Mihálov (ne)odchod zo SaS začal už v roku 2016

Ak sa chceme poznať, resp. vysvetliť dôvody odchodu Jozefa Mihála zo SaS, je potrebné sa vrátiť do apríla roku 2016 a pripomenúť si niekoľko udalostí.

V apríli 2016 Jozef Mihál ohlasuje kandidatúru na predsedu SaS. Voľba nového lídra sa má uskutočniť približne o rok, a teda J. Mihál má dostatok času na to, aby robil kampaň vo vnútri strany medzi členmi. Ohlásenie kandidatúry prišlo paradoxne po voľbách, ktoré pre SaS skončili pomerne úspešne. Jozef Mihál svoje ambície oddôvodnil tým, že sa mu, okrem iného, nepozdáva, ako Sulík pristupuje ku Kotlebovi, že strana viac uprednostňuje ekonomické témy alebo to, že Sulík zostal v Bruseli.

Jozef Mihál

Richard Sulík samozrejme túto voľbu privítal. Konkurencia je dobrá vec a členovia strany si budú môcť vybrať. V prípade prehry Sulík tiež sľúbil podporu a spoluprácu novému predsedovi. Medzitým sa nad kandidatúrou zamýšľal aj Ľ. Galko, ale z pohľadu situácie v strane, je to úplne nepodstatné.

Sulík končí ako predseda strany

Približne o mesiac neskôr prichádza R. Sulík s tým, že končí ako predseda strany. Ako dôvod uvádza, že diskusia, ktorá sa už v rámci kampane na nového predsedu vedie, strane škodí. Ohlásil, že zvolá mimoriadny kongres SaS na jún 2016, kde sa bude voliť nový predseda strany, a zároveň sa o tento post bude opätovne uchádzať. To znamenalo, že J. Mihál mal zrazu na svoju vnútrostranícku kampaň minimálny čas a defacto stratil výraznejšiu šancu na úspech. Ešte v tomto čase však tvrdil, že má stále záujem kandidovať.

Richard Sulík, Zdroj: hnonline.sk
L. Nicholsonová: „Je to nefér. Tešila som sa na férovú súťaž, dvoch či viacerých koncepcií a teraz neviem, čo sa dá stihnúť za tri týždne. Ja toto prostredie prestávam poznávať"
M. Poliačik: „Zvolaním mimoriadneho kongresu už o necelý mesiac a jeho spojenie s voľbou nového predsedu SaS sa Richard Sulík nezachoval ako demokrat“

Mihál nebude kandidovať

V druhej polovici mája, pár dní po zvolaní mimoriadneho kongresu strany, však prichádza obrat — spoločná tlačová beseda Sulík&Mihál. Tu Mihál oznamuje, že sa o post predsedu nebude uchádzať. Zhodli sa, že ich spoločným nepriateľom je SMER-SD a nechcú vnútrostranícky zápas. Obaja však potvrdili, že medzi nimi zostávajú rozdielne názory na niektoré témy. Inak povedané, Mihál a ľudia okolo neho, hlavne L. Nicholsonová či M. Poliačik zostali porazení a dostali signál, že v SaS pod vedením Sulíka, s Galkom za chrbtom, nie je priestor na zmenu. Mnohí tento vývoj prirovnali k pomerom, ktoré kedysi panovali v SDKÚ-DS.

Sulík&Mihál na tlačovej besede, zdroj: DennikN

Aj tak zostali…

Kto by však čakal, že toto vyšachovanie spomínaných poslancov bude spúšťačom politických pohybov, zostal veľmi prekvapený. Nevyužili politický kapitál, ktorý im týmto postupom Sulík ponúkol. Poslušne sklonili hlavy a zotrvali v strane. Naopak Sulík išiel ďalej.

Po lete náhle poslanec Martin Poliačik skončil ako tímlíder SaS pre oblasť školstva. Podľa Sulíka by sa mal tento tímlíder venovať len jednej téme. Poliačik ich mal viac, preto ho vymenil. Na jeho miesto vybral iného poslanca — Branislava Gröhlinga. Tento post pre Poliačika znamenal lepší predpoklad pre umiestnenie na kandidátke strany. Po tomto mu zostalo spoliehať sa len na preferečné krúžky od voličov.

Sulík&Poliačik, Zdroj: Facebook
M. Poliačk:„Mrzí ma, že sa predseda Sulík uchyľuje k takýmto mocenským krokom na základe názorových nezhôd“

Názorové rozdiely pretrvali. Podľa Sulíka témy migrantov a multikulturalizmu, tak ako sa im aktívne venuje Poliačik, nepatria do SaS. Poliačik napriek tomu nič nepodnikol a po akomsi “vysvetlení si vecí” v strane naďalej zostal.

Sulík: „Vždy som si želal, aby každý mohol u nás hovoriť svoj názor, lenže jeho názory sa tak vzdialili od toho, čo je programom strany v tejto oblasti (…), že sa to už s nami nezlučuje”

Mihál to vzdal ako prvý

Je zjavné, že poslanci J. Mihál, M. Poliačik či L. Nicholsonová sa v strane pod vedením Sulíka necítia dobre. Je ich škodou a zlyhaním, že to nechali zájsť až tak ďaleko, že pozícia Sulíka je v strane zabetónovaná, bez nejakých väčších šancí na zmenu. Ich pontenciálny politický kapitál už časom však nemusí byť zaujímavý. Richard Sulík sa tak vnútrostraníckymi praktikami začal veľmi podobať na Mikuláša Dzurindu, ktorého tak často a rád kritizuje.

Zdroj: Facebook

J. Mihál to vzdal ako prvý. SaS sa snažila predbehnúť vývoj stanoviskom, v ktorom ako hlavné dôvody uvádza, že bol “dlhodobo pod časovým tlakom, ktorý vyplýval z jeho verejných, straníckych funkcií a pravidelných školiteľských aktivít v oblasti daní a odvodov” a dokonca únavu a “ zdravotné problémy a odporúčania lekárov, aby zvoľnil svoje tempo”.

Stanovisko na webe SaS

Jozef Mihál však v reakcii jasne uviedol, že hlavným dôvodom jeho odchodu je osoba Richarda Sulíka. Dokonca sa vyjadril, že predmetné stanovisko malo byť spoločné, no on ho dostal len na vedomie a bolo “mimo našej pôvodnej dohody”, dodal Mihál.

Nicholsonová na otázku, či ona v SaS zostáva, povedala: "To zatiaľ nebudem komentovať."
Zdroj: sulik.sk

Je možné, že image SaS, ktorá mala povesť strany odborníkov, môže začať pomaly slabnúť. Vznikajúce nové politické projekty, či podobné odchody jej kredit ďalej znižujú. Je evidentné, že Ľubomír Galko, či poslankyňa Cigániková a podobní, nie sú alternatíva.

Pozícia SaS sa na politickej scéne môže zmeniť. Dnešné pomerne vysoké preferencie SaS sú s veľkou pravdepodobnosťou dané hlavne situáciou v opozícii. Liberálnejší voliči aktuálne nemajú inú alternatívu. SaS sa pod Sulíkovým vedením už odklonila od liberálnych hodnôt a Sulík sám vyhlásil, že sa liberálom necíti. Jeho postoje to potvrdzujú. Je to práve Richard Sulík, ktorý sa obáva nových politických subjektov, ktoré by mu mohli výrazne odoberať hlasy. Dá sa predpokladať, že ho strašia najmä špekulácie okolo možných politických ambícií prezidenta Kisku. Tomu nasvedčuje aj zverejnené stretnutie s predsedom SNS Andrejom Dankom práve na tému predčasných volieb. Skorší termín volieb by skrátil čas novým projektom na prípravu, z čoho by jednoznačne, pri súčasných preferenciách, profitovala práve SaS.