Dodatok k článku: Paralelné systémy a zmena z dola

V diskusii k článku bolo niekoľko podnetov (, do určitej miery nepriamych), ktoré mi pomohli ešte trochu inak formulovať myšlienky.

Článku chýbal určitý úvod do problematiky pre ľudí, ktorí sa nestretli s princípom R.Buckmistera Fullera:

“You never change things by fighting the existing reality. To change something, build a new model that makes the existing model obsolete.”

Známejší (a možno trochu menej technický, čo je škoda) je citát Móhandása Karamčanda Gándhího s rovnakým obsahom, ktorý však nemusí byť úplne správne chápaný, keď človek nepozná Gándhího pozadie z časti vychádzajúce z morálneho anarchizmu Leva Nikolajeviča Tolstoja. Citát znie:

“Be the change you whant to see in the world.”

Tí ktorí sa už s touto myšlienku stretli si uvedomujú, že v histórii ľudstva existovalo a existuje množstvo ľudí, ktorí využívajú danú metodiku (nepoužijem slovo filozofiu, lebo skutočne ide o metodiku, teda techniku praxe). Cieľom tejto metodiky je meniť svet k “lepšiemu” (ide o subjektívny pohľad) za podmienky nepoužitia násilia proti ostatným.

Ľudia, ktorí ju využívajú nie sú politici ani revolucionári bojujúci o moc. Nemôžeme ich nazvať ani aktivistami, ktorý sa snažia presadiť v spoločnosti nejakú myšlienku.

Najvýstižnejšie ich popisuje slovo podnikatelia. Nie preto, že by sa nevyhnutne snažili tvoriť zisk, ale pre to, že musia kreatívne narábať s obmedzenými zdrojmi, inovovať a vytvárajú produkty a služby, ktoré menia svet kolo nich. (Dám trochu neštandardný príklad mimo libertariánskeho prostredia, aby bolo vidieť všeobecnejší model: Don Bosko, zakladateľ saleziánov).

Rovnako existovali a existujú komunity, ktoré sa tiež nazývajú kontrakultúry, ktoré dokázali žijú paralelne s ostatnými a sú relatívne ekonomicky samostatné. Vytvorili si vlastný svet založený na vlastných hodnotách. (Takým jasným príkladom sú napríklad Amiši. V tomto prípade sú však hodnoty nastavené konzervatívne, teda je možná menšia variabilita a teda aj pravdepodobnosť pozitívnej deviácie. Tiež je dôležité upozorniť, že kontrakultúry nemusia nevyhnutne pôsobiť na vyhradenom území, ale môžu byť premiešané s ostatnými)

Tak ako iné systémy v rámci evolúcie, tak niektorí boli úspešní a niektorí nie. O tom, či sú riešenia funkčné rozhoduje iba stret s fyzickou realitou. Ich dôležitým prvkom je však sloboda a otvorenosť (,ktorých predpokladom je vylúčenie násilia), ktorá zvyšuje ich variabilitu oproti ostatným a preto majú výrazne väčšiu pravdepodobnosť vzniku novej kvality. Prehľadávajú oveľa väčší priestor možných riešení. (Porzi. evolučné algoritmy a paralelné výpočtové systémy).

Ako ekonómovi so záľubou v marketingu, filozofii a kybernetike mi vyvstáva niekoľko otázok: Čo majú títo jednotlivci a komunity spoločné? Vieme sa systémovo pozrieť na prípady, kedy boli úspešní a kedy nie a využiť to pre zmenu v dnešnej dobe? Vieme ísť o krok ďalej od čistého pozorovania a ich metodiku doladiť a zovšeobecniť? Vieme to popísať z ekonomického hľadiska?

V rámci diskusie bola jedna na prvý pohľad absurdná otázka:

“Ako by v paralelných systémoch došlo k nákupu umývačky riadu?”

Otázka bola myslená, ako analógia k otázke: “Ako by sa ľudia dohodli na spoločnej kúpe umývačky v priamej demokracii?”

Porozprávam teda “absurdný” sci-fi príbeh, ako by to mohlo vyzerať s umývačkou riadu v paralelnom systéme:

Jeden podnikateľ si kupuje umývačku pre svoj podnik a o pár týždňov mu kamarát píše, či by vedel poradiť s nákupom umývačky jeho kamarátovi, ktorý tiež otvára podnik na druhom konci mesta a nikdy nekupoval priemyselnú umývačku a zároveň by vás rád zoznámil, lebo určite si budete mať čo povedať, lebo tiež sa zaujíma o XYZ.

Druhý podnikateľ si povie, že na čo bude kupovať umývačku - produkuje odpadové vody plné saponátu a znečisťuje prostredie. Vymyslím teda lacný riad, ktorý sa po použití dá zjesť a bude obsahovať navyše vitamíny, ktoré ľuďom často chýbajú. Následne začne na tom zarábať.

Tretí vidí potrebu vo svojej komunite - umývanie riadu robí ľuďom problém. Tak spravím službu na denný dovoz čistého riadu a odvoz špinavého. Vymyslí aj systém špeciálnych zberných kontajnerov a tiež začne na tom zarábať.

V meste existuje hypotetická komunita nadšencov umývania riadu, v ktorej ľudia zdieľajú svoje skúsenosti. Jeden hovorí o najlepšej umývačke. Druhý si pochutnáva na lyžičke a tretí im hovorí o super cool donáškovej službe na riad.

Zatiaľ niekde na ministerstve sa snažia úradníci s podporou vlády určiť, ako by mala vyzerať štandardná umývačka. Opozícia kritizuje ich návrh, lebo chce obmedziť uhlíkovú stopu a preto chce nastaviť tvrdšie energetické limity. Využívajú príležitosť na konflikt, ktorý vznikol na podnet ekologických aktivistov, ktorí už niekoľko mesiacov vedú tvrdú kampaň za zníženie ekologickej stopy.

Po čase sa konzumovateľné príbory a taniere ukázali, ako super nápad. Dovozca riadu si to uvedomil tiež a začal robiť ich rozvoz. Zároveň na základe toho vznikla vlna nových reštaurácii, ktoré šíria myšlienku príborovej diéty ďalej. Luxusná reštaurácia začala spolupracovať s umelcom a pracujú na projekte konzumovateľného umeleckého porcelánu. Následne vzniká nová vlna temporary umenia, ktorá sa stáva charakteristickou pre túto komunitu.

Pôvodný klub umývačov riadu sa prekonvertoval na pojedačov riadu. Existuje silný prienik s komunitou temporary umenia a nadšencov donáškových dronov.

Vlna temporary umenia síce skončí, ale vzťahy ostali. Umelci sa tentoraz zamerajú na dizajn dronov. A tak ďalej….

Vidíte tam určitý pattern? Každý danú vec riešil inak a zároveň to riešili nepriamo spolu a nakoniec to viedlo k niečomu úplne inému. Preto je otázka, ako by sa riešil problém umývačky absurdná.

Čo je však dôležité sú tri uvedomenia, ktoré vyplývajú z príbehu:

Problém viem vyriešiť vlastnou kreativitou a popri tom na tom ešte zarobiť. Problém=Príležitosť
Ak sa podelím o znalosti a zdroje s ostatnými, tak vieme prísť vzájomným ovplyvňovaním (syntézou paralelných riešení) na násobne lepšie riešenie a otvoriť si prístup k novým príležitostiam.
Ak dokážem rôzne kreatívne komunity vzájomne prepojiť, tak po čase vznikne ich vzájomným ovplyvňovaním a špecializáciou úplne nový svet utrhnutý od toho klasického (z pohľadu z východzieho bodu až surrealistický) a vstupujúci s ním do konkurenčného boja o miesto v mysliach ľudí.