Ako predať západ slnka — Santorini (časť 2.)
Od našej neplánovanej cesty na Santorini uplynul už viac ako rok. Pár dní dozadu na mňa vyskočil článok, ako miestni obyvatelia Santorini nenávidia turistov, ktorí sa tam chodia odfotiť. Článok sa samozrejm zúžil na Oiu, pričom, ako som písal v prvej časti Santorini blogu, ostrov toho ponúka omnoho omnoho viac, len ho treba detailne preloziť.
Najhodnotnejšie aktívum, na ktorom na Santorini postavili turistický biznis, je západ slnka. Je úplne neuveriteľné, akým spôsobom vám ho na Santorini dokážu predať. Iste, ten najzákladnejší, ktorý uvidíte na väčšine instagramových fotiek bude pochádzať priamo z Oie a stoja tam naň neobmedzené davy ľudí. Keď to preženiete správnymi instagramovými filtrami, bude to vyzerať nejak takto.
Západ slnka tam lovia všetky prítomné smartfóny, na každej obrazovke vidíte v určitom časovom bode ten istý záber.
Lenže kým pre väčšinu návštevníkov Santorini to týmto západom slnka začína aj končí, ostrov ich ponúka omnoho omnoho viac. Na úplne opačnom konci ostrova sa napríklad nachádza maják Akrotiri, pri ktorom nenájdete žiadne reštaurácie ani nič podobné, ale každý večer pod majákom sedia ľudia a čakajú na západ slnka nad morom. Nie je tu prázdno, ľudí je tu dosť, ale nie je to taký extrémny dav ako v Oia a atmosféra skôr pripomína hromadný piknik.
Samotné posledné momenty západu slnka sú tu veľmi gýčové, ale to predsa k Santorini patrí, preto sem kopa ľudí chodí.
Akrotiri vám ponúka pohľad na západ slnka ktorý vás nestojí nič, len to, čo si na tento piknik kúpite v supermarkete. Niektorí podnikatelia na Santorini ale pochopili, že za zážitok pri západe slnka sú turisti na Santorini ochotní zaplatiť omnoho viac.
Víno so západom slnka
Prvým príkladom, ktorý sme vyskúšali, bolo vinárstvo Santo Wines. Vinárstvo sa nachádza nad útesom na západnej hrane ostrova, iba pár kilometrov nad Mesariou. Santo Wines spája degustáciu lokálnych vín so zážitkovou gastronómiou, dostanete tu výborne najesť. K jednotlivým vínam dostanete aj vysvetlenie od miestneho sommeliéra, aj keď popravde, povie vám iba veľmi povrchné informácie. Ak vínu trochu rozumiete a niečo ste si už prečítali o vínach zo Santorini predtým, nič nové sa nedozviete.
V Santo Winery za večeru pre dvoch spolu s vínom zaplatíte od 100 do 200 eur, podľa toho, ako veľmi sa rozbehnete. Možno sa dá aj viac, my sme to nepotrebovali preháňať. Santo Wines určite stojí za návštevu, ideálne treba urobiť rezervačku dopredu.
Podobným miestom, tiež neďaleko Mesarie smerom k Pyrgosu je vinárstvo Venetsanos. Je jednoduchšie a menšie, ako Santo Wines. Vo Venetsanos k vínu skôr dostanete niečo na štýl tapas, nie úplne plnohodnotnú žážitkovú gastronómiu ako v Santo. Zároveň tu však aj necháte menej peňazí a sedíte naozaj priamo nad útesom, ktorý je lemovaný vinohradom. Opäť s výhľadom na západ slnka.
Predtým, než zapadne slnko, z Venetsanos uvidíte útesy hlavného ostrova Santorini.
Večerné svetlo na Santorini má bez debaty svoje čaro, ak máte so sebou aj trochu lepší fotoaparát než mobil, dá sa s týmto svetlom celkom slušne pohrať.
Kontrast dvoch svetov
Väčšina turistov, ktorí prídu na Santorini navštívia iba tento jeden hlavný ostrov. Pritom bývalá sopka, ktorá sa rozsypala na niekoľko ostrovov ponúka jednoduchú možnosť vidieť viac, než len pozlátko Santorini. To však zaujíma omnoho menej turistov.
Zo Santorini si viete zaplatiť výlet loďou do Nea Kameni. To je malý ostrovček, ktorý leží nad kráterom sopky, z ktorej vzniklo Santorini. Môžete tu vidieť vyhasnuté sopečné krátery, môžete tu vidieť najnovšiu časť gréckej pevniny, ktorá vznikla malou erupciou v 50-tych rokoch minulého storočia, môžete sa tu okúpať v teplej vode, ktorá vyviera z pod ostrova do okolitého mora.
Okrem Nea Kameni, na ktoré ešte chodí ako tak dosť turistov (aj keď stále zlomok v porovnaní so Santorini), ponúknu vám priplatiť si aj výlet na ostrov Thirasia. Ten je akokeby druhá strana bývalej sopky, z ktorej tieto ostrovy vznikli. Keď sa pozriete na mapu, pochopíte, o čom hovorím.
Pozrite sa poriadne na tieto tri ostrovy. Predstavte si to tak, že pár tisíc rokov dozadu to bola jedna veľká sopka, ktorá trčala nad hladinu mora. Až jej masívnou erupciou sa jej stred prepadol do mora a ostalo trčať to, čo vidíte. Nea Kameni (na mape vidíte ako Tholos Naftilos) je bývalý stred sopky s krátermi. Santorini je východný svah sopky, Thirasia je západný svah sopky. Aj preto na Santorini na východe ostrova sú pláže, na západe ostrova smerom ku kráteru iba vysoké útesy. Vzdialenosť Thirasie od Oie sú necelé dva kilometre. A napriek tomu tu nastáva zaujímavý fenomén. Kým Oia je turisticky najexponovanejšia časť Grécka (a tým pádom aj najdrahšia), Thirasia patrí medzi najchudobnejšie časti Grécka. Na Thirasiu príde naozaj iba mimimum turistov v porovnaní so Santorini, a ak aj prídu, tak iba na hodinku, dve. Z prístavu si to musíte vyšlapať nekonečnými schodmi do mestečka Manolas.
Manolas sa v niečom bude podobať na Santorini, avšak bez turistov a v omnoho zanedbanejšom (za to autentickejšom) stave.
Tento ostrov samozrejme poskytne aj nevšedný pohľad na Oiu, aj keď na to treba už trochu lepší teleobjektív.
Záver
Santorini v širšom kontexte je zaujímavý príbeh. Aj hlavný ostrov ešte pred 50 rokmi vyzeral viac menej ako dnes Thirasia a nebol masovo navštevovaný turistami. Preslávili ho asi až instagramové fotky a možno jeho fotky, ktoré sa objavili po celej európe na gréckych výrobkoch viacerých potravinových reťazcov. Týmto spôsobom nastala cestovateľská horúčka, v dôsledku ktorej na Santorini prúdia státisice turistov z celého sveta ročne. Prosperuje z toho najmä hlavný ostrov, predovšetkým Oia a Fira, ktoré sú extrémne preplnené. Ak však idete na Santorini a máte na to čas, okrem povinnej instagramovej jazdy si doprajte poriadnu jazdu po celom ostrove a okolitých ostrovčekoch. Spoznáte tak skutočné Santorini, pochopíte, s akými problémami sa tam miestni ľudia musia pasovať (nehovorím teraz o turistoch) a čo to znamená žiť na sopke, ktorá môže teoreticky kedykoľvek znova vybuchnúť. Kým nevybuchuje, bojujete iba s pravidelnými zemestraseniami a s faktom, že pitnú vodu musíte na ostrov dovážať balenú. Je to zaujímavé, stojí to za to. Navyše, spomínaná Thirasia stále umožňuje preniesť sa v čase do nedávnej minulosti ostrova a pozrieť sa naň úplne inou optikou.
Koniec.
Prechádzajúci diel:
