Na moste zrazu vyrástol klavír
Možno muži nie a dokonca ani všetky ženy, no dovolím si tvrdiť, že mnoho z nás do Paríža túži ísť. Sama neviem, prečo je to u mňa tak; možno preto, že žiadnej krajine nepoviem nie skôr, ako ju uvidím alebo mojou láskou k umeniu.
Vzhľadom na leto strávené v Texase, kde som bola obklopená aj Mexičanmi a v New Yorku, kde som zažila vlastnú verziu Sám Doma, (už sa vôbec Kevinovi nečudujem): a to, Stratení v newyorskom metre, som si myslela, že ma v tomto Paríž neprekvapí. Boli chvíle, kedy sme boli v metre biele len my tri kamarátky. Ale to ma nijako nedesí, práve naopak, príde mi to fascinujúce. Keď sme vystúpili, tak okolo nás prešlo asi 10 vojakov so samopaľmi. Tu bol ten rozdiel s New Yorkom. V človeku to vyvolá naozaj nepríjemný pocit; najmä keď ste tri dievčatá pochádzajúce z Trenčína, kde sa v podstate nič nedeje a ešte aj Artfilm nám odišiel. Neviem si predstaviť, že idete po Laugariciu a oproti vám idú vojaci, neustále v pozore.
Kolotoč stojí, vrkoče mu moknú
Späť k titulku. Nesnažila som sa v ňom použiť metaforu a ani som neklamala. Normálne si ideme po moste a zrazu príde chlapík, ktorý si tam rozloží klavír. A hrá tak úžasne! Chvíľu tam len stojíme a keďže študujem žurnalistiku a ľudia sú hlavní objekt môjho záujmu, sledujem ich, akí sú uchvátení. Po dohraní prvej skladby mal klavirista celkom pekne zarobené.
Pamätáte si tie krásne kolotoče, ktoré bývajú vo filmoch? Také, o ktorých písal aj Urban:
Preč sú tie časy keď som nemal drobné
na novú radosť z ďalších jázd,
tak úbohé sú naše peňaženky
keď na lunapark padá dážď a dážď
Najskôr vám tu vložím fotku, nech máte predstavu…
Nie je nádherný? A tieto kolotoče sú na každom kroku, krásne a vždy iné, niekedy dokonca viac poschodové. Očarili ma. Počas tohto upršaného dňa sme ešte išli na Montmarte do baziliky Sacré-Coeur. Hľad spravil svoje, a tak sme nakoniec skončili v miestnej kaviarni. Dali sme si sendvič za sedem eur a kávu. Čašníčka, ktorá mala prestávku, si k vedľajšemu stolíku doniesla croissant s pohárom červeného vína, ktoré pila začítaná do knižky. Rozmýšľali sme, ako ľudia trávia obedné prestávky vo Francúzsku a ako na Slovensku. My si pohár vína dovoliť nemôžeme a málokto si otvorí len tak knižku. Väčšina ľudí pracuje ešte aj počas pauzy.
Louvre.
V deň odletu do Paríža mi písal priateľ, nech si dávam pozor, lebo práve sa tam strieľalo.
Je to neskutočné krásne múzeum s obrovským počtom nádherných obrazov…ale bez anglického popisu. Do Louvru chodia /dovolím si predpokladať/ turisti, ale oni tam nenapíšu nič po anglicky?…
10 rokov práce na Instagrame
Čítala som, že namaľovať Monu Lisu trvalo Leonardovi Da Vinci jedno celé desaťročie. Neviem, čo je na tom pravdy, no obraz je to krásny. Lenže desiatky ľudí sa nejdú na ňu pozrieť, ale chcú si ju odfotiť a zavesiť na sociálne siete s hashtagom #monalisa , ktorý obsahuje viac ako 550 tísíc fotiek.
Železná lady
Nehovorím o Margaret Thatcher, ale o Eiffelovke. Je to kočka, to mi nikto nevyhovorí. Pýši sa svojou výškou a šírkou, vidíte ju z diaľky a aj z lietadla. Hneď pri nej je nádherný park, kde sa dá spraviť piknik, prejsť sa, či si spraviť jednu selfie s touto kráskou.
