Východný Tibet 2015, part III.

Day 2, Stále v Lhagang

Výšková choroba funguje, spím s celkom pozoruhodnými bolesťami hlavy, permanentne sa budím na to, že nedýcham. Keď som bdelý, je to viac menej OK, pretože vedome dýcham o niečo hlbšie a telo má viac-menej dosť kyslíku. Ale keď zaspávam, zdá sa že telo neie odhadnúť, ako hlboko musí dýchať a preto sa po chvíli budím pridusený a s pocitom nejasného nebezpečia. Zhlboka dýchať, po chvíli zase zaspávam a cyklus sa opakuje. S pár prestávkami na zvracanie v kúpelni o poschodie nižšie sa noc končí, ale ja nemám žiaden záujem o vstávanie. Znovu sa štverám hore na izbu a keď vôjdem dovnútra, visím svoju ženu ako sedí na druhej posteli, vzprimená a s rukami na kolenách. Hovorím, čo ma napadá: “sedíš ako khadro” a idem znovu spať. Po nejakom čase ma budí telefón a moja žena mi volá, že v meste je nejaká ngagma (ženská varianta od ngagpa, čiže mantrin — ten, kto opakuje mantry — nie mníšsky buddhistický profesionál) a či sa nechcem prísť pozrieť. Diplomaticky hovorím že “uvidím”, ale je mi tak mizerne, že si vravím, no way a okamžite idem spať ďalej. O nejaký čas mi Mária volá znovu, ukazuje sa že to nie je hocijaká ngagma ale Samding dordže phagmo Khadro, najvyššia ženská inkarnácia Tibetu, zo školy Ňingmapy, ale po Dalajlámovi a Pančhenlámovi číslo 3 tibetskej politiky (teda kedysi, v bývalej politike Ü, čiže centrálneho Tibetu) .

http://en.wikipedia.org/wiki/Samding_Dorje_Phagmo

Z okna našeho privátu/hostelu
Zdroj: Wikipédia. Samding Dorje Phagmo (Wylie: བསམ་སྡིང་རྡོ་རྗེ་ཕག་མོ) is the highest female incarnation in Tibet[1] and the third highest-ranking person in the hierarchy after the Dalai Lama and the Panchen Lama.[2] She was listed among the highest-ranking reincarnations at the time of the 5th Dalai Lama, recognized by the Tibetan government and acknowledged by the emperors of Qing China.[3] She was the student of the famous polymath Thang Tong Gyalpo, who first identified her as a tulku of Vajravārāhī.[4]

Sranda je v tom, aká náhoda to bola, že sme ju stretli. Potom, ako som mojej žene povedal že vyzerá ako khandro, a znovu zaľahol, ostala ďalej sedieť na posteli, opakujúc mantry. Skúšala rôzne mantry, ale výšková choroba pôsobila aj na ňu a jediná mantra, ktorá pomáhala bola mantra (ženskej buddhovskej formy) vysloboditeľky : Om tare tuttare ture so ha. A po nejakom čase cez malé okno našej izby, ktoré smeruje do úzkej prašnej uličky s túlavými psami vidí skupinu ľudí, v strede nejaká celkom tučná pani s dlhými vlasmi, pri bližšom pohľade v oblečení ngagpu/ngagmy. Moja žena si v tom okamihu povedala (celkom pre ňu netypicky) že musí okamžite zbehnúť dole a zistiť kto to je a v druhom okamihu (ešte netypickejšie) že chce od tej ngagmy požehnanie.

Pointa je v tom, že podmienky tohto stretnutia boli veľmi nepravdepodobné — k Samding Khadro sa je tažké dostať aj u nej doma v Lhase, kde to aj niektorí naši kamaráti v minulosti neúspešne skúšali. Takže to, že náhodou bola v Lahgang na návšteve práve v deň, keď sme tam neplánovane vďaka výškovej chorobe zostali aj my a náhodou išla ráno popod naše okno, pri ktorom moja žena náhodou (tiež kvôli výškovej chorobe) sedela a preto videla von z okna na ulicu …

Anyway, je mi tak zle, že mi je celkom jedno kto to je a jediné čo ma dostalo z postele je predstava, že by mi moja žena zavolala a zobudila ma tretí raz. Radšej idem hneď, aj keď ma to stojí posledné sily. Stretávam Máriu a Kunčhoga pred hlavným lhakangom s Džowo — hovoria mi že práve bola ceremónia zlatenia : miestni prezliekli sochu do nových šiat a v prítomnosti Khandro obnovili zlatý náter na soche. Khandro práve telefonuje, po chvíli sa objavuje a moja žena na predstavuje ako svojho manžela a dostávam blessing aj ja. Nie som kamarát požehnania od hocjakého lámu, ale OK v tomto prípade budem veriť mojej žene — štatisticky je v týchto veciach múdrosjšia než ja, tak uvidíme čo Khandro je zač. Vydáva sa s malou skupinkou miestnych vrátane pár mníchov a jedného miesteho ngagpu (vyzerá ako tibetský Tommy Boggs :-) na celú kóru okolo kláštora, takže sa pridávame aj my, a pozeráme si miesta, ktoré sme predtým nevideli.

V lhakangu počas ceremónie pozlacovania sošky Džowo
V strede Tommy Boggs?
Džowo má novú vrstvu zlatého náteru
Foto session pred lhakangom
Veľká socha 1000 rukého Buddhu Milujúce Oči
Štvorruká forma Milujúcich očí, stará freska
Sakrálne a svetské sa stretáva celkom bez stresu a napätia — staré fresky a zložený matriál koexistujú bez problémov.
Farebná paleta fresiek a svetských motívov je tiež celkom podobná. Khorde jerme — samsara a nirvana su od seba neoddeliteľné :-)

Špeciálny bonus : v Guru Lhakangu je jedna socha Guru Rinpočheho, ktorá dáva rovnaké požehnanie ako láma Ole. Namám pre tento žiadne vysvetlenie, ale keď som sa sochy dotkol hlavou (dal hlavu pod jej vystreté chodidlo), mal som veľmi špeicifický pocit, ako pri požehnaní od môjho lámu : všetko sa stalo čierne, stiahlo sa do centra a bolo v poriadku. What the hack? govorím to mojej žene a ona mi vraví, že mala ten istý pocit. OK… Zjavne tá soška má blessing — koniec koncov, sme predsa len v krajine Guru Rinpočheho.

Guru Rinpočhe

Po kóre okolo kláštora ideme ešte k stúpe na malom kopčeku, skupina cca 10 Tibeťanov, miestnych a zo sprievodu Khandro. Nikto daľší sa nepridáva, ale vyzerá to veľmi podobne ako keď u nás láma Ole niekam ide — ako skupina žiakov okolo neho. Quite funny, niektoré veci sú zjavne rovnaké aj tu.

Cestou hore k stúpe
Krátka prestávka pri stúpe
Lúčime sa a odchádzame, každý svojou cestou

Khandro odchádza a ja si ešte idem pozrieť svätyňu ochrancov — Gonkhang, kam ženy nesmú :-/ takže Mária ostáva dole, a ja sa idem pozrieť na poschodie. Centrálna forma je maákála školy Sakja, Ochránca Stanu, “Gur kji Gönpo”, ktorého som si medzičasom celkom obľúbil. Moja žena v medzičase študuje a dokumentuje nástenné inštruktáže pre návštevníkov, o tom, ako sa má obchádzať kláštor a jeho svätyne:

Na to našu fyzickú kondíciu bol tento výlet tak akurát — ideme do mesta kúpiť niečo na jedenie — pre nášho tlmočníka, zásobiť sa do kláštorného obchodu krekrami/niečím stráviteľným na dnes a na zajtrajšiu cestu a do miestneho zdravotníckeho strediska skúsiť kúpiť nejaké lieky na výškovú chorobu. Z neznámeho dôvodu podráždená sestrička/doktorka/osoba v bielom plášti sa pýta na symptoómy a potom nám do ruky dáva nejaké pilulky bez krabičky. Na doplnok tiež čínsky liek na potlačenie symptómov. Na chémiu sa necítime, hlavne keď netušíme čo to je, takže bezmenné lieky odmietame a berieme len čínsky lektvar. Bylinky nemôžu byť také strašné.

Kanpai — do dna!
hlavná ulica. toto mesto je NAOZAJ pekné a úhľadné v porovnaní so všetýcmi inými mestami Tibetu. nie je div, že je obľúbené medzi turistami.
Trochu čínskej svadobnej romantiky,
A v okne realita kúrenia — jačie placky.

Poobedná návšteva v Khampa Café na námestí, ktoré bolo včera zatvorené, teraz je domáci doma — pozná sa s naším Kunčhogom, ktorý tu minulý rok strávil s niekoľkými skupinami turistov mesiac. Ukazuje sa že Max je Čech, ktorý po štúdiu politológie a filozofie učil nejaký čas angličtinu v Číne a teraz sa v podstate natrvalo presťahoval do Lahagang — púšťa Johnyho Casha, prevádzkuje CZ kuchyňu, ponúka nám napriek nášmu odmietaniu kávu (nakoniec som podľahl a to bola ako sa v noci ukázalo chyba, ak máte výškovú chorobu, kávu rozhodne neodoprúčam). Ale ok, pre zmenu je to príjmená návšteva. Vedieme ozhovory o miestnej situácii, Maxovi, lingvistike — Max má šťastie, že do jeho podniku prišla reálna Tibetologička a môže mu dať rady ohľadom jeho pokusov naučiť sa po tibetsky — pracuje totiž s experimentálnymi učebnicami dialektu Amdo, v ktorých dokonca sa učí teoretické kombinácie písmniek, ktoré v jazyku nikdy neexistujú. Moja žena aj náš tlmočník mu hovoria, nech na to zabudne a používa učebnicu Lhasa-ke a kombinuje ju s lokálnym dialektom, ktorým koniec koncov hovorí jeho priteľka, tibeťanka z nedalekej osady nomádov. Prichádzajú čínski turisti a my odchádzame — bolo to celkom príjemné stretnutie. Je síce ešte len cca 7 hodín, ale ideme pomeditovať a spať, na jeden deň toho bolo dosť.

Skúšam si u Maxa tibetský kabátik. teraz ľutujem, že som ho za tých 400 RMB nekúpil — bol to najlepší kus, jtorý som mal za celý výlet v ruke. Rozmer mi sedel ako uliaty.
One clap, two clap, three clap, forty?

By clapping more or less, you can signal to us which stories really stand out.