Je zase trápne slnečná nedeľa, černošský kazateľ mi pri odchode z chrámu hovorí do očí "I love you!" a ja neviem, čo so sebou. Tráviť voľný čas bez auta je v amerike dosť obtiažne. Viz. mapka
Motať sa cez víkend okolo práce sa nepatrí, v Berkeley je to samý zabudnutý študent, v Oaklande ma zastrelia do tváre a do SF sa bicyklom nechodí. Dnes skončím na pol ceste. Treasure Island.
To by nebol ani výlet, keby sa nezačne zmätkovaním v spleti betónu a asfaltu. Cesta a navigácia sa končia v poli, treba improvizovať. Vymieňame si s vodičmi tiché pohľady. Všetci vieme, že som zle.
Po pár kilometroch tápania nachádzam cyklostrádu správnym smerom.
Je nekonečná, do kopca a proti vetru.
Príchod na ostrov je pomerne turistický, najskor sa cestička zatočí na výhliadku, z ktorej je prd vidno.
Jediná cesta ďalej pokračuje z Yerba Buena Island na Treasure Island. Všetky ostatné cesty sú zatvorené (áno, všetky tri ďalšie).
Pár minút neskôr sa zrazu ocitám v americkom Černobyle — mesto duchov, sem tam pokus o biznis, ale neviem, akosi tej jedinej vinárni neverím.
Väčšinu ostrova zaberajú parkoviská, asfaltové plochy či unimobunky, čo dodáva miestu pomerne polárno-kruhovo-dedinský charakter.
Aj napriek tomu, že SF je odtiaľto autom 10 minút, na ostrove býva iba zopár odvážlivcov. A ja sa čudujem prečo. V SF, kde je priemerná cena nájmu $4.500 sa na ostrove ceny pohybujú v tretinových číslach. Mnohé startupové nádeje tak môžu objaviť poklad v lacných cenových podmienkach s trochou žiarenia.
Viac info o tomto umelo vytvorenom zázraku z tridsiatych rokov 20.teho storočia ponúka napríklad wiki.
Do zálivu sa valí mrak, čo znamená že ja sa valím preč.
Tak zase niekedy. A už snáď autom.
