Korytnica
„Prvý pohárik korytnickej vody tak mi udrel do nosa, do očí a do uší, do všetkých mojich zmyslov, že som sa zaraz cítil byť preložený pán boh sám vie do koľkorakých situácií života. Zakrútilo sa mi v hlave a ja som sa videl ako na tátošovi prenesený do iných svetov, kde ale tak vyzeralo — ako tu dolu na našej zemi.“
Týmito kvetnatými slovami začína svoje rozprávanie Jozef Miloslav Hurban vo svojom legendárnom fejtonistickom diele Korytnické poháriky. Sám som o Korytnici iba počúval, no až po dlhých rokoch som prvýkrát navštívil toto čarovné miesto. Dnes už však iba „zrúcaniny“ pôvodných kúpeľných domov, osobitá architektúra či zopár funkčných prameňov pripomínajú zašlú slávu Korytnice. Nejednému návštevníkovi — mňa nevynímajúc — priam stisne hrdlo, keď si predstaví, že namiesto budov v povážlivom stave tu mohli byť prosperujúce kúpele len na skok od hlavného ťahu medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Úzka dolinka, niekoľko domov, zurčiace potôčiky a pramene majú však úžasný genius loci. Veď azda aj preto napísal Jozef Miloslav Hurban, že Korytnica je „dolina zdravia, kút uspokojenia, studnica života, voda zabudnutia na rany a biedy, komôrka budúcich veselých a čerstvých dní.“ Práve túžba prevetrať si hlavu a prísť na nové myšlienky — teda zabudnúť na to zlé a vidieť nastávajúce lepšie dni — ma do Korytnice znova priviedli.
Korytnica má však aj iné špecifikum. Nachádza sa tu maličký kostol a pod ním stojí kríž z roku 1869, postavený teda mnoho rokov po tom, čo sa tu liečili Ľudovít Štúr alebo už spomínaný Jozef Miloslav Hurban. Na kríži je latinsky napísané: Christi columnam de hacunda fontium ite sanati posvere. Znamená to, že „tento kríž postavili z vďačnosti vodou týchto prameňov uzdravení“. Žijeme v dobe sáun, wellnessu, aquaparkov, kúpalísk a kúpeľov. Som ich častý návštevník a myslím si, že mám o nich na Slovensku aspoň aký-taký prehľad.
Napriek tomu, že súčasťou mnohých kúpeľov je kostol alebo kaplnka, Korytnica ma svojím krížom prekvapila. Neviem si dnes predstaviť, aby sa náhodní kúpeľní hostia, ktorí sa vôbec nepoznajú, rozhodli — z vďačnosti — postaviť kríž.
Viem, že medzi rokmi 1869 a 2013 ubehlo veľa vody. Aj dolu Korytnickou dolinou. Ale ďakovať by sme mali vedieť stále. Od neznámych „uzdravených“ z roku 1869 som dostal poriadnu príučku… .
Písané pre RTVS — Slovenský rozhlas. Publikované s láskavým dovolením RTVS.
Email me when Matus Demko publishes or recommends stories