Viac policajtov v uliciach problém agresívnych útočníkov nevyrieši

Slovenskou spoločnosťou otriaslo v poslednej dobe niekoľko incidentov pouličného násilia. Z nich najvážnejší bol útok s následkom smrti Filipínčana na Obchodnej ulici v Bratislave. Po útoku si páchateľ vyložil na bezvládne telo obete nohu a fotil sa.[1] Podobných incidentov, kedy agresívni útočníci v centre miest napádajú ľudí pre marginálne zápletky sa množia. [2] Útoky na vodičov, alebo vytláčanie z cesty sa taktiež stali bežným štandardom.[3] Pre spoločnosť sú tieto udalosti samozrejme znepokojujúce a požaduje riešenia. Ľudia sa cítia ohrození hlavne pre spôsob, akým k týmto incidentom dochádza a to je sebavedomie s akým útoční páchajú tieto činy. Toto sebavedomie pramení hlavne z pocitu, že im nehrozia žiadne následky.

Občania by v záujme vlastnej bezpečnosti mali žiadať odstránenie problému, ale Ministerstvom vnútra deklarovaných viac policajtov v uliciach určite nie je riešením. Ako príklad môžeme uviesť celý rad krajín Latinskej Ameriky, alebo post Sovietske krajiny, kde aj napriek enormnej prítomnosti polície v uliciach toto opatrenie nemalo signifikantný vplyv na bezpečnosť a pouličné násilie.

Momentálne sa páchatelia týchto činov cítia neohrození a je potrebné si rozobrať dôvody prečo.

Demotivácia obete podať oznámenie

V prvom rade polícia dlhodobo tlačí na znižovanie štatistík kriminality. Žiaľ na Slovensku nemáme iné štatistické zisťovanie stavu bezpečnosti, ako cez štatistiky, ktoré si vedie samo Ministerstvo vnútra. Preto v podstate stačí nezaznamenať činy, snažiť sa komunikovať, že sa nič nedeje a na svete máme papierovo bezpečnejšiu krajinu.

V médiách sa pravidelne objavujú správy o marginalizovaní trestných činov políciou a chronické „skutok sa nestal“.[4] Obete môžu byť vedené policajtami k tomu, aby samotný skutok oficiálne neoznámili. Ako dôvod je, že páchateľa aj tak nenájdu a obeť bude musieť ísť zbytočne vypovedať a to opakovane. Snaha policajta je vyvolať dojem, že obeť si podaním len privodí iné problémy a aj tak sa nič nevyrieši. Druhá situácia je, keď policajt rovno odmietne oznámenie prijať. [5] Oveľa horšie môžu byť skúsenosti, keď je obeť nepriamo zastrašovaná policajtom v prípade, ak je páchateľ známy a policajt obeť informuje, že prípadným oznámením si obeť spraví zbytočné problémy zo strany páchateľa a vystaví sa nebezpečenstvu.

Marginalizácia problému obete

Ďalšia aktivita, ktorá vysiela veľmi zlý signál je znižovanie dôležitosti problému občanov. Ide o znižovanie kvalifikácie činov vykazujúcich znaky trestného činu, alebo spoločensky nebezpečného činu na priestupky, alebo dokonca ich úplne zamietnutie.[6]

V neposlednom rade sa policajt môže snažiť odradiť obeť, aby sa na ňu s dôverou obrátili, aj marginalizovaným ich situácie a presviedčaním ohlasovateľa o nemohúcnosti polície pomôcť, kým sa nestal konkrétny fyzický útok. Táto technika zľudovela do ironického „Zavolajte, keď vás zabije“.[7] Tento prístup a nečinnosť má žiaľ mnoho krát fatálne následky. Samozrejme, že polícia môže a musí konať vždy, keď sa cíti niekto v ohrození. Daný policajt si neregistrovaním problému a odradením obete chce len zjednodušiť prácu, prípadne preniesť problém inde.

Pri komunikácií dochádza k vyvolaniu dojmu, že obeť doslova obťažuje políciu svojím nepodstatným problémom a danými maličkosťami zaberá kapacitu polície, ktorú práve môže potrebovať niekto, kto má reálny problém. Následkom takejto skúsenosti občania samozrejme nie sú motivovaní políciu volať preventívne.

Sekundárna viktimizácia

Sekundárna viktimizácia je prenášanie viny na obeť. V praxi ide napríklad o zastrašenie obete, že si za to môže sama, prípadne, že sa tiež niečoho dopustila. Napríklad, ak obeť príde ohlásiť čin a nemá pri sebe občiansky preukaz, tak poznámkou policajta môže byť, že v takom prípade ju môže zadržať až na 72 hodín. Prípadne po krádeži peňaženky často policajt nezabudne pripomenúť POVINNOSŤ občana zabezpečiť si svoj majetok pred krádežou. Naša Polícia nemá nastavený “ľudský prístup k obeti” práve na vysokej úrovni.[8]

Neschopnosť vyšetrenia

Polícia ako by sa snažila presvedčiť občanov o nemožnosti vyšetriť trestnú činnosť a tým odradiť občanov od toho, aby sa na ňu obracali. Šetrenie incidentov často končí jediným úkonom a to je vypočutie s výsledkom tvrdenia proti tvrdeniu a tým pádom nemožnosťou uzavrieť prípad obvinením. Žiaľ, občania si na tento stav už zvykli a berú ho ako štandard, že takto sa prípady proste vyšetrujú a nie je iná možnosť daľšieho dokazovania. Potom sme prekvapení, keď Nemecký kriminalisti odhalia, ako došlo k uneseniu vietnamského občana cez Slovenské územie a nestačilo im len vyjadrenie Vietnamskej strany, že sa to tak nestalo.[9] Takýchto prípadov je možné uviesť celý rad. Výsledkom je samozrejme nedôvera občanov v schopnosti Polície, čo sa odráža aj na sebavedomí agresívnych útočníkov.

Rodinkárstvo a korupcia

Žiaľ, v prípade agresívnych jedincov sa často jedná o ľudí, ktorý si také chovanie môžu dovoliť pre svoje kontakty s políciou, alebo autoritami. Často pochádzajú z rovnakého prostredia, či už to sú rôzne športové aktivity, alebo iné záujmy. Tieto kontakty sú v štandardných krajinách ľahko vyšetrené. Na Slovensku sa ale veľmi ťažko vyšetrujú aj z dôvodu, že inšpekcia, ktorá by ich mala vyšetrovať patrí rovnako pod Ministerstvo vnútra a skladá sa z rovnakých policajtov a teda sa nedá hovoriť o nezávislom orgáne.

Dôverujeme polícii?

Takéhoto chovania sa nemusí dopúšťať väčšina policajtov. Počet incidentov a odozva vedenia ale naznačujú, že sa jedná o systémový problém. Tieto komunikované obrazy a prípady k verejnosti bez adekvátnej spätnej väzby od zodpovedných, znižuje dôveru obetí a zvyšuje sebavedomie agresívnych útočníkov. Týmto prístupom sa Slovenská polícia dostala v dôveryhodnosti na úroveň rozvojových krajín.

Všetko toto má za následok, že polícia síce vykazuje dobre vyzerajúce štatistiky vývoja kriminality, ale v konečnom dôsledku páchatelia si uvedomujú, že polícia je neriešením problémov obetí v podstate na strane páchateľa, čo ich motivuje k sebavedomým útokom. Preto viac policajtov v uliciach nijako nezníži sebavedomie útočníkov, pretože je nereálne, aby polícia bola všade. Polícia sa musí spoliehať na dôveru občanov, ktorá momentálne chýba. Útoky sa jednoducho prejavia inde, kde policajti akurát nebudú, pretože sebavedomie páchateľov prameniace z prístupu policajtov ostane rovnaké.

Svoju dôveru v službu bezpečnosti, ktorú aktuálne dostávate od štátu si môžete odmerať aj sami. Kedy ste napríklad zavolali políciu, aby ste im ohlásili auto rútiace sa 100 km za hodinu cez obec? Pravdepodobne nikdy a to pre jeden z dôvodov uvedených vyššie. A verte, že ten agresívny vodič si to uvedomuje a počíta s tým.

Čo sa s tým dá robiť?

Riešenie tohto stavu nie je možné jedným jednoduchým opatrením. Jedná sa systémový problém. Nastavenie hodnôt polície, zlepšenie prístupu a ich vyšetrovacích schopností si vyžaduje veľa opatrení. Dve technické riešenia štandardné v západnej Európe by pomohli na začiatku aspon zmapovať, aký veľký je tento problém a riešiť najkritickejšiu oblať “prehreškov” policajtov.

1. Prieskum medzi obeťami trestných činov. Tieto prieskumy sú bežnou súčasťou štatistík a odzrkadľujú reálnejšie prácu polície v kombinácií so súčasným štatistickým systémom kriminality. To prinesie konkrétny obraz o problémoch polície, pretože momentálne máme k dispozícií len jednotlivé skúsenosti, ale nie celkovú anaýzu.

2. Zriadiť nezávislú inšpekciu. Personálne plnenie inšpekcie z radov polície a spadanie pod rovnaký rezort nemôže byť na Slovensku zárukou nezávislosti. Preto je potrebné zriadiť skutočne nezávislú nadrezortnú inšpekciu, ktorá by riadne riešila prehrešky policajtov.

[1] https://www.bratislavskenoviny.sk/policia/49725-smrt-filipinca-po-bitke-na-obchodnej-pripad-si-uz-berie-pod-dohlad-generalna-prokuratura

[2] https://www.cas.sk/clanok/223512/dalsi-utok-v-bratislavskej-mhd-vodica-udrel-do-hlavy-a-kopal/

[3] https://www.cas.sk/clanok/674872/otec-a-syn-prenasledovali-vodica-zo-ziliny-brutalny-utok-kamenom-a-pistolou-zachytilo-video/

[4] https://domov.sme.sk/c/20552279/skutky-sa-na-slovensku-nezvyknu-stavat.html

[5] https://domov.sme.sk/diskusie/2387411/1/niektori-policajti-zenam-nepomozu.html

[6] http://www.tvnoviny.sk/domace/1916559_bardejovski-policajti-sa-odmietli-zaoberat-umrtim-dietata-usvedcila-ich-zvukova-nahravka

[7] https://domov.sme.sk/c/7610840/niektori-policajti-zenam-nepomozu.html a https://www.cas.sk/clanok/341973/obet-krvavej-strelby-v-bratislave-dagmar-45-bola-zo-zahoria/

[8] https://medium.com/@palodraxler/kde-sa-pokazila-na%C5%A1a-pol%C3%ADcia-318052288874

[9] https://dennikn.sk/1193034/zrusili-sme-meciarove-amnestie-a-hned-sme-pomohli-s-unosom-z-berlina/?ref=tit3

Written by

Security and Counter-extremism practitioner, IT security business entrepreneur, climber, traveler and art fan

Get the Medium app

A button that says 'Download on the App Store', and if clicked it will lead you to the iOS App store
A button that says 'Get it on, Google Play', and if clicked it will lead you to the Google Play store