V Iráne s IAESTE

Rád by som ti zhrnul môj mnoho a mnoho stránkový cestovateľský denník plný zápiskov a zážitkov, ktorých mám za 2 mesiace v nepoznanej krajine skutočne veľa. Mám však 2 správy. Zlá je, že žiadne zápisky v mojom cestovateľskom denníku o Iráne nie sú. Dobrou, že sa dialo tak veľa vecí, že som jednoducho netrávil čas písaním.

Slávna Azadi Tower

V Iráne môžeš zažiť všetky 4 ročné obdobia v ten istý čas

Najkrajšie opisy Iránu som počul počas letu. Pri mne sedela Iránka žijúca v Nemecku a Američanka, ktorej mama je Ruska a otec Iránec. „Irán je krajina, ktorú nenávidím, ale milujem ju z celého srdca,“ povedala Iránka s iskričkami v očiach a plná nadšenia, keď po rokoch uvidela svetlá Teheránu.

Irán je 21 krát väčší než Česko a jeho populácia sa po Islamskej revolúcii zdvojnásobila na približne 75 miliónov. Na severe je Kaspické more s hustými lesmi a horami, v strede krajiny sú púšte a na juhu Perzský záliv. V jeden čas tu môžeš zažiť sneh, husté zelené lesy aj horúcu púšť a jeho história začala vznikať v meste Persepolis 500 pred Kristom. Toto som však pri výbere krajiny mojej stáže vôbec netušil.

Persepolis. Mesto kde sa stretávali národy.

Ja som si Islamskú republiku Irán, starú Perziu, vybral pretože o nej vie každý niečo povedať, no ja som o nej nevedel nič. Všetci predsa vedia, že je to zaostalá krajina blízkeho východu plná teroristov a nebezpečenstva. No a tak som začal čítať články cestovateľov, pozerať fotky a hlavne presviedčať rodičov, že sa mi nič nemôže stať. Som predsa občan Európskej únie, ktorý ide na stáž do výskumného ústavu vďaka medzinárodnej organizácií IAESTE!

Klamať nebudem, aj mňa spolubývajúci takmer presvedčili, že budem mať bombové prázdniny. Aj moja starká sa modlila nech sa jej nevráti domov moslim a najstarší brat sa pýtal prečo aj jeho druhý súrodenec musí mať netradičné záujmy. Cestovanie pre mňa však znamená práve to. Búranie predsudkov, skúšanie nového a porozumenie iným aj keď nerozumieš ich jazyku. Nakoniec mi stránky rôznych ambasád pomohli presvedčiť samého seba, že nezomriem pri prvom „Salam“ v strede Teheránu rukou 12 ročného chlapca a mohol som sa začať tešiť.

Pri prechádzke púštnym mestom Yazd ma prišli pozdraviť miestne deti.

Stretne sa kresťan, žid, moslim, hinduista,… Nie, toto nie je vtip

V Iráne som sa ocitol vďaka IAESTE. Táto medzinárodná organizácia umožňuje študentom celého sveta ísť na stáž do zahraničia. Môžeš tak cestovať a pracovať v obore. Stáže sú predovšetkým cez prázdniny, a tak nie je výnimočné, že sa na jednom mieste stretnú ľudia z celého sveta. My sme 
v Teheráne boli štyridsiati. Slovák študujúci v Česku. Japonec, ktorý nevie hrať ping-pong. Číňanka, ktorá v Iráne uvidela prvý krát prírodu. Tunisania, ktorých je vždy plná miestnosť. Nemec z Mexika, Nemka s Iránskymi koreňmi, Polka ktorá bola v Iráne už tretí krát. Sionista zo Španielska, džihádista z Libanonu, Rumun, Srbi, Thajci, Rakúšania, Ind…

Selfie na známom moste v Esfahane.

Pracovný deň začínal cestou taxíkom do práce v rannej zápche, v ktorom som väčšinou spal. V práci som sa venoval vývoju solárnych článkov a učenia jazyka fársi s kolegami. Po obede, keď teploty vystúpili na nevydržanie, nastal čas návratu taxíkom späť, opäť v zápche. V týchto momentoch som si uvedomoval, že zomrieť na otravu výfukovými plynmi nie je až také zlé, pretože prekvapivo skoro zaspíš na nedostatok kyslíku. Cez víkendy, ktoré sú mimochodom vo štvrtok a piatok, sme chodili na krátke túry do hôr na severe mesta, ktoré končili na výdatných tradičných raňajkách. Na ubytovni, ktorá bola iba pre mužov, sme hrávali ping-pong, varili jedlá zo svojich zemí, vďaka VPN lovili pokémonov 
a večer vyrazili s dievčatami 
a Iráncami do mesta. Ani nedúfaj v alkohol. Fakt nie. Našim večerným programom boli prechádzky, barbecue v parkoch, bedminton a shisha bary. Tie boli ako naschvál postavené v pivniciach a pri zostupe po schodoch si mohol rozmýšľať ako fajčenie vážne škodí tebe i ostatným v tvojom okolí.

Cesta do práce s obľúbeným vodičom.

Kebab? A chceš mäsový, alebo kurací?

Jedlo nie je tak bohaté ako som očakával. Napriek tomu, že Irán bol kolískou obchodu s koreninami a leží v podnebí kde sa pestuje nespočet druhov ovocia, nevznikla tu práve najpestrejšia kuchyňa sveta. Jedlo je založené na mletom mäse, omáčkach, šafráne a ryži. Bylinky s ryžou, rajčiny s ryžou, mäso s ryžou. Ďalšou kategóriou jedla je kebab, ktorého existujú dva základné druhy — mäsový a kurací. Nejedná sa však o turecký kebab v placke, ale o mäso grilované na kovových tyčiach, ktoré je podávané s ryžou, chlebom a polkou grilovanej rajčiny. Chlieb nášho druhu tu nenájdeš, avšak plackových chlebov existuje hneď niekoľko a ja som sa nevedel nabažiť ani jedného. Každý sa hodí k inej príležitosti. Jeden k raňajkám s praženicou, iný k typickej polievke ab-ghust.

Námestie Naqsh-e Jahan (preklad: pól sveta / obraz sveta) zapísané v UNESCO. Okolo bývalého ihriska póla je mešita, kráľovský palác aj trhovisko.

Cesta okolo pól sveta

Okrem dní strávených v Teheráne na známom Nature Bridge, či na trhu som navštívil aj iné miesta. Stopom som sa dostal do najviac náboženského mesta Mashhad vzdialeného 900 km. Vďaka Couchsurfingu som býval u miestnych a po meste ma sprevádzali kamaráti kamarátov. Iránci príliš necestujú, a tak využívajú každú príležitosť pozhovárať sa s cudzincom, aj keď nerozprávajú po anglicky, ani ty fársí. Videl som desiatky mešít, v Isfahane námestie Naqsh-e Jahan s bývalým ihriskom póla, niekoľko hrobiek najznámejších básnikov krásnej perzskej poézie. Sledoval som hviezdy uprostred púšte.

Irán má neobyčajné kúzlo. Ľudia majú veľké sny, ktoré opisujú krásnym jazykom. Každý príbeh je rovnako zaujímavý ako rozprávky 1000 a jednej noci. Nájdeš tu prekvapivo veľa pamiatok zapísaných v UNESCO. Je tu však aj pevná ruka islamu, ktorú všetci cítia. Ľudia nemôžu tancovať ako kedysi, muži sa so ženami nemôžu držať za ruky. Ženy musia mať zahalené vlasy, muži nemôžu nosiť krátke nohavice. Avšak pravda nie je čiernobiela, politika už vôbec, no a Iránu nestačia ani 4 farby ročných období. Tak cestuj, nech tie farby sveta spoznáš všetky!

Like what you read? Give Milan Solik a round of applause.

From a quick cheer to a standing ovation, clap to show how much you enjoyed this story.