Azorské dobrodružstvo … za 70 eur

Cez víkend sme si odbehli na pol cesty do Ameriky… na Azorské ostrovy. (pol cesty zo Slovenska, z Lisabonu to je iba 1500 km, a do Ameriky 3700 km) Je to súostrovie 9 ostrovov, tvoriacich 3 menšie súostrovia, sú sopečného pôvodu. My sme navštívili ostrov v strednej skupine ostrovov, Terceiru. Je to nádherný ostrov. Dá sa povedať raj na zemi. Oplýva vínom, olivami, figami,… ideálne miesto na život. Spolu s prvými obyvateľmi sa tu usídlili Františkáni, ktorí obyvateľstvo viedli k viere. Bývalý názov ostrova bol “Ostrov Ježiša Krista”, svedčí o tom obrovské množstvo kostolov, sôch svätých, a impérií Ducha Svätého, neskôr prišli aj Jezuiti, ktorí na ostrove založili školy. Na Terceire je dokonca pochovaný aj brat Vascu de Gama, Paulo. Moreplavci využívali totiž tieto ostrovy ako medzi zastávku do Afriky, alebo Indie, a na jednej takejto plavbe Paulo ťažko ochorel a na Terceire zomrel.

Výhľad zo Serra do Cume
Altares, Lagoa do Negro pri Gruta do Natal

Ja, Lucka, Martin a Dušan sme prileteli v piatok (spiatočná letenka za dvacku), mali sme prenajatý byt v mestečku Praia do Vitória. Majiteľ nám dal všelijaké mapy a porozprával kam máme ísť. Chceli sme navštíviť jaskyne v strede ostrova. Problém bol v tom, že sme si nevedeli požičať auto. Na ostrove síce chodia autobusy ale iba medzi mestečkami a nie do stredu ostrova, kam sme chceli ísť. Tak sme sa rozhodli, že pôjdeme peši. 6 hodín tam, 6 späť. Možno sa nám podarí si niekoho stopnúť na ceste späť… Ráno sme vstali za tmy (východ slnka až o 8:02) a sadli na autobus smer Biscoitos. Tam sme si dali potrebnú kávovú posilu a išli si obzrieť útesy. Vlny do nich narážali takou silou, že sme nechápali ako je možné, že ten ostrov ešte stále stojí.

Lucka a kravy

A mohla začať turistika k jaskyniam! Ako sme začali vystupovať vyššie, vedľa nás sa objavili ihličnaté lesy na jednej strane, a na druhej nekonečné zelené políčka s pasúcimi sa kravami, chvíľkami akoby na Šumave, potom v Írsku či na Novom Zélande. Po dvoch hodinách kráčania sme si už aj vraveli, že sme mohli chalanov nechať bežať, že ich zbytočne zdržujeme, a zrazu pred nami zastavilo auto, my že super, možno nás vezme do jaskyne a chalani si užijú svoj akčný turistický plán. V modernom aute sedel starší upravený pán, a anglicky sa nás pýtal, či nechceme zviesť. Tak sme si sadli, predstavili sa, a keď sa dozvedel, že sa učíme portugalsky, nútil nás hovoriť s ním iba portugalsky. Tak sme sa so všetkými mozgovými závitmi dozvedeli niečo o histórii, navštívili skoro všetky turistické miesta na ostrove, kam by sme sa bez auta nedostali. Najvyšší vrch Santa Bárbara, vyhliadku Serra do Cume, prešli si chodníčky vedľa ktorých sa zo zeme dymilo Furnas do Enxofre, pozreli si mestečká, prístavy, pláže, prírodné bazény, vytvorené medzi skalami, aby tlmili vlny.

Vždy nás doviezol, povedal že si máme spraviť fotky, popozerať sa, že on má čas, lebo jeho žena je na manikúre. Po 3 hodinách s ním a 100 km za nami sme sa vrátili ku jaskyniam. Neveriacky, sme sa stretli s chalanmi, ktorí sa 3x srtatili v lese, brodili sa machom a súperili s býkmi (tu sú vládcami vrchov býci, lebo sú populárne býčie zápasy, a na každom kopčeku bolo možné vidieť sediaceho býka). Jaskyňa Algar do Carvao bola diera do zeme, ktorá vyzerala ako krajina trpaslíkov z Pána prsteňov. No prišli sme po sezóne, takže sme videli iba jeden úsek z jaskyne.

z ľava: Ponta dos Biscoitos, Furnas do Enxofre, Algar do Carvao
Ponta das Contendas, Santa Bárbara, Biscoitos

Náš ďalší ciel bola Gruta do Natal, alebo Vianočná jaskyňa, asi 5 km od Algar do Carvao. Potrebovali sme odvoz. Bolo tu dosť veľa turistov s vlastnými autami, tak snáď niekto bude pokračovať do druhej jaskyne. Prvý človek Valter zo Sintry nás vzal všetkých do jaskyne, a potom aj cez sever ostrova, Quatro Ribeiras, až domov do Praia da vitória.

Gruta do Natal, Algar do Carvao

V nedeľu sme sa rozhodli si pozrieť východ slnka z majáku na Ponta da Má Merenda. Lenže sme si neskontrolovali počasie, takže sme videli veľmi malý výsek východu slnka. Pršal na nás piesok a slaná voda a skoro nás sfúklo. Tak sme sa šli zohriať na kávičku. My dievčatá sme chceli dnes vidieť historické mesto Angra do Herosímo, chlapci túžili po ďalšom makačskom výlete v strede lesa. No spolu sme sa odviezli do Angry, kde sme si pozreli historické centrum, ja som si odbehla na omšu do katedrály Igreja do Santíssimo Salador da Sé. Chalani s Luckou zatiaľ vyšli na Monte Brasil, kráter vyčnievajúci do oceánu.

Keď som za nimi prišla, už tam bola len Lucka a náš Valter z predchádzajúceho dňa. Pozreli sme si výhľad. Naobedovali sa, odfotili s papagájmi, a tešili sa na historické centrum. Ešte sme stihli prehliadku pevnosti Sao Joao Baptista. Prechádzali sme sa nádhernými uličkami, pozreli sme si múzeum Angry v Konvente sv. Františka. Odtiaľ sme si chceli niekoho stopnúť do Porto Judeu. Prvé tetušky, ktoré šli na narodeninovú oslavu nás vzali. Nevedeli ani slovo po anglicky, tak nám chvíľu trvalo im povedať, kde chceme vystúpiť, našťastie nás niekde nakoniec nechali. Tam sme sa okúpali v prírodnom bazéne, s teplotou vody 22°C. Ďalšie sme chceli vidieť Porto Martins, ale prešli sme sa peši zopár kilometrov, lebo žiadne autá okolo nás nechodili, až pri Ponta das Contendas nás vzal týpek zase Paulo, ktorý mal iba 2 sedadlá, tak Lucka išla do kufra. Ďalší človek, ktorý mal veľa času a vedel anglicky. Povozil nás po ďalších pekných miestach, a vysvetlil nám aké lode chodia medzi ostrovmi, ktoré dolujú piesok z morského dna a ktoré sú rybárske. Keď sme sa ho pýtali ktorý ostrov je podľa neho najkrajší, povedal že každý je úplne iný. Odviezol nás až domov do Praie.

Angra do Heroísmo s monte Brasil na pravo
Sao Joao Baptista Fortress
Porto Judeu

Nádherný ostrov plný zelenej, s dobrými ľuďmi a počasím 4 ročné obdobia za 1 deň. Vystihli sme ideálny čas, kedy tam už nebolo veľa turistov, a mohli sme sa nerušene túlať. Určite by sme sa tam vedeli zabaviť aj dlhšie, no my sme mali len 2 celé dni. Keď sa budete niekedy rozhodovať, tak vrelo odporúčam!