Ako si na Slovensku urobiť vodičák na nákladné auto.

Michal Medvecky
Dec 16, 2016 · 12 min read

Získať vodičské oprávnenie na nákladné automobily — pokiaľ už máte licenciu na osobné — predsa nemôže byť taký problém. Pravidlá cestnej premávky máte po 18 rokoch jazdenia v malíčku, maturita z fyziky by mohla znamenať, že si viete predstaviť, ako sa v prevádzke chová 5x ťažšie a trochu väčšie auto — takže stačí doučiť sa pravidlá pre nákladiaky, naučiť sa ovládať veľké vozidlo, zložiť skúšku a môžete jazdiť?

Omyl. O niekoľko rádov náročnejšia je “bonusová” skúška z používania Slovenskej republiky.

Ak trpíte chronickým nedostatkom času, prečítajte si úplne dole skrátenú verziu.

Prológ

Tento rok pred letom sme strávili nejaký čas v USA. Koncom mája sme si na týždeň požičali karavan. Klasická sedliacka cesta-> google, “cheap caravan rentals San Francisco”. Booknutý termín presne kedy potrebujeme, cena vyhovela, platobná karta zadaná. Vo vybraný deň sme sa všetkými silami prepravili asi hodinu vlakom a 15 minút taxíkom. Karavan bol už pristavený …

Minnie Winnie, Barborka a Tomáško

Hm, je to nejaké veľké, povedal som si. Lenže cúvacia kamera, silný motor a automatická prevodovka ma presvedčili, že to ušoférujem a keď nám to bez problémov požičali, vyrazili sme na cestu… tá nie je pre tento príbeh zaujímavá. Zaujímavé je, že keď som auto (nepoškodené) vracal, v dokumentácii som si všimol jedného detailu — a to, že vážilo 5600 kg. “Oops”, prešlo mi hlavou. Mám predsa iba vodičák “B”, ktorý ma oprávňuje viesť autá len do 3500 kg

Legalizácia hriechu

Veľmi rýchlo padlo rozhodnutie, že si to aspoň “spätne” zlegalizujem, respektíve že mentálne schopnejší už v tomto živote nebudem, rovnako tak autoškola lacnejšia nebude — a urobím si vodičský preukaz skupiny “C”, ktorý by na dané vozidlo stačil.

Už od roku 2005 som občanom ČR (a zároveň aj SR) a od roku 1999 mám trvalý pobyt na území ČR. Pominieme fakt, že som sa až do nákupu vlastného domu na mieste trvalého pobytu nezdržoval (dokonca v mieste svojho prvého trvalého pobytu v ČR som nikdy nebol), aby som si mohol kúpiť nehnuteľnosť na území ČR, musel som sa stať občanom. Vďaka chytrému zákonu spadám do skupiny obyvateľov, ktorá môže byť občanom ČR aj SR zároveň.

Vodičský preukaz skupiny “B” som skladal v roku 1999 ešte na Slovensku na strednej škole. Behom môjho pobytu v ČR mi bolo opakovane “pomáhané a chránené” policajnými hliadkami za to, že keď mám pobyt v ČR, mám mať aj český vodičský preukaz — no opakovane si hliadky dohľadali vyhlášku a zistili, že v EÚ je tento druh “chránenia” bezpredmetný a tak mi pomohli tým, že ma zo svojej dočasnej ochrany (= zastavenie hliadkou) prepustili.

Keď som zavolal do náhodnej pražskej autoškoly, že by som si u nich rád zložil oprávnenie na “C”, odvetili mi, že keď mám slovenský vodičský preukaz “B”, mám si ho na “C” rozšíriť na Slovensku. Vôbec som o tom neuvažoval, prečo nie, povedal som si — rodičia budú mať radosť, že ich navštívim, a koniec koncov prečo by sme utrácaním v zahraničí zarobených EUR nemohli aspoň trochu pomôcť rozvinúť severoslovenský región …

Krátky prieskum internetu ukázal, že v domácom regióne (Orava) je jediná autoškola, oprávnená cvičiť kategóriu nákladných vozidiel. Na pozastavovanie sa nad tým nebol čas, “vedúci” mi vysvetlil, že to pôjde, ale dohodnúť sa musím prísť osobne — cez e-maily to nejde. Čakal som nejaké zvláštne zaobchádzanie typu bez dokladu, neoficiálne, za úplatok — nič také. Naučím sa sám, na kurzy chodiť nemusím, odjazdím zákonom predpísaný počet jázd, zložím zákonom predpísanú skúšku a zaplatím plnú cenu, samozrejme s dokladom.

Stále nerozumiem, prečo som musel merať 2x500 km cestu Praha — Orava, aby som sa dohodol na celkom štandardných podmienkach.

Nástup do autoškoly

Zapísal som sa teda na kurz, absolvoval som psychologické testy. Zábavná historka z psychotestov: “vy máte IQ 90, to je nejako veľa, prečo sa chcete živiť ako šofér nákladného automobilu?” Moja skromnosť si nepripúšťa, že by moje IQ mohlo byť vyššie, ale predsalen túto hodnotu nepovažujem zďaleka za nadpriemernú. Vysvetlil som, že sa nechcem živiť tým, čo za pár rokov budú robiť algoritmy za nás, len že by som nerád pri prípadnej poistnej udalosti vysvetľoval, že som vlastne (papierovo) neschopný ťažké vozidlo šoférovať. Pani doktorka konštatovala, že jej do toho vlastne nič nie je. Zaplatil som 66 EUR, oželel som palivo a čas na 100km (lebo ten správny psychológ je 50 km od rodičovskej chalupy) a spokojný s 3 rôznymi dokumentami, preukazujúcimi moju mentálnu schopnosť riadiť nákladné vozidlá som si to šinul do autoškoly.

Tu mi bolo objasnené, že kvalifikačné predpoklady som ešte nesplnil, pretože potrebujem potvrdenie od doktora, že som schopný viesť motorové vozidlo. Také to že mám ruky aby som mohol točiť volantom, mám nohy, aby som mohol šliapať na pedále a že na ten volant a kúsok zaň dovidím. No dobre, vybral som si najbližšieho obvodného lekára, ten sa na mňa (neochotne, veď už je po 11:30 a treba ísť domov) pozrel, videl že okuliare nemám a nedostatkom končatín netrpím a tak mi za poplatok 20 EUR odtlačil pečiatku a minul asi 5 centimetrov atramentu na potvrdenie, že to je so mnou v poriadku. Hurá, zápis do autoškoly bol úspešný, môže sa jazdiť!

Ubehlo niekoľko dlhých týždňov, kedy som sa čo-to naučil (napríklad čo je to “doba pravidelného denného odpočinku”, aký hlboký dezén musia mať ľahké motorky, že pri jazde nákladným automobilom musím mať pri sebe neustále potvrdenie o tom, kde som bol posledných 28 dní plus potvrdenie o tom, že som bol práceneschopný alebo som čerpal dovolenku, a ďalšie užitočné veci), previezol som po kraji pár europaliet, prázdnych fľašiek do pálenice (áno, aj k tomu sú dobré nákladné vozidlá a takto podnikajú inštruktori v autoškole). Za najprínosnejšie pre môj osobný rozvoj považujem, že som zvládol neublížiť inštruktorovi za to ako mi na prvej jazde agresívne nadával za to, že nedokážem cúvať do kopca do zákruty na rozbitej lesnej ceste, ktorej šírka bola menšia ako nominálna šírka automobilu. Povedzme, že jazdiť som sa naučil, pravidlá som sa naučil, zostáva to dokázať osobe úradnej…

Skúšky

Nastal deň D, skúšky. Mám prísť 7:15, najneskôr. No, 7:05 som tam bol, lebo som aktívny blb. 8:05 prišiel policajt (prišiel som posledný, lebo 18roční nervózni spotení prvovodiči tam dávno sedeli) a začal vyšetrovať, prečo nemám občiansky preukaz. Keďže som tušil, že je zle, chvíľu som zatĺkal, ale policajt na mňa vybalil, že vie že som čech ako poleno a že mám vypadnúť robiť autoškolu do čiech. No, to by bolo fajn, keby som nemal absolvované a zaplatené na Slovensku. Našťastie malomestské vzťahy zafungovali, “vedúci” vysvetlil policajtovi že je treba vymyslieť riešenie a tak vymysleli, že prinesiem čestné vyhlásenie manželky o tom, že sa “dlhodobo zdržujem v mieste jej trvalého pobytu”, ktorým je Bratislava — Petržalka. Nevadí, že sa tam nezdržujem … prehlásenie od rodičov, ktorí bývajú na Slovensku posledných niekoľko dekád nestačí, lebo to “nie je dostatočne dôveryhodné”… (poznámka redakcie: podľa §77 odst. 1c zákona o cestnej premávke stačí osobne čestne vyhlásiť…)

Z prvého termínu som bol teda jemne povedané “ospravedlnený”, aby som nemusel platiť za opakovanú skúšku.

Lámali sme si s manželkou hlavy, či bude dostatočne dôveryhodné, keď jej vyhlásenie o tom, že sa dlhodobo zdržujem v mieste jej trvalého bydliska (=Bratislava) úradne overíme v Prahe, pretože nám prišlo absolútne zbytočné jazdiť kvôli tomu do Bratislavy. Nakoniec sa ale riešenie našlo — podpis sme overovali o 7 ráno pred skúškami v obci, v ktorej je “vedúci” starostom a dohodol nám, že tam v túto kresťanskú hodinu (6:55) niekto bude.

Osud mi bol priaznivo naklonený a tak sa mi dostalo možnosti napísať záverečný test (opať — príď na 7:15, tomu som neveril, prišiel som 7:59, policat prišiel 8:45). Na svoje mierne prekvapenie, test bol na plný počet bodov (vyskytli sa otázky, ktoré som nečakal — neučil sa — a odpoveď som teda musel domyslieť), a tak sa mohla konať aj ústna časť — kde mi policajt vysvetlil, ako funguje prevodovka a ako sa treba starať o vozidlo s ohľadom na jeho ekologickú prevádzku. Lebo ja ako mladé ucho tomu predsa nemôžem rozumieť, ja vidím len kontrolky na palubnej doske. Na preukázanie znalostí z údržby vozidiel to ale stačilo, a tak som sa šťastne dočkal skúšobnej jazdy na nákladnom automobile.

Nákladný automobil bol pristavený pred servisom, pretože mu vraj nefungovali smerovky, ale už to má byť opravené.

Kontrola, prečo nefungujú smerovky

Skúšky sme sa účastnili dvaja, navrhol som teda ostatným, že by bolo vhodné pred cestou skontrolovať funkčnosť smerových svetiel. Bol som vysmiaty, že keď to bolo v servise, musí to predsa fungovať. Ukázalo sa, že inžinierska prezieravosť nie je úplne mimo realitu — smerovky samozrejme nefungovali. Malé kúzlo skúsených vodičov zabralo a pár magickými chvatmi blikajúce svetielka rozchodili. Policajta sme posadili na mobilnú (rozumej k vozidlu neupevnenú, všetkým predpisom aj rozumu odporujúcu) sedačku medzi vodičom a spolujazdcom, ktorú druhý skúšaný (ten, ktorý práve nešoféroval) pridržiaval. Bezpečnosť zaručená.

Konečne, zákonné požiadavky na udelenie vodičského oprávnenia boli splnené. Hurá, som zase o niečo lepší. Ešte niekam potrebujem vložiť vetu o tom, že o spôsobe absolvovania kurzu prvej pomoci nesmiem nikde hovoriť. Takže sa to odomňa nedozviete!

Finále

“Pre vodičák si môžete ísť zajtra”, bola rozlúčková veta policajta po absolvovaní jazdy. Potešil som sa, novinku som rozhlásil najbližším, ktorí mali snáď ešte väčšiu radosť ako ja. “Zajtra” som si pre vodičák vyrazil, v nádeji, že ten jeden chýbajúci dokument od psychológa (pretože že som ho za tie mesiace stratil) nebude potrebný. Samozrejme že nastal problém, pretože “zajtra” oddelenie dokladov nemalo stránkové dni. Tak som si aspoň vytelefonoval náhradný dokument od psychológa. Stratiť ten dokument sa ukázalo ako prezieravé (ej ale som šikovný), pretože psychológ mi oznámil, že dokument aj tak nesmie byť pri predkladaní na policajtov starší ako 3 mesiace (od psychotestov uplynulo dobrého pol roka) a že mi teda urobí nový s aktuálnym dátumom.

Potvrdení od doktora ešte nebolo dosť, treba od praktického ešte jedno — že som behom absolvovania autoškoly neprišiel o schopnosť viesť vozidlo!

Typewriter is not dead.

Následne som obdržal telefonát od “vedúceho”, že k zápisu do systému je nutné mať na slovensku trvalý alebo prechodný pobyt, a to platný ku dňu skoršiemu ako je dátum zloženia skúšky. No, to bude oriešok, pomyslel som si — nuž ale predsa to v tejto fáze nevzdám. Zistil som, čo je k takému pobytu treba a jal som sa ho ohlásiť. Zapojil som do toho nedobrovoľne svojich rodičov, ktorí boli jediní v okolí ma u seba “ubytovať” (virtuálny pobyt vo fyzickom byte, v ktorom som roky skoro nebol, pretože už roky jazdíme na návštevy na chalupu). Aby mi mestský úrad bol ochotný vydať biely papierik s okrúhlym červeným odtlačkom mäkkého plastu, bolo treba poskytnúť dôkaz o vlastníctve nehnuteľnosti (evidovaný štátom v inštitúte zvanom Kataster nehnuteľností), do ktorej je pobyt hlásený.

Príslušná úradníčka si vyžiadala “zmluvu o nadobudnutí bytu”. Tú sme teda priniesli (1995, krásne som sa pomaznal s perforovaným traktorovým papierom a fontami T602), lenže odrazu nestačila a bolo treba dodať originál listu vlastníctva, nie staršieho ako 3 mesiace. Ten sa dá získať na katastri za poplatok 8 EUR. Čo na tom, že výpis je online, a že si ho úradníčka môže pozrieť na internete sama. O tom asi už bolo blogpostov napísaných dosť. Previezli sme sa, otec bol vytočený k šialenosti keď mu vydali na prvý pokus nejaký paskvil, ale nakoniec som hrdo odchádzal z mestského úradu s farebným okrúhlym obrázkom, osvedčujúcim že virtuálne po takmer 20 rokoch zase bývam v rodičovskom byte. Aby som mohol bývať v rodičovskom byte, je ešte nutné uhradiť poplatky za odvoz odpadu (7.30 EUR), lebo keď ich neuhradím, bude pokutička …

Oddelenie dokladov na miestnej polícii malo mať otvorené ešte hodinu, tak som chvíľu dúfal, že ma pred záverečnou nevyhodia z fronty, ktorá čítala okolo 8 osôb.

Šťastní dolnokubínčania opúšťajú úrad vždy veselí. Zmetci čo sa odsťahovali, to nemajú v cene.

Pani pri okienku mi predviedla klasický úradnícky prístup — za 10 minút je poludnie, čo ma otravujete (pracovná doba je podľa webstránky ministerstva do 14:00, reálne do 12:00). Najprv ma vyhodila s tým, že musím kúpiť ešte od automatu ďalší kolok (6,5Eur). Po predložení celej kôpky dokladov všetky úctivo zabalila a povedala mi, že mi nemôže vydať vodičský preukaz bez občianskeho preukazu. Reagoval som, že mám predsa pas a že som predsa zložil skúšky. Pani upresnila, že k vydaniu vodičského oprávnenia je potrebný trvalý pobyt. Kontroval som, že nie, že stačí prechodný. Tým disponujem, veď mám krásny biely papierik s červenou okrúhlou pečiatkou. Pani ma odzbrojila aj od tohoto argumentu. Nemôže prijať moju žiadosť, pretože ma nemá v systéme! A mám sa ísť informovať na evidenciu vozidiel, že prečo. Dáva to zmysel, nie? V tejto fáze hry si vážne prestávam byť istý, či som vozidlo alebo vodič…

Prechádzam teda do ďaľšieho levelu — Evidencia vozidiel. Vedúci má dovolenku, mám prísť budúci týždeň. Dochádzajú mi sily. Ako mám policajtovi vysvetliť, že tu najbližšie 2 mesiace nebudem a že ma vážne nebaví strácať čas ich celkovou neschopnosťou? Realita ma naučila, že je lepšie podliezať a prosíkať aj ľudí, ktorým dávame peniaze my (raz z daní a druhý raz na kolkoch). Zvesil som teda nos, vypenil som len vnútorne a policajta som sa chvíľu doprosoval. Nakoniec niekam zavolal a pustil mi kohosi na hlasitý odposluch. Cez malé nízke okienko som hulákal do 3 metre vzdialeného telefónu, aby som sa dohodol na návšteve ďalšieho bonus levelu. O pár ulíc vedľa je “ódéíčko”, kde sedí ten magický hlas z telefónu. Mám si to tam ísť vybaviť. Síce netuším čo to je, ale policajtovi došiel čas (je 12:01…) a tak zaťahuje záclonku a ja sa vydávam hľadať ódéíčko.

Ulice sú prázdne a tých pár ľudí ktorých stretnem nemajú tušenie, čo je ódéíčko. Jeden pán hovorí, že by to možno mohol byť okresný dopravný inšpektorát, a posiela ma do budovy, z ktorej som vyšiel. So slzami na krajíčku zapájam zvyšnú kapacitu svojho neschopného mozgu, ktorý si úspešne vybavuje, že zo spolužiaka zo základky stal sa v minulosti prokurátor a včera na obede mi vysvetľoval, že policajti sú jeho podriadení. Hurá, vie, kde je ódéíčko a ja hľadám dobre ukrytý panelák na samom okraji mesta.

Parkujú tu presne ako na Google street view a idú tak žiarivým príkladom všetkým, ktorí čítali dopravné predpisy a vedia, že na chodníku sa to … nemá …

Parkujeme vzorne. Keď nás nemá kto “pomáhať a chrániť”, prečo by sme si nezaparkovali rovno pred dverami?

Na prvom poschodí nachádzam pána policajta, ktorý bol prítomný mojim skúškam. Hurá, konečne niekto kompetentný, poteším sa. Dostanem vynadané, že ako môžem ísť na skúšky bez trvalého, teda vlastne “é, prechodného” pobytu. Argument, že som plnil policajné príkazy do bodky radšej prehltnem. Pobyt vraj nemám, kúzelný biely papierik s červeným okrúhlym obrázkom zafunguje až na tretie upozornenie. Pobyt je samozrejme platný od dnešného dňa, lenže ja som si mal vybaviť pobyt, ktorý bol platný ešte pred zložením skúšky! Miesto nervového zrútenia odčapovávam trochu žlče do záložnej nádržky a zatiaľ policajt čosi zúrivo hľadá “v systéme”. “No, vidíte že ten pobyt máte!” Ide sa na stanicu (to je tam kde už som bol).

Presúvame sa teda späť do Okresného riaditeľstva polície, kde si behom štvrťhodinového čakania jednak robím nádeje, že budem môcť podať žiadosť aj po záverečnej (stále si trúfam veriť, že internety môžu mať aj pravdu). So záujmom si prehliadam nástenku “Polícia očami detí” a rozjímam o tom, či nástenku “Polícia očami dospelých” radšej cenzurovali, alebo také kresby radšej po ľuďoch nechcú.

Polícia očami detí. Nástenku “Polícia očami dospelých nemožno publikovať”.

Policajt víťazoslávne vychádza spoza sklených dverí s hlásením, že už som v systéme a môžem si podať žiadosť ….

Tu príbeh končí, pretože potrebujem oddych. Do svojho rodiska sa najbližšie 2 mesiace nechystám, a to napriek faktu, že Potvrdenie o úhrade správneho/súdneho poplatku platí len 30 dní, pretože my občania sme vážne asi nesvojprávni….

TL;DR verzia

  • podaj prihlášku
  • zaplať za kurz autoškoly 690 EUR
  • zaplať za kurz prvej pomoci 17 EUR
  • zaplať za skúšku 66 EUR
  • zaplať (a absolvuj) za lekárske vyšetrenie 20 EUR
  • zaplať (a absolvuj) za psychologické vyšetrenie 66 EUR
  • zaplať za opakované vydanie 1xA4 a 1x zalaminovanej kartičky 10 EUR + 2EUR poštovné
  • zaplať za výpis z katastra 8 EUR
  • zaplať za odpad 7.30 EUR
  • zaplať za podanie žiadosti o vydanie vodičského preukazu 6.50 EUR
  • zožeň si kartičku od doktora, že si spôsobilý viesť motorové vozidlo
  • urob úradom poštára
  • celkom zaplatíš: 892.80 EUR

Na okraj: náhodná autoškola v Prahe, nájdená cez Google: 14000 CZK — cca 519 EUR — plus poplatky doktorom).