Ako nám asistenčná služba zachránila takmer zničenú dovolenku

Dovolenka sa v priebehu sekundy vie premeniť na nočnú moru. S predvídavosťou môjho manžela sme však dokázali krádež auta zvládnuť a dokonca v zahraničí využiť pomoc rýchlej asistenčnej služby.


Žeby najlepšia dovolenka za dlhé roky? — pomyslela som si pri predstave viacdňovej dámskej jazdy v prímorskom stredisku. Nechápte ma zle, svojho manžela a dcérku milujem nadovšetko, no pár dní oddelene neuškodí nikomu. Práve naopak, manžel si môže vyskúšať, čo je to celodenná starostlivosť o dieťa, a ja konečne načerpám kopec energie, ktorú pri svojom živom poklade tak potrebujem. Nehovoriac o tom, ako naše spoločné dni oddychu vždy skĺznu do bodu, keď sa výhradne venujem dcére a na užívanie dovolenky nemyslím.

Manželovi chvíľu trvalo, kým môj nápad stráviť dovolenku v talianskom Terste iba s dvoma ďalšími kamarátkami akceptoval a prestal sa tváriť urazene. Chvalabohu, pochopil, že aj ja potrebujem byť čas mimo každodenného kolotoča. Mal však jednu podmienku, do Terstu musíme ísť naším rodinným autom.

Všetko išlo na jednotku

Môj muž je skúsený mechanik. Ak je jedna vec, ktorej dokonale rozumie, sú to práve autá. Vedela som, že to naše udržiava v špičkovej forme, a šance na nejaké nepríjemnosti na cestách budú minimálne. Všetko šlo ako po masle, až ma to začalo prekvapovať. Manžel si vybavil bez problémov dovolenku, kamarátky vyriešili všetko, čo bolo pred odchodom treba. Naše šťastie pokračovalo aj po vyrazení do zahraničia.

V hoteli sa to začalo

Cesta nám ušla naozaj rýchlo, s autom sme dorazili do hotela bez jedinej nepríjemnosti. Potom sa to začalo.

Naše rezervácie sa stratili niekde v priestore, recepčný si nevedel so systémom nijako poradiť. V jednej chvíli dokonca hrozilo, že budeme musieť prespať v aute. Prišli sme neskoro večer a zohnať iné ubytovanie by bolo z dôvodu pokročilej hodiny i preplnenej sezóny takmer nemožné. Nahnevané a vyčerpané sme sedeli a čakali na recepcii, kým nám nenájdu hocijakú izbu. Nálada klesala každou minútou rapídne dole. A to sme ešte netušili, čo na nás čaká na druhý deň.

Prekvapenie prišlo ráno

Osud sa nad nami, našťastie, po dvoch hodinách čakania zľutoval, vopred zaplatenú rezerváciu sa pracovníkom hotela podarilo nájsť. Vyložili sme batožinu z auta a polomŕtve popadali do perín. Ďalšie ráno sa začalo dobre, raňajky a výborná káva nás opäť dostali do správnej nálady — užiť si plánovanú dámsku jazdu nie na sto, ale rovno na tisíc percent. Rozhodli sme sa nečakať a vybrať sa na tú najvychytenejšiu pláž v oblasti hneď v prvý deň.

Najskôr som tomu odmietala uveriť. Myslela som, že si zo mňa kamošky dobre vystrelili. Keď som však pochopila, že ani ony prekvapenie nehrajú, začala som panikáriť. Auto, na ktorom sme prišli a ktoré sme večer unavené odstavili na parkovisku, proste zmizlo! Snažila som sa prekonať prvotný šok a skúsila premýšľať. Čo teraz? Komu volať? Koho kontaktovať ako prvého? Ako sa vôbec dostaneme domov?

Zachránila nás poistka

Jedinou, hoci poriadne malou útechou pre mňa v tej chvíli bolo, že som všetky doklady z auta zobrala so sebou. Keď sme sa zúfalé vrátili do hotela, recepčná okamžite volala miestnu políciu. Vraj nie sme prví, ktorým sa to v tejto sezóne stalo. Bolo mi jasné, že musím čo najskôr volať manželovi domov na Slovensko, on najlepšie vie, koho kontaktovať a či vôbec máme poistenie proti krádeži.

No akosi som strácala odvahu. To auto naozaj miloval, bol to pre neho taký miláčik. Tak ako som očakávala, nadšený vôbec nebol. Šťastím v nešťastí bolo, že sme predsa len mali auto poistené i proti krádeži. Matne si spomínam, že sme sa s mužom hádali, lebo som nevidela dôvod, prečo ho uzatvárať. Nuž, človek sa stále učí, ja, žiaľ, na vlastnej chybe.

Dohodli sme sa, že on bude riešiť poisťovňu a ja v prvom rade asistenčnú službu, ktorá by mala vedieť čo a ako v takejto situácii. Slečna na druhej strane bola skvelá, aj napriek môjmu hysterickému hlasu mi trpezlivo vysvetlila krok za krokom, čo je nevyhnutné vybaviť a aké papiere požadovať od domácich úradov, aby sme mohli vo svojej poisťovni riešiť preplatenie poistného. Malé svetielko nádeje sa začalo črtať!

Cestu domov sme zvládli

Kamarátky čakali na moje rozhodnutie. Ísť domov alebo ostať v zaplatenom hoteli a aspoň trochu si užiť dovolenkové prostredie? Nakoniec sme ostali, aj tak bolo potrebné čakať na množstvo papierovačiek. Nevzdali sme sa ani našich menších výletov, prenajali sme si na zvyšné dni auto z odporúčanej požičovne.

Asistenčná služba pomohla opäť aj v deň odchodu z destinácie, k dispozícii sme totiž mali náhradné vozidlo, s ktorým sme sa bezpečne dopravili domov na Slovensko. V súčasnosti čakáme na výsledok z poisťovne, podľa poisťovne sme však vybavili všetko. A to len vďaka ich radám a pokynom. Teraz mi zostáva len veriť, že manželovi pri výbere nového miláčika pomôžu aj financie z takmer zabudnutého poistného.

Foto: Andrew Crump, Flickr