Večerná škola matematiky — priebeh

Rozpoviem tu priebeh Večernej školy matematiky, ktorú realizujem na Základnej škole v Bytči. Zatiaľ nemám jasné závery, bude to len momentálny dojem nepodložený hlbším skúmaním.

Prihlásených je 15 žiakov, štandardne príde vždy tak 10 z nich. Je to v poriadku, nemusí tam nik z nich byť, účasť je dobrovoľná. Aj napriek tomu, žiaci chodia. Či už zo zvyku, alebo preto, že im robí dobre intelektuálne nasadenie, to momentálne neviem. Ešte som sa ich na to nepýtal.

Chcem rozobrať základné charakteristiky tejto aktivity, aby si aj ty mal alebo mala možnosť spoznať jej pozadie.

Skupinová práca

Ako prvú rozoberiem skupinovú prácu, ktorá je základnou charakteristikou každého stretnutia. Očividne žiakom sadla dobre. Kým zo začiatku sa každý snažil samostatne všetko riešiť, postupom času si na tento systém začínajú zvykať.

Na začiatku som chcel skupiny ponechať pevné počas celého trvania Večernej školy matematiky, no musím ich občas premiešať. Jednak sa naučia komunikovať s ľuďmi, s ktorými nie sú zvyknutí komunikovať, a po druhé som po tom siahol preto, že ešte sa skupinky nevedia samé udržať v pozornosti. Občas sa vyskytne skupinka žiakov, v ktorej zlyháva komunikácia a súdržnosť, ale to je dobre. To si musia zažiť v takomto bezpečnom prostredí, aby na to neskôr boli pripravení.

Skupinové role

V každej skupine sú štyri role, z ktorých si každý člen náhodne vyberie:

  • Organizátor, ktorého úlohou je držať skupinu pokope, aby sa sústredila na vyriešenie problému.
  • Zásobovateľ jediný môže opustiť miesto po pomôcky. Uisťuje sa, že každý je pripravený. Prezentuje myšlienky ostatným skupinám.
  • Objasňovateľ overuje, či je každý spokojný s vysvetlením danej myšlienky, či každý chápe a či je všetko dôležité zapísané.
  • Moderátor zisťuje a zabezpečuje, aby sa každý vyjadril. Vyzýva na objasnenie každého člena skupiny.

Kartičky s rolami priebežne pripomínam. Zdvihnú ruky tí, ktorí majú danú rolu a spýtam sa ich, či svoju rolu plnia. Na role si musia zvykať trochu dlhšie, ešte to nie je dokonalé. Stáva sa, že žiak moc ponorený do riešenia problému svoju rolu nevníma a neplní. Preto ich ešte musím často pripomínať.

Prezentovanie nálezov

Prezentovanie nálezov decká učí počúvať sa navzájom. Na tretej hodine som bol milo prekvapený, že sa už viac počúvali, ako dve hodiny predtým. Zatiaľ to je veľmi málo vstupných údajov, aby sa to dalo zovšeobecniť, ale v malých náznakoch badať zlepšenia.

Na štvrtej hodine decká našli dve riešenia, z ktorých obe boli správne. Bolo zaujímavé sledovať ich výrazy, keď to zistili. Úžasné.

Otvorené problémy a fakty

V žiadnom prípade deckám neprezentujem fakty. Na tie musia prísť sami. Ak nestihnú na hodine, nevadí, je na nich, či sa k nim dostanú mimo stien triedy. Pokiaľ musím niečo vysvetliť, tak to, aby sa nebáli hľadať spôsoby riešenia problémov. Vyžadujem, aby robili chyby. Len im to ešte musím otvorene pripomínať.

Jednu úlohu skupinky riešili trojakými spôsobmi, ktoré som im na záver spoločne prezentoval a to, že nenašli všetky riešenia vôbec nebolo podstatné. Dôležitá bola snaha a nájdenie správnej cesty k tomu, aby sa k riešeniu dopracovali v akomkoľvek inom čase.

Asistent učiteľa

Je dobré mať v triede asistenta. Na hodiny so mnou chodí môj syn Matej, ktorý bude mať o pár týždňov 6 rokov a na danú školu od septembra nastupuje. Zúčastňuje sa hodín, rozdáva zadania, nosí kartičky s rolami skupinkám a pozoruje, čo sa celkovo deje v triede. Pýta sa žiakov, čo robia. Prípadne ohlasuje, ak niekomu niečo chýba a prípadne prinesie. Musím poznamenať, že so mnou tam chodí dobrovoľne.

Asistenta učiteľa odporúčam rozhodne :-).

Učiteľ musí hovoriť čo najmenej

Mojou celkovou snahou je, aby som ja, ako učiteľ, rozprával čo najmenej, a aby hovorili žiaci. Prevažne v skupinkách, potom medzi skupinkami pri prezentovaní nálezov. V triede vyžadujem ruch, ktorý vedie k hľadaniu vzťahov. Akonáhle počujem ticho, spozorniem a zisťujem, čo je vo veci. Prečo je ticho, čo je zle.

Často sa to už nestáva. Ticho bolo len na prvej hodine, keď sa žiaci medzi sebou ešte nepoznali.

Ak rozprávam, tak ešte preto, aby som deťom pripomínal ich role a potom na konci, keď si súhrnne niečo ideme vysvetliť. Ešte oznamujem čas.

Spätná väzba

Napísal som rodičom, nech mi pošlú spätnú väzbu, čo hovoria ich deti doma o Večernej škole matematiky. Dostal som zaujímavé odpovede:

  • „Vo voľnom čase si doma dorábajú — riešia pracovné listy. Kocku som s nimi riešila aj ja.“
  • „Po príchode domov z hodiny opisuje, čo ste robili, aké úlohy mala plniť. Občas je ale učivo ešte nad rámec jej pochopenia, si myslím, čo je ale v poriadku. Nech sa potrápi a premýšľa.“
  • „Páči sa mu, že na riešení úloh spolupracuje aj s inými žiakmi.“
  • „Skúsila som jej to s tými schodmi názorne ukázať, až si to vie predstaviť, ten výpočet výsledku. Inak skúsenosť pre ňu určite.“

Zaujímavé na tom celom je, že deti tie úlohy riešia aj doma. A pri tom im žiadne domáce úlohy nedávam. Princíp je v tom, že tie úlohy umožňujú rýchly vstup do problému komukoľvek a zároveň dovoľujú ísť do vysokej náročnosti podľa tempa žiaka. Úlohy sú otvorené a sprítomnené tým, že pochádzajú z reálneho života a prostredia.

Večerná škola matematiky aj na tvojej škole

Ak máš záujem o Večernú školu matematiky aj na tvojej škole, ozvi sa na matematika@dvp.sk a určite sa dohodneme ;-).