Paralelné systémy a zmena z dola

Už dlhšie sa venujem téme zmeny z dola a vzniku, života a zániku paralelných systémov.

Vidím potrebu venovať sa tejto téme, nakoľko hlavne v našom prostredí existuje určitý dopyt po zmene, štandardne sa však väčšinou uvažuje v intenciách revolučnej, alebo politickej zmeny a možnosť konkurenčnej zmeny prostredníctvom paralelných systémov je dlhodobo ignorovaná.

Táto oblasť zatiaľ nieje jasne vymedzená, ale okrajovo sa jej dotýkajú rôzne vedy, ako napríklad: ekonómia, strategický marketing, inovačný manažment, teória učenia sa, filozofia, kybernetika, história ekonómie, disidentu, kontrakultúr a subkultúr, teória a prax anarchistických a libertariánskych taktík.

Na tému sa môžeme pozrieť

• Normatívne: Aké ideálne vlastnosti by mal mať neutopický systém?
• Teoreticky: Ako paralelne systémy vznikajú? Ako môžeme napomôcť vzniku zmeny zdola a paralelných systémov? Ako hodnotiť riziko rozdielu medzi výsledkom a zámerom snahy? Akým spôsobom sa systém mení v čase (tri aspekty — stabilita, dynamika a rozpad)? Aký je vplyv dĺžky feedback loopu, otvorenosti/bariér a jednoduchosti/komplexnosti (exploitovateľnosť) v systéme? Aký je vzťah k ostatným systémom, ako naňho vplývajú? Aký typ ľudí sa zapája do paralelných systémov a aký typ ľudí iniciuje ich vznik? Aký druh technológií podporuje ich rozvoj v dnešnej dobe?
• Prakticky: Podnikateľský aktivizmus a social terraforming

Je veľa teórií a kníh, ktoré sa témy priamo, alebo nepriamo dotýkajú:

Piata disciplína (Peter Senge), Wikinómia (Don Tapscott a Anthony Williams), Antifragile (Nicholas Taleb), Model piatich konkurenčných síl (Michael Porter) ,Nový libertariánsky Manifest (Samuel Edward Konkin), TAZ — Temporary autonomous zones (Hakim Bay), Second Realm (Smuggler), Manifest kryptoanarchie (Timoty C. May), Paralelni Polis (Václav Benda), Kmeny (Tomáš Souček, Karel Veselý, Vladimír 518), Dobre organizovaný netvor (Ondrej Herec). Alebo aj rôzna literatúra a výskum v oblasti kybernetiky, rakúskej školy ekonómie, strategického marketingu, histórie okrajových hnutí, ktoré zanikli a histórie období veľkých zmien a vzniku nových ekonomických a spoločenských systémov (napr. Priemyselná revolúcia).

Štyri základné Pojmy, ktoré sú relevantné pre prax tvorby paralelných systémov sú:

Podnikateľský aktivizmus:

Ide o podnikanie, ktorého cieľom nieje len zisk, (alebo vrátiť niečo spoločnosti — spoločensky uvedomelé podnikanie), ale aktívne formovať trh určitým pozitívnym smerom na základe teoretickej a praktickej znalosti trhu. Pozitívny smer je definovaný subjektívne hodnotami aktivistu.

Prvým krokom je pochopenie “spoločenského problému”, ktorý v skutočnosti vzniká kombináciou niekoľkých vlastných neuspokojených potrieb aktivistu. Nasleduje analýza štruktúry trhu a bariér, ktoré neumožnili uspokojenie našich potrieb, návrh riešenia problému (produkt, služba), alebo riešenia zmeny štruktúry trhu (infraštruktúra) a tvorba vízie (marketing, aktivizácia ostatných). Samotné uskutočnenie riešenia problému je potom podnikateľská činnosť v danej oblasti. Čo treba chápať dynamicky v zmysle toho, že trh sa mení a reaguje a zároveň nemáme dokonalé informácie a znalosti o ňom.

Hlavnou výhodou tohto prístupu je to, že zmenu platia priamo jej zákazníci, čo má efekt jednak na udržanie správnej motivácie aktivistu (slúžiť svojim zákazníkom). Výhodou je tiež práca s obmedzenými zdrojmi spojená s vlastným rizikom, ktorá vedie k kreatívnejším a premyslenejším riešeniam a tiež to, že problém škálovania riešenia v spoločnosti je riešený organicky s rastom firmy, teda vieme sledovať a reagovať na postupnú zmenu efektov daného princípu aplikovaného na stále väčší systém. Nie všetko totiž funguje rovnako v malom aj vo veľkom. Môžme naraziť na obmedzenie škálovania.

Spomeniem päť základných taktík. Vo všetkých sa objavuje určitý prvok inovácie a často sa kombinujú:

• Platformy/Organizované otvorené trhy s prvkami demokratizácie:(znižovanie barier vstupu do odvetvia, znižovanie transakčných nákladov, vylúčenie sprostredkovateľov, zjednodušenie systému). Platformy umožňujú zákazníkovi postaviť si na ich základe vlastný produkt, tým že mu ponúknu lacnú infraštruktúru, transparentné pravidlá a prepoja ho s ostatnými zákazníkmi. Príklad: Uber, E-bay, Bittorrent…
• Open source infraštruktúra/znalosti: (znižovanie bariér vstupu od odvetvia, minimálny štandard, kolaboratívny vývoj) Príklad: Linux, Android, Arduino…
• Inovácia : úplne nové, neintuitívne riešenie problému (vznik novej ekonomickej oblasti konkurujúcej ostatným) Príklad: PC, Internet, Blockchain
• Líderstvo: vyššia kvalita produktu a služby pri nižšej cene (nový štandard, konkurenčný/evolučný tlak, trhové signály pre ostatných). Firma si môže určiť rôznu pozíciu v rámci pomeru kvality a ceny. Pokiaľ však príde produkt, ktorý v oboch oblastiach prekonáva ostatných, tak určí nový štandard, ktorému sa musia ostatní prispôsobiť. Príklad: Google Cardboard
• Trhový minimalizmus: tvorba produktu zlučujúceho funkcie, alebo automatizujúceho časť trhu, takým spôsobom, že vedie k zániku jedného, alebo viacerých odvetví a s nimi spojených negatívnych ( a pozitívnych efektov). Príklad: Soylent/Joylent…

Bariéry vstupu na trh obmedzujú konkurenciu a tak znižujú motiváciu účastníkov k rýchlemu vývoju a zlepšovaniu produktov a služieb. Zložitý neprehľadný trh je sám o sebe bariérou, ktorá môže demotivovať potenciálnych podnikateľov. Vo výsledku transparentnejší, otvorenejší a heterogénnejší trh vedie k rýchlejšiemu feedback loopu a teda k stále lepšiemu uspokojovaniu našich potrieb. Investícia do štruktúry trhu vytvára kapitalizmus zmeny, v ktorom zmena posilňuje samú seba.

Social Terraforming:

Terraforming klasicky znamená premenu planéty bez života na planétu prekvitajúcu životom. Social terraforming je premena stagnujúceho spoločenského prostredia na prostredie prekvitajúce životom, kultúrou a rôznorodosťou.

Ide o systematickú činnosť, pri ktorej vytvárame nové vzťahy na základe sympatickej vízie, prepájania ľudí, ktorí si navzájom vedia pomôcť pomocou barteru, zdieľania znalostí, spoločnej tvorby infraštruktúry, alebo biznisovej spolupráce. Súčasťou je tiež vytváranie miest koncentrácie (eventy, spolky a huby), spoločnej kultúry, hodnôt a identity (to zahŕňa tvorbu spoločných tém, rituálov, umenia, zvyklostí, noriem a systémov reputácie). Výsledkom tejto činnosti je vznik kreatívnej scény, ktorá vytvára základňu a sprostredkuje príležitosti v danej oblasti pre ľudí, ktorí sa chcú zapojiť.

Základné štádia tvorby:

1. vízia a networking (trh neexistuje)
2. tvorba scény — vznik spoločných hodnôt a kultúry (trh sa rodí)
3. spoločné budovanie infraštruktúry, povedomia a bázy znalostí (trh rastie)
4. vznik konkrenčného trhu — fragmentácia hodnôt a kultúry (zrelý trh)

Vízia:

Vízia je určitá lákavá predstava budúcnosti. Vychádza z troch prvkov: extrapolácie súčasných a predpokladaných budúcich trendov (hľadanie budúcich príležitostí a rizík), definovania cieľových hodnôt a postojov (určenie hraníc a motivačný prvok) a novej kvality (niečo čo vzniklo z našej kreativity v zmysle vety “My tvoríme budúcnosť”.)

Paralelný polis

Paralélna spoločnosť, ktorá nahradzuje funkcie klasických spoločenských inštitúcií, ktoré zlyhávajú po funkčnej, alebo morálnej stránke. Paralelný polis vzniká spojením viacerých scén, z ktorých každá plní iný funkciu a dosahuje tak vyššiu komplexitu.

Klasický systém sa správa tak, že paralelný systém buď ignoruje, súperí útokom (násilným, alebo infiltráciou), alebo zareaguje seba-zlepšovaním, prípadne ho integruje. S tým súvisí dočasnosť paralelných systémov. Podobne s rastúcim počtom účastníkov dochádza k nariedeniu hodnôt, vzniku exploitov, ktoré vedia využiť crackeri a trolovia a k jeho postupnému rozpadu (prirodzená infiltrácia).

Paralelné systémy plnia viacero účelov a to je: životný priestor pre ľudí s inými hodnotami, kritika prostredníctvom realizácie a s ňou spojený evolučný/konkurenčný tlak.

V rozvinutej forme by mal mať tieto vlastnosti:

• Spoločná identita
• Heterogenita názorov a kultúr
• Sieťový charakter
• Otvorenosť okolitému svetu (nieje to geto)
• Kvalitný reputačný systém
• Prispôsobivosť a relatívna stabilita

Dôležité je pochopiť, že trh/spoločnosť a teda aj zmenu zdola ovplyvňuje rovnako činnosť podnikateľov, tak aj komunít. Väčšinou komunity vyškolia a inkubujú nových podnikateľov a zo zdrojov a prostredia vytvorenými týmito podnikateľmi vzídu nové komunity. Tieto dva prvky sú vzájomne prepojené, preto pri tvorbe paralelných systémov nieje možné abstrahovať ani od jedného z nich.

Tabuľka porovnania stratégií zmeny:

Tabuľka: Porovnanie stratégií zmeny (Matej Held)

Ak by ste sa tiež zaujímali túto tému, tak môžeme podiskutovať. Kľudne mi napíšte.