Prečo je pochybný akademický titul závažný problém a mal by nás zaujímať?
“Zákon nebol porušený, tak sa nemáte právo sťažovať” je veta, ktorú ľudia, ktorí volili súčasnú koalíciu nepočujú radi, keďže sa jej napočúvali dosť od tej minulej. V prípade Kollárovej diplomovej práce je aj problém, že zákon dosť určite porušený bol. To, že s tak kvalitnou prácou ešte aj prešiel nie je poľahčujúca, ale pravé naopak priťažujúca okolnosť, keďže vyvoláva otázky, ako prešiel a čo pre to musel spraviť? Prínos vede to určite nebol.
Nehovoriac o ďalších negatívach, ktoré táto udalosť prináša do spoločnosti, ako neúcta k cudziemu majetku, neúcta k vede, zníženie kultúry diskusie a facka slušným mravom.
To, že vykrádanie cudzích myšlienok a práce je na Slovensku bežná norma ešte neznamená, že je to v poriadku a chceme aby to tak bolo aj naďalej. Preto by sme takýto príklad nemali dostávať od druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Aj keď je to tá posledná vec, čo by nám na ňom mala vadiť. Čo presne je problém? Žiaľ, tento problém má viac úrovní a je odrazom stavu slovenského školstva, vedy, slušného správania a vzorov elít na Slovensku vôbec.
Vedecká činnosť má prinášať nové poznatky. Titul by mal byť zavŕšením, akési uznanie tohto akademického procesu, ktorý bol prínosom vede. Teda, každá práca by mala priniesť niečo nové k problematike. Vo vedeckých prácach sa samozrejme môže citovať z iných prác, pretože pre výskum je vždy potrebné používať vstupy, alebo výsledky iného výskumu. Vstupy z použitého výskumu (zdroje) musia byť riadne označené. Správne citácie ustanovuje norma STN ISO 690, aby bolo jasné, či používa relevantné zdroje a vstupy v medziach kvalitnej vedeckej práce a dali sa ľahko dohľadať. Viac si môžete o správnom citovaní naštudovať tu: http://ak.aos.sk/images/Techniky_a_priklady_citovania_podla%20STN_ISO__690_2012.pdf
Sekundárny účel je, že ak niekto jasne neozdrojuje cudzie myšlienky od svojich, tak bol porušený autorský zákon 185/2015 Z. z. (618/2003 Z.z.) Napríklad vo Švédsku sa kopírovanie cudzích mýšlienok berie ako krádež a neraz končí až vyšetrovaním políciou.
To znamená, že problém vôbec nie je výška zhody Kollárovej práce s inými a už vôbec neexistuje nejaké pravidlo, že do 30 % je to v poriadku. Ak je pre sekundárny výskum potrebné pracovať s množstvami primárnych výskumov a vstupov, pokojne zhoda môže byť aj 80 %, ak sú riadne ozdrojované a použité. Na druhú stranu, ak niekto ukradne a vydáva za svoje čo i len 1 % cudzích myšlienok, na bežnej priemernej univerzite na západe by mal veľký problém od suspendovania z výuky až po vylúčenie. To aj v prípade podvodu pri seminárnej práci. Nie to ešte pri diplomovej práci. V prípade, že zhoda ukázala nejaké percento, bolo na komisii, aby zhodnotila, či všetky zhody (zdroje) sú riadne uvedené, odcitované a relevantne použité. Najväčšiu vinu okrem autora, ktorý taký text prezentoval ako vedeckú prácu preto nesie samotná škola. V tomto prípade sa môžete presvedčiť, že referencie na zdroje sú minimálne a nedostatočné. https://mega.nz/file/BUByCazS#pjquqhyy4SfYq7voYg5BBZTB67COrJPMoy3Do4PU8TY
Vôbec nie je jasné, ktoré konkrétne myšlienky patria Kollárovi a ktoré sú potrebné citácie iných autorov. Ani 24 % textov iných autorov, ktoré kolár sám priznal nie sú ozdrojované, takže zjavne veľkú časť cudzích myšlienok vydáva za svoje. Český systém https://odevzdej.cz/ vyhodnotil, že okrem íných použitých textov, ktoré autor vydáva za svoje je až 32 % len z tejto jednej práce: https://docplayer.net/85169368-Zaverecna-sprava-doc-rndr-ing-jozef-mindas-phd-rndr-viliam-palenik-phd-host-doc-rndr-pavol-nejedlik-csc-editori.html .
Zoznam použitej literatúry na konci nestačí, pretože sa z neho nedá identifikovať čo konkrétne je Kollárov prínos a čo skopírovaná (ukradnutá) práca niekoho iného. Keďže časť Kolárovej práce sú proste skopírované myšlienky, ktoré vydáva ako svoje vlastné, jednoznačne bol porušený autorský zákon. Mimochodom, moja obľúbená referencia z Kollárovej práce je (Anonymous, 2013) na strane 28.
Je previnenie Danka a Kollára rovnaké? Ak by sme šli do detailov, tak nie. Kollár nenechal svoju prácu utajiť a tiež skopíroval “len” 32% cudzej práce, zatiaľ čo Danko údajne skopíroval celú prácu. Toto žiaľ pre záhadné zmyznutie originálnej práce zatiaľ nebolo preukázané. V prípade Danka máme len silné indície, zatiaľ čo v prípade Kollára preukázané plagiátorstvo. Argument, že pre Slovensko je podstatný slovenský nástroj ktorý našiel len 24 % zhody je úplne scestný a ukazuje skôr populistické dimenzie, v ktorých Kollár žije a chabý pokus spochybniť kvalitnejší nástroj, ktorý ho usvedčuje. V oboch prípadoch Danka aj Kollára sa jedná o pochybné nadobudnutie titulu, ktoré vyvoláva nepríjemne otázky ako, prečo a čo za to? A hlavne či toto je to lepšie slušnejšie Slovensko, ktorého sa dožadovali ľudia v uliciach? Určite nie.
Mal by Kollár odstúpiť? Podľa môjho názoru nemá dôvod. Jeho voliči dobre vedeli, koho volili. Bojovníka za tradičnú rodinu, ktorý má 11 detí s 10 rôznymi ženami, ktorý si z faktov ťažkú hlavu nikdy nerobil, útočníka na najnižšie pudy a emócie, reprezentanta lumpenproletariátu 90 rokov, kde hľadanie skratiek, kontaktov, službičiek a ostré lakte boli tie oceňované vlastnosti, nackoidného hoaxera, ktorý sa dobre cíti v spoločnosti xenofóbnych vyvrheľov demokratických krajín, ako Le Penová. Takže voči jeho voličom sa ničím neprevinil. Úprimne, vôbec nerozumiem, prečo sa vôbec niekto snaží o titul z inštitúcie, ktorá medzi slušnými ľuďmi znamená skôr hanbu a jeho voličom je úplne ukradnutý.
V ťažkej situácií nie je Kollár, ale skôr nositelia morálnych hodnôt a poctivosti v koalícií. Ja osobne by som sa chcel dožiť momentu, keď si s hrdosťou a pocitom obohatenia prečítam akúkoľvek vedeckú prácu niektorého z najvyšších ústavných činiteľov.
