Deconstructing Google

alebo

Bol som na školení Google
(A chcem na to rýchlo zabudnúť, preto píšem tento text.)

Robím v dobrej firme so srandovným názvom, ale čoskoro budeme rebrandovať, lebo dôstojný názov je dnes naozaj nepostrádateľný. Nie, nedáme to ako zákazku Big Name Theory, lebo nechápeme, prečo by sme za takúto redundantnú službu mali niekomu platiť.

Dobrú firmu robia fasa ľudia, nič iné. Nedostávame gastráče — a mohli by sme veru -, ale tento deficit dobre kompenzuje fakt, že keď kolegovi zazdieľam túto trapošinu, aj bez slov si rozumieme. Veľkí Michalovia sú obľúbený topik a budú aj naďalej, ak sa neuvedomia.
(WTF? Podsvietený Ironman? Seriously?)

Google už rozobral na šróbiky skvelý Fero Múčka, takže ich biznis model dnes zostane takmer úplne bokom, načo drať klávesnicu.

Moja averzia voči Google sa datuje cca od roku 2007, keď som si prečítal tento neveľmi objavný text. Keď máte takmer monopolný podiel na trhu, robí to s dušou škaredé veci, vieme. Že Google škaredo vydrbáva s ľuďmi, tiež vieme (volá sa to Privacy Policy), ale že škaredo zaobchádza aj s marketérmi, to treba dovysvetliť.

Keď Google v roku Pána 2007 násilne promoval Peťu Popluhárovú, nedalo veľa námahy zistiť, že táto dáma na gymnáziu nepatrila práve medzi najbystrejších študentov. Zdroje, zdroje informácií sú všetko, priatelia.

Jáj, toto mi brutálne rezonuje v hlave od včerajška: keď pohľadná teta z Google s nástojčivou naliehavosťou opakovala „My nie sme sudca.“ (Ále, čoby nie. Ja som dosť inteligentný, aby som si to „pravdivostné skóre“ posúdil sám.)

Text má byť ako lievik v Google Analytics: od podstatného k drobnostiam. Ja som tento princíp nikdy neuznával, ale asi by som mal vysvetliť tú naliehavú nástojčivosť, o ktorú som sa na školení sám postaral.

Takto poviem: nedáte mi najesť a máte problém. Na prvom školení ste sa o nás pekne postarali, jedla bolo dostatok aj džbány s vodou roznosené. Na druhom školení som to mal takto:

Nechce sa mi konšpirovať, či za tú upadajúcu starostlivosť môže pažravosť kolegov zo školenia, ktorí všetko spásli ako kobylky, len odkazujem: flákate to. Zahľadenosť do seba a nedostatok proklientského prístupu už rozhodila nejeden start-up, nielen Narcisa. (Na, rozšírte si obzory, na to je wiki dobrá.)

A teraz na rovinu, medzi nami marketérmi: Facebook takéto školenia s certifikáciou nerobí. Prečo asi? Google zmeškal vlak, ale setsakramentsky, tie investície do hardvéru sú namieste a Google Glass prepadák, vieme.

Kým som zaparkoval v dobrej firme, oproboval som pár štácií a napríklad vďaka praxi v HR mám aspoň jednu unikátnu komparatívnu výhodu: viem sa dobre pýtať s nevinným výrazom v tvári. A tak som školiteľovi Google položil pár dobre cielených:

1. Keď tvrdíte, že podľa pravidiel AdWords nie je prípustná reklama na zbrane, erotické pomôcky a zdravotnícke veci, prečo môj kolega Michal bez problémov vyhľadal platenú reklamu na vibrátory a lekáreň? (V skutočnosti to bola Alica, intenzívne ma kopala do nohy a nástojčivo opakovala: „Už dosť. Už stačí.“)

2. Pod akú jurisdikciu spadá Google? (To som sa sptýtal ako manžel agilnej právničky. Tu sa prebral z letargie aj zľahka demotivovaný kolega od stola a ugriloval ich na Írsku ako takom. My pleasure, my credits go to this guy.)

3. Prečo nemôžeme za klienta tvrdiť, že je v danom odvetví najlepší, keď ste odakceptovali to srandovné tvrdenie WebSupportu, že ponúkajú najlepší webhosting a pritom to podopreli iba irelevatným klientskym dotazníkom? Máme za tým hľadať nadštandardné vzťahy? OK, tu už slečna z Google začala strácať nervy a Michal, a.k.a. Alica rezignovala úplne a prestala ma kopať pod stolom.

Slečna z Google sa ma v duchu hesla „Don’t be evil” pokúsila upratať výsmechom, ktorý nebudem bližšie špecifikovať, lebo by ju strápnil rovnako ako fotka podsvieteného Ironmana. Nie, nemyslíme si, že Google má nadštandardné vzťahy s Trubanom, my to vieme a ani sme to naživo nemuseli vidieť. This is business, my friend, takto to funguje.

Keď Alica, ktorá sa nerada exponuje, nadobudla znova zdravú, nečervenú farbu, konečne mi to docvaklo a spýtal som sa jej, či nám títo niečo môžu. Aha, spomínali dačo o pozastavení domény a pozastavení účtu a letmo sa zmienili o klientovi odchodiacom do inej agentúry.

Cisár je nahý a ďalej to rozmazávať nebudem. Oni vedia (a my vieme tiež).

Marketéri sú tak vôbec dosť neradostná cháska. Dajme si preto peknú pesničku, nech to tu nie je príliš toxické:

PS. Šéfovi som navrhol, že vymením sto eur zo svojej výplaty, len aby som sa nemusel certifikovať.

PS 2. Každý marketér vie, že keď niečo zmienite, obsadí to váš mentálny priestor, preto sú dôležité pozitívne a afirmatívne výzvy, medzi ktoré „Don’t be evil” rozhodne nepatrí.

Aby som bol úplne zrozumiteľný: keď si to musia hovoriť, niečo tu nesedí.
Keď operujete s nejakým morálnym étosom, ako to rád robí Google, vráti sa vám to ako pľuvanec do tváre: vyzerá to kus blbo, keď sa tým zápalisto oháňate a nemáte na každého rovný meter.