ale teraz lúto kôli SIS a NAKE a tiež im držím palce. Ostáva mi teda MOST (vynikajúci Martin Dubéci a Lucia Žitňanská robia skvelú robotu a ťahajú celú kampaň, no v strane je cítiť koketovanie so SMEROM a bytie pri moci) a ešte SAS.

Dlho som sa v duchu trápil s tým, či mi je bližšie ísť do vlády so SMEROM alebo Rišove a Galkove (kedysi pre mňa najlepší minister, nuž…) úbohé vystúpenia o utečencoch. A ako som sa tak snažil si vyargumentovať tú voľbu ma napadlo že exekutíva ktorého riešenia by mohľa mať horšie následky? SMER opäť pri moci alebo 15 neborákov žiadajúcich o azyl vs. 30000 utekajúcich Slovákov do zahraničia?

Aj preto som rád že budem môcť opäť krúžkovať Martin Poliačik, lebo SDA a mne srdcu blízke školstvo, Lucia Nicholsonová lebo riešenia pre neriešiteľných rómov a sociálne slabších, Peter Osuský kôli najkvetnatejším vystúpeniam v NRSR a zdravotnícvu a Ondrej Dostál, ktorý neustále bojuje svojimi trestnými oznámeniami proti arogancí tohoto štátu ako napr. naposledy otrasná kauza Biľakov pomník.

Áno priatelia, stále podrobne sledujem slovenskú politiku, ajkeď možno viac ako je to zdravé a určite viac ako tú britskú a americkú. Nieje mi to jedno, Hráme o veľa a ak som Vám mojimi myšlienkovými pochodpmi aspoň trošku načrtol že stále je koho krúžkovať, mission accomplished. Na najnižšie zvoliteľné miesta v parlamente treba okolo 7000 krúžkov, takže 10 našich priemerných friendlistov tam nemá problém posunúť slušného človeka.

Na Slovensko sa chcem vrátiť čo najskôr, ale ak SMER zostaví vládu, určite to najbližšie 4 roky nebude. Žiaľ. Skoro polovicu svojho krátkeho života vnímam toho hajzla a jeho kamošov ako totálne zlo, s ktorým je načase skoncovať a preto 5. Marec 2016.

Show your support

Clapping shows how much you appreciated Jozef Zatko’s story.