Tajné služby oživujú literárnu dystópiu. Do reality vstupuje kyberpunk

Koncil národných spravodajských agentúr (National Intelligence Council [NIC] ) znova po štyroch rokoch prehovoril a ukázal, ako vidia svetový vývoj spravodajcovia a experti v nasledujúcich dvoch dekádach. Vyše dvestostranový dokument je jedným z najdôležitejších pre vlády, súkromný sektor a pre verejnosť/občanov, keďže rok 2035 vidí, povedzme, dosť negatívne. Celá správa je verejne prístupná.

Nasledujúce týždne budem publikovať jednotlivé blogy, ktoré rozoberajú najdôležitejšie časti dokumentu NIC. Meno dostali: Global Trends: Paradox of the Progress. (Globálne trendy: Paradox progresu). Dokument nie je len verejným dátovým výstupom, otvára ucelený obraz o tom, že literárny subžáner kyberpunk* nezomrel na konci 80.tych rokov. On ešte len začína.

Kyberpunk je podľa Urban Dictionary literárny podžáner vedeckej fantastiky, ktorý charakterizuje silná bezmocnosť, mizéria, dystopické ideály a prostredie, strata morálky a tiež humanity/humánnosti. Vo väčšine prípadov sú hlavným nepriateľom, alebo na pozadí príbehu nadnárodné korporácie, ktoré kontrolujú a riadia viaceré aspekty života svojich zamestnancov a ostatných občanov.

Keď sme pri tom, odporúčam si prečítať Count Zero (v češtine vyšiel ako Hrabě nula) a Neuromancer. Obe sú od istého autora, Williama Gibsona. Taktiež neprehliadnite Temný obraz od Philipa K. Dicka.

Rozsiahly report sa dá zhrnúť všeobecnej myšlienky paradoxu, v ktorom žijeme. Informačný a industriálny vek sme dosiahli za niekoľko desiatok rokov, no podľa NIC sme zo sveta urobili oveľa viac nebezpečné miesto. Príčinou je obrovská zložitosť, ktorá našu spoločnosť, náš vývoj a štruktúru predefinovala. Na druhej strane, niektoré problémy pretrvali od konca Druhej svetovej, či Studenej vojny. Napríklad neoblomný záujem byť dominantnými a nedávať druhému nič, pokiaľ nezistí, že niečo máme.

NIS dáva ku kontrastu medzi pokrokom a degresiou príklad: Vývoj vpred za posledné roky priniesol vďaka prepájaniu ľudí nové komunikačné a socializačná možnosti. Doslovne preložené, splnomocnil individuálne osobnosti, skupiny a vlády. Milióny ľudí vytiahol nad hladinu chudoby. Spoločenstvo tajných služieb ale vidí v pokroku zároveň aj úpadok. Priznáva, že Arabská jar v roku 2008 bola pre spravodajské služby šokom, čosi, s čím sa nepočítalo ani pri vojenských intervenciách na Blízkom východe. Narástol populizmus, nacionalizmus a podpora protivládnych politík (ktoré živí populizmus a nacionalizmus). „Tieto šokujúce udalosti odhalili, aký krehký je pokrok,“ dodáva Gregory Treverton, predseda Koncilu.

Čo vidia tajné služby v horizonte piatich rokov?

Veľa a skoro nič. Všetko sú predikcie, ktoré vychádzajú z analýz a výskumov viac ako 2 500 ľudí, či už šlo o analytikov z prostredia priamo spravodajských služieb, akademikov alebo iných oblastí.

Spoločenstvo spravodajských služieb vyhodnotilo, že Spojené štáty americké možno vystupujú z éry dominancie, do ktorej sa dostali po konci Sovietskeho zväzu/Studenej vojny. „Na domácej pôde by dokonca mohol nastať koniec demokracie, ktorú by vystriedala autoritatívnosť, chaos, alebo oboje,“ informuje správa. Postavenie svetového titana kontrastuje s Ruskom a Čínou, Európsku úniu v úvodnom prehľade analýza úplne vynecháva. Podľa nej sa v horizonte piatich rokov posunie dôraznosť pri ochrane ľudských práv, ktorá môže dostať USA do konfliktu s Ruskom a Čínou. Rovnako to vidí aj pri riešení nepolitických, no globálnych (a pre každého rovnako týkajúcich sa) problémov, ako napríklad terorizmus a klimatické zmeny. NIC očakáva problémy pri koordinovaní spoločných záujmov medzi mocnosťami, keďže každá má svoju predstavu o ochrane životného prostredia. Vezmime si Kjótsky protokol zaväzujúci znižovať emisie: USA ho odmietla podpísať, Rusko ho po podpísaní aj tak nedodržiava. Čína ho na druhej strane rešpektuje, napriek tomu sa vlani stala najväčším producentom uhlíkových emisií na svete.

Technológie zmenili sen o demokracii

Kým sa globalizácia minulé desaťročia postupne rozširovala do všetkých krajín sveta, krajiny tretieho sveta o niečo zlepšili svoju kvalitu pre prežitie a svetové spoločenstvo vošlo do informačného veku, tak tajné služby začali čoraz viac vnímať aj opačný, protiglobalizačný efekt. Populizmus, nacionalizmus a odpor voči elitám mohla sčasti podnietiť aj miera migrácie. V USA bola za posledné štyri roky najväčšia za sedem dekád. Antiglobalizačný a antielitársky vplyv vidieť aj v Európe, kde sa tiež z politických periférií začali do centra dostávať aj také osobnosti, ktoré by pred dvadsiatimi rokmi nemali vo voľbách či na verejnom fóre viac menej žiadnu šancu. Jedno, či ide o pravú alebo ľavú stranu. Stačí sa pozrieť na Veľkú Britániu (UKIP), Francúzsko (Národný Front), Slovensko (ĽSNS), Taliansko (Liga Severu), Grécko (Zlatý úsvit), Cyprus (ELAM), Rakúsko (Slobodná strana Rakúska), Nemecko (Alternatíva pre Nemecko), Holandsko (Slobodná strana), Švédsko (Švédski demokrati) či Maďarsko (Jobbik). Migrácia je aktuálne problémom aj Európskeho kontinentu.

Postavenie líderských krajín už teraz narušujú antiestablišmentové skupiny, nasledujúcich päť rokov sa má ich vplyv a kontra akcie voči tradičným politickým subjektom ešte zosilnieť. To môže podľa NIC viesť k celkovému oslabovaniu prostredia medzinárodnej komunikácie a spolupráce. Dosiahnutie takéhoto stavu len oslabí ďalšie aspekty civilizácie, či ide o jej ekonomický, alebo spoločenský pilier. Podľa spravodajského spoločenstva situáciu navyše skomplikuje rast terorizmu.

„Proxy“ vojny (z angličtiny doslovne preložiteľné ako zastupiteľské) medzi USA a ZSSR hlavne vo Vietname a Afganistane boli predzvesťou nových rozsiahlych a dlhodobých konfliktov na Blízkom východe, v Afrike a v Južnej Ázii. Západné mocnosti ale vedú vojny s menej početnými protivníckymi skupinami, ktoré dokážu odolávať a aj úspešne bojovať vďaka rozvoju nových technológií a ideám pri stratégiách, či vyhovujúcim vzťahom s inými spoločenstvami. Terorizmus dokáže narúšať bezpečnostnú integritu spoločnosti nielen osvedčenými taktikami strachu a diverzantstva, rozmach technológií vo výsledku ponúka veľa schopných možností.

Kde ale budeme žiť o 20 rokov?

NIC na to pripravilo tri všeobecné scenáre, každý definujúci určitú cestu, ktorou sa spoločnosť vydá. Sú to: Ostrovy, Orbity, Komunity (detailne sa im budem venovať v neskorších príspevkoch). Tu sú ich strohé opisy:

1. Ostrovy (ISLANDS): krajiny v rámci spoločenstiev reštrukturalizujú a rekonštruujú globálnu ekonomiku. Tá ide cestou dlhého pomalého, alebo vôbec žiadneho rastu. Vlády pracujú na plnení požiadaviek pre hospodárske a fyzické uspokojenie v rámci podmienok, ktoré im určujú rôzne zmluvy a pravidlá vyplývajúce z bilaterálnych zmlúv a obchodno-politických vzťahov. Štáty preberajú zodpovednú rolu pri podpore nových technológií (na ktorých stojí úspešnosť tohto scenára), stoja pri ich distribúcií a implementovaní do odvetví s cieľom rozvíjať trhy a spoločenské blaho. NIC si myslí, že v tomto prípade budú niektorí politickí/inak kompetentní aktéri lákaní odhliadať od multilaterálnej spolupráce, pričom sa radšej budú držať politikou protekcionizmu. Tento scenár predstavuje najzložitejšiu cestu, ktorou sa svet môže vydať, keďže zohľadňuje stabilitu štátov, predpokladá rast miery globalizácie a zohľadňuje vlády na národnej úrovni.

2. Orbity (ORBITS): majoritné zoskupenia medzi sebou udržiavajú napätie súťaživosťou, pričom doma si naopak držia poriadok a kontrolu nad chodom systému. Rapídne sa znižuje globálna, medzinárodná kooperácia v problémoch ako klimatické zmeny, obchodovanie či ochrana ľudských práv. Politické smerovanie sa upne na nacionalizmus, ktorého geografická krátkozrakosť bude siahať iba po hranice štátu a národa. NIC tu nachádza aj „disruptívne technológie“, ktoré môžu byť využívané pre prospech jedného štátu/občanov na úkor druhých (napríklad masívne špehovanie pre ekonomického výhody tuzemských firiem voči konkurencii). Report dokonca hovorí (dúfajme že obrazne) o využívaní nukleárnych zbraní v závale hnevu.

3. Komunity (COMMUNITIES): scenár poukazuje na zužovanie kompetencií národných vlád. Na rastúci dopyt občanov o ukojenie ich potrieb budú svižnejšie reagovať rôzne neziskové organizácie, charita, advokátske skupiny, či lokálne politické a občianske/aktivistické zriadenia. Väčšina národných vlád odolá, ale niektoré stratia silu.

Podľa NIC má všetky negatívne, rizikové a šokujúce udalosti najväčšiu šancu prežiť to spoločenstvo, ktoré naplno uvoľní a podporí potenciál všetkých svojich individualít — či ide o práva žien, či o menšiny, alebo dá priestor tým, ktorí v poslednom čase určovali ekonomický a technologický kurz hospodárstva/krajiny/nadnárodného spoločenstva.

Napriek negatívnemu úvodu správy komunita dúfa v ďalší paradox. Ten vychádza z predpokladu, že aj to, čo v blízkej budúcnosti spôsobí negatívny dopad, vlastne môže vytvoriť hybnú silu pre pozitívne zmeny z hľadiska vzdialenejšej budúcnosti.

Autor je zakladateľ a šéfredaktor technologického a kyberbezpečnostného portálu Techshot.sk