Farebná rozprávka?

Sintra — living fairytale

V Portugalsku to hýri farbami. Domy sú žlté, modré ružové, v uličkách sú povešané farebné girlandy. Ľudia nosia kvetinové oblečenie. A všade kvitnú kvety. Nádherný pohľad. Čím idete ale južnejšie, tým sa farby na domoch uskromňujú na modrú a bielu a stretnete iba krásne rozkvitnuté záhrady. Juh od Setúbalu (časť Portugalska pod Lisabonom) som navštívila vďaka kamošom, ktorí si to ku mne prestopovali zo Slovenska.

Pasteis de Belém

Hneď ráno sme museli ísť ochutnať tradičný portugalský koláč Pastel de Nata (a neskôr sme takto robili každý deň…)

Koláč vznikol tak, že v minulosti sestričky v kláštoroch čistili mníchom ich rúcha vaječným bielkom, a nevedeli čo so žĺtkom, tak začali piecť z neho koláče. Keď prišla finančná kríza, začali ich predávať aj verejnosti a takto vznikli známe Pasteis de Belém. Nájdete ich v každej Pastelarii a stoja okolo 1 eura. (No najlepšie sú v Manteige v Time Out Markete pri prístave Cais do Sodré.)

Poobede sa mali kamoši vydať na výlet dodávkou po pobreží Portugalska na Juh, kade sa chystali ich kamaráti, ktorí boli na svadobnej ceste.

A vtedy to prišlo. “Klára, nejdeš s nami? Majú ešte jedno voľné miesto.” Zbalila som sa asi za 2 minúty. Nevadí, že nemám ani spacák, či karošu. Vzala som si všetko teplé oblečenie čo vlastním, vybielili sme chladničku a mohli sme ísť.

Káva pred cestou a foto z dodávky..

Prvá zastávka bola Troia. Malý úzky výčnelok z pevniny. Po oboch stranách s dlhočiznými plážami. Chceli sme si nájsť miesto, kde môžme opekať a potom aj spať. Nakoniec sa nám to podarilo. Zaparkovali sme skoro na pláži, založili oheň v piesku a užívali si pokoj a blízkosť oceánu.

Troia, prírodná rezervácia

Ráno sme nemohli preskočiť tradíciu kávičky s Pastelom, tak sme vyrazili do dedinky Comporta. Typická prímorská dedinka s vôňou rýb a našťastie aj dobrej kávy.

Posádka zľava: Kika, Adam, Samo, Hanka a Ja.
Typické prímorské domčeky s nádhernými kvetinovými záhradkami.
Lagoa de Melides

Po zastávke na pláži Hanka so Samom pokračovali ďalej na juh no my sme mali na pláne ešte pozrieť Lisabon, tak sme sa odpojili od výletu a vrátili sa domov vláčikom.

Grandola
Potulky Lisabonom

Sintra.

Kto čítal Zaklínača, možno ho napadne mesto Cintra odkiaľ bola Ciri.. Portugalská Sintra vyzerá presne tak, ako stredoveká Cintra. Kopcovitá plná úžasných palácov. Nie nadarmo ju volajú žijúca rozprávka. (Čo je naozaj rozprávkové, sú ceny za vstupy do zámkov a hradov. Nemohli sme si dovoliť ani jeden…) No aspoň sme si užili atmosféru mestečka a prešli sa okolo bojovej pevnosti vystavanej Maurami, a neskôr obývanej kresťanmi.. Pripomína trocha aj Český Krumlov a patrí pod UNESCO.

Castelo de Mouros
“Having written most of my work in Sintra, where I have so often dreamed and worked, I would like to stay there forever. (…) I would like to be burried by one of those poetic footpaths, leading to the Moorish Castle. (…) To be close to men, my brothers, and closer to the moon and the stars, my friends, with the green earth in front of me and the sea stretching into the distance — the sea and the earth that I have loved so much. (…)“/ Jose Mária Ferreira de Castro, Spisovateľ/
Palacio nacional de Sintra
Najlepšia kaviarňo- reštaurácia Saudade, hneď pri vstupe do mesta.

Nedeľu sme zakončili v Beléme, druhou najturistickejšou časťou Lisbonu. Mali byť voľné vstupy do múzeí a do známych pamiatok, no boli tam také šóry ľudí, že sme to vzdali. Ja po dosť nudnej erazmus welcome párty som sa vyvalila na tulivak v záhrade a Kika s Adamom sa boli prejsť samostatne.

Monastery of San Jeronymo
Centro cultural de Belém

Ráno sa zbalili a pripravili sa na stopovanie do Porta, odkiaľ mali let. Ja som úspešne prišla do školy, odkiaľ ma poslal učiteľ domov, že aj tak bude celá hodina po portugalsky. Tak som sa trocha prešla po Almade.

Bol pondelok, tak sme šli večer do 100 Montaditos (máme tradíciu, lebo je tam akcia za 2 eura pivo s mini sendvičom), a príde mi správa od Kiky: ”Klári, my sme ešte stále v Lisabone. Nikto nás nevzal. Môžme u teba prespať ešte jednu noc?”

Rozlúčkový Pastel de Nata v Manteige. Farebné domčeky v Almade.
Lisabon…

Na ďalší deň ráno už nepokúšali šťastie a išli vlakom. Ja už aktívne chodím do školy, no vždy si nájdem čas na pláž, či prechádzku po okolí…