Vacanze začína!

5 min readJul 18, 2019

Ak ste čítali predchádzajúci blog, tak si spomínate, že sme skončili v Trieste. Tak veru. A skoro ráno sme zasa započali našu famóznu cestu. A prečo tak skoro? Prázdne diaľnice, znesiteľná teplota vzduchu, a čo je najhlavnejšie, snažili sme vtesnať do Adamkovho nočného spánku. A spolupracoval! Trochu som ho prebrala, nakojil sa, prebalili sme ho a preložili polospiaceho do autosedačky, kde pokračoval v spinkaní :)

Z Trieste sme odchádzali cca o 5tej ráno. Mali sme namierené do Montepulciana. Z nášho plánu bolo toto mestečko najnižšie na mape, preto sme sa rozhodli, že ho dáme ako prvé. Zaparkovali sme raz dva (aj pre toto je super chodiť skoro ráno) a vyrazili sme do uličiek.

Montepulciano bolo veľmi príjemné. Malé, tiché, s úžasnou atmosférou a miestami s krásnymi výhľadmi. Človek ani neverí, že bolo založené v 4. storočí pred n. l.

Už keď začalo prihorievať, tak sme šli na nové ubytko. Niekde pri Vinci, fakt si už nepamätám, ako sa to nazývalo. Bola to hacienda s veľkým vinohradom. Och, to bola nádhera! Všade navôkol plno krásy, real záberov ako z časopisu. Tu sme strávili 4 noci, a keďže sme si strategicky zvolili túto lokalitu (v strede všetkého), tak sme mohli toho navštíviť čo najviac.

Skoré ranné budíčky mali ešte ďalšiu výhodu — východ slnka vo vinohradoch a rýchly fotošúting (ďakujem Robert!). Jo, stíhali sme veru všetko :D Nasledujúci deň sme sa rozhodli pre dve lokality. Prvá bola Volterra.

Volterra bola preslávená ťažbou alabastru a stopy alabastru tam nájdete aj doteraz. Okrem toho, kto sledoval Twilight, určite vie, že sa natáčal práve v tomto mestečku — tu pozri :)
Na parkovisku stálo jediné auto, takže sme znova vychytali! Fakt tie prázdne miesta stoja za to, stačí pozrieť fotky.

Na prechádzku normálnym tempom (s kočíkom a kávou) nám stačili 2 hodiny. Volterra je ozaj malá, ale pritom impozantná. Mňa opantala už na začiatku a doteraz vravím, že zanechala vo mne toho veľa. Áno, milujem Volterru!
A ide sa ďalej.

V našom pláne sme mali na každý deň 2 zastávky. Z Volterry sme teda mierili rovno do San Gimignano, ktoré je odtiaľ iba kúsok. Toto mestečko je známe svojim vežičkami (nazýva sa aj stredoveký Manhattan). Ja som skôr išla za tou ďalšou zaujímavosťou — Gelateria Dondoli, zmrzlináreň, ktorá viackrát vyhrala cenu za najlepšiu zmrzlinu na svete. Zmrzlinu sme mali, ale čo ja viem, chutila klasicky, asi ju choďte radšej vyskúšať sami :)

San Gimingnano sa nám páčilo, ale Volterra bola stále viac. Odchádzali sme niekedy poobede, kedy už znova začala stúpať teplota — od tretej začali extrémy (38 stupňov), ale to sme my už boli pri viniciach v našom domčeku.

Podvečer sme ešte všetci traja vybehli nachvíľu von, za účelom fotky samozrejme :D