Čo je s našou mládežou — Šaštín story

Minulú sobotu večer som sa vybral na nočný mládežnícky program do Šaštína. Bol svätodušný alebo ak chcete turičný víkend a voľakedy (pred 10–15 rokmi) som tam chodieval celkom pravidelne. Zážitok z tejto nočnej “púte” ma ohromil!

20:15 Vyrážam z Bratislavy po diaľnici smer Kúty. Mysľou sa mi valia spomienky na časy, keď som ako 15 ročný stretol Boha a vtedy ešte vlakom a peši chodieval s partiou kresťanov na tento večerný program. Na internete toho veľa o programe nebolo a tak som išiel tak trochu na slepo :-)

21:30 Som dorazil na miesto. Prekvapilo ma, že v okolí baziliky je nejak pusto. Stretám skupinku 5–6 dievčat vo veľmi krátkych riflových sukniach. Maľujú si pery a rozprávajú sa o nejakom záťahu. Prešiel som okolo nich a mierim ďalej.

21:35 Námestie pred bazilikou, ktoré pri mojich posledných návštevách bývalo plné, je teraz prázdne. Prichádzam k dverám, ktoré sú označené banerom “Brána milosrdenstva” a zisťujem, že sú zatvorené.

21.37 S určitým nepríjemným pocitom skúšam vedľajší vchod do budovy gymnázia. Je otvorené a vstupujem do areálu. Všade je ticho. Na chodbe stretnem skupinku starších ľudí. Pýtam sa, či tu je program pre mladých. Vravia, že program pre mladých nie je. Že býval, ale tento krát nie je. Som ohromený. Vravia, že aj oni prišli na púť.

21.45 Vychádzam von, kde sa obďaleč 2 chalani opierajú o auto s kresťanskou rybkou na kufri. Pýtam sa ich, čo sa stalo s programom. Vravia, že bola sv. omša o 19.00 a potom adorácia do 21.00. Sú prekvapení, kde som sa tu vzal. Vysvetlil som im, že som sem voľakedy chodieval a že som chcel vidieť ako je to teraz. Povedali mi, že to už nie je také ako voľakedy a odporučili mi ísť sa aspoň pomodliť ku kaplnke vonku, keď som už “meral cestu”.

21.50 Nechávam kresťanských chalanov a moju pozornosť zaujala skupinka asi siedmych mladých decák, ktoré na seba upozorňovali v blízkom parčíku hlasným smiechom. Bolo jasné, že majú svoj program púte. Popíjali Becherovku a klikali na internet v mobile. Vekovo tak okolo 14–15 rokov. Na pozdrav “ Dobrý, ujo” som reagoval svojim “ Čaute ľudia ako ide život?” Povedali, že pohodička :-) Prehodili sme pár viet, hľadal som moment na, ktorý sa môžem chytiť, ale nepodarilo sa mi to. Decká boli už “rozbehnuté” a ako povedali idú do nejakého podniku na disco. Drinky v podniku sú drahé, kúpiť si fľašu a naštartovať sa v parku je komunitný spôsob ako ušetriť peniaze.

22.00 Potrebujem kávu! Rozhodol som sa zostať v Šastíne a urobiť si vlastnú púť. Moje 39 ročné telo však javí známky útlmu. Idem do baru na križovatke. Míňam pritom tú kaplnku, kde mi poradili pomodliť sa.

v bare nachádzam ďalšiu komunitu

22.15 Vraciam sa naspäť do parku pred baziliku. Chalani pri aute s rybkou stále o niečom rozprávajú. Decká z parku išli do podniku. Zostalo tu akosi prázdno. Vyťahujem z batohu Bibliu a sadám si na lavičku. Našiel som cielene jednu pasáž. Som na Turíčnej púti. Nechávam na seba pôsobiť naplno silu tohto momentu.

“V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem svojho Ducha na každé telo. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vašim starcom sa budú snívať sny.“

22.30 Ako čítam, cez ulicu z neďalekej krčmy vyjde podnapitá skupina chalanov a začne spievať. Sila. Apoštolov obvinili, keď hovorili (blabotali) novými jazykmi, že sú plní mladého vína. Spomínam ako sme tu pred bazilikou celú noc hrávali na gitare a spievali. Netvrdím, že tamtí vtedy tiež nie, ale my sme boli hlučnejší.

22.45 Pociťujem hlad. Naproti stojí karavan s občerstvením. Pán už zatvára, ale je milý a urobí mi ešte jeden hot dog. Chystám sa na cestu späť, keď sa v tom prihrnie auto s hulakajúcimi chalanmi. Cez otvorené okná im von trčia nohy. Vystupujú a mieria si to ku karavanu. Šípim problém. Jeden z nich sa načiahne cez okienko a ukradne plechovku piva, keď majiteľ balí reklamnú ceduľu. Ten sa rozbehne za ním, dobehne ho a vytrhne mu plechovku z ruky. Zomlelo sa to veľmi rýchlo.

Ohúrený sadám do auta a modlím sa. Poriadne sa modlím. Cestou naspäť si kladiem otázky. Je toto prípad len Šaštína? Sú na tom iné slovenské mestá podobne? Má toto riešiť polícia? Čo treba urobiť? Kde sme sa podeli my generácia tridsiatnikov a štyridsiatnikov? Môže si nás Boh použiť pre mladú generáciu? Uvidíme ešte nové prebudenie?

23.45 Prichádzam domov. Bozkám deti v postieľkach, líham si k milovanej žene, ale nemôžem zaspať. Som rozhodnutý niečo podniknúť. Napísať blog bude krok číslo jeden. Druhý bude prijať moc Ducha a tretí vykročiť k deckám tejto generácie. Moja šanca bude tábor, ktorý tento rok robíme www.lifecamp.sk

Pridá sa niekto sa k zápasu o túto generáciu?

One clap, two clap, three clap, forty?

By clapping more or less, you can signal to us which stories really stand out.