Kde sa pokazila naša polícia?
Väčšina úspešných politických strán na Slovensku zahrnula do svojho programu v nejakej forme aj akčný plán zlepšenia bezpečnosti občanov a práce polície. Ako je ale po tom možné, že dôveryhodnosť policajného zboru na Slovensku je dlhodobo na konci rebríčka krajín EÚ? Menšiu dôveru vo svoju políciu podľa Eurobarometra z roku 2017 majú už len občania Bulharska.
Politické programy prinášajú len čiastkové, kozmetické, alebo iba ľúbivé riešenia, ktoré nemusia byť samo o sebe zlé, ale neriešia celkovo problém kvality bezpečnosti ako služby pre občana.
V prvom rade treba povedať, že bezpečnosť pre občanov Slovenska nie je dlhodobo téma, ktorá by patrila medzi ich priority. Medzi priority zaraďujú ekonomické a sociálne témy. Žiaľ, málo občanov si uvedomuje prepojenosť problematiky bezpečnosti a korupcie na sociálnu situáciu v ich regióne. Korupcia a kriminalita poškodzuje ekonomické prostredie čím primerane poškodzuje aj sociálne pomery. Ľudia by preto mali byť prirodzene citliví na dianie v polícii.
Pre efektívne riadenie musí menežment polície vedieť, ale hlavne chcieť. Znie to jednoducho, ale pravdou je, že tieto dve vlastnosti sa v prípade Slovenskej Polície stretli len výnimočne. Pre základnú orientáciu, či je v bezpečnostnom aparáte niečo zlé občan nemusí byť expert a poznať procesy, zákony, sekcie a oddelenia do detailov.
Občania ale určite majú kapacitu odhadnúť, aké hodnoty nosí polícia čo je základom k jej efektívnej práci pre občana. Hodnoty sa ako v každej organizácií šíria od lídra, v tomto prípade od ministra. Z tohto pohľadu by malo byť ľahké odhadnúť aké hodnoty nesie. Ak sú presadzované hodnoty pre občana, to by malo zaručovať rovný prístup ku každému. V prípade, že polícia nemá vzor v hodnotách rovnosti, zväčša legitimize porušovanie práv nejakej skupiny. Skupina pritom môže byť definovaná rasou, ale aj sociálnym postavením, regiónom pôvodu, alebo inými znakmi. Často može stačiť len to, že je to osoba “bez kontaktov”. Je pritom jedno, či sa nerovné zaobchádzanie deje mimo, alebo v rámci zákona. Na nerovný prístup treba byť obzvlášť citlivý a mal by slúžiť ako “red flag”. Ak občania nereagujú na nerovný prístup a prekračovanie právomoci, polícia získa dojem, že jej nerovný prístup je akceptovaný spoločnosťou. Toto naučené správanie prekračovania pravidiel tým pádom môže použiť voči komukoľvek. Prekračovanie pravidiel policajtom a štátnou mocou sa nemôže tolerovať ani ak sa zdá, že je vedené s dobrým úmyslom postihnúť páchateľa. Občan by nemal tolerovať nelegálne použitie násilia ani voči páchateľovi, alebo pri odôvodnenom zákroku. Polícia je veľký zbor, ktorý zamestnáva viac ako 22 tisíc ľudí. V tak veľkej skupine sa vždy nájdu jedinci, ktorí vycítia, že prekračovanie pravidiel je tolerované a tým pádom sa ľahko môže stať, že tieto pravidlá budú prekračovať voči komukoľvek. Ak si štátny aparát zvykne na porušovanie pravidiel, neskôr dôjde aj ku zvýšenej korupcií a ďalším negatívnym javom.
Občania často pozitívne vnímajú tvrdý postup polície. Často občanom stačí len pocit bez zamyslenia, či tento tvrdý postup je adekvátny, efektívny a hlavne či rieši problém kriminality a ich bezpečnosti. Preto je polícia na Slovensku tvarovaná, že je tu v prvom rade pre kriminálnikov. Tieto hodnoty nie sú myslené v zmysle, že robia servis pre kriminálne skupiny, ale že ich prioritou sú zločinci a páchatelia. Toto nastavenie so sebou nesie niekoľko negatív. V prvom rade to je, že polícia pri akomkoľvek kontakte s občanom očakáva kriminálnika a to sa prejavuje v jej komunikácií. Následne policajti nevnímajú kriminalitu, ako problém občanov, ale naplnenie svojich vlastných hodnôt. Riešenie problémov občanov sa tak často dostáva do úzadia a vytráca sa empatia s obeťou. Čo je jeden z hlavných problémov polície na Slovensku.
Najdôležitejšou hodnotou ktorú občan musí vnímať je, akú hodnotu má občan pre políciu. To sa žiaľ do veľkej miery z policajného zboru vytratilo. Polícia stratila empatiu s občanmi obeťami. Pritom ich prvá myšlienka ráno, pred nástupom do služby by mala byť, ako pomôcť občanovi, pre ktorého tu sú. Odhalenie a eliminácia páchateľa má byť len prostriedok k naplneniu tohto cieľa a nie cieľ samotný.
Ostatné nástroje ako kvalitný kariérny postup, adekvátna štruktúra zboru, vybavenie a ďalšie desiatky opatrení sú až prostriedky, ktoré ale bez nastavenia správnych hodnôt neprinesú kvalitnú prácu polície a dôveru v ňu.
